Linku 801 do Rajky už DPB neobnoví

Ideálna trasa na VHD crowdfunding.

Ak by si dostatočný počet cestujúcich predplatil jazdy na 3 mesiace, tak dopravca by zaviedol linku od 2.9., ak nie, tak cestujúci by dostali naspäť peniaze.

Je tu jeden dopravca, ktorému čoskoro ostane nadbytok vozidiel, tak by sa toho mohol chytiť.

Tak dúfam, že sa toho chytí objednávateľ dopravy a posilní aspoň tú S8.

Na jednej strane toto nie je veľmi prekvapivý krok, ale na druhej strane by sa potom mala posilniť S8, keďže súčasných 5 spojov cez PD nie je teda žiadna sláva. Bolo by po posilnení S8 vôbec nutné zavádzať do Rajky nejaký autobus, veď vlak je o dosť rýchlejší ako autobus a prestup pri ŽST Rusovce (tak, ako teraz) by tiež bol zachovaný. Nebolo by dobré spojiť S55/S65 spolu s S8 do jednej linky, čím by Rajka získala rýchle a priame spojenie do celej východnej časti BA?

Inak, tie Crosswaye sa budú ešte niekde predávať (ak sú pojazdné), alebo sa iba vyradia?

Pochybujem,ze lacnejsie vyjde posilnit S8 ako obnovit 801.

Mna trochu udivuje jedna vec. Sam som v Rajke zil a dodnes tam prenajimam byt. Samozrejme, isiel som tam s tym, ze gro mojej dopravy bude vlastnym autom a aj byvala mala auto. Ale k veci - pred koronou nám bolo vtlkane do hlav vsetko mozne o vyhodnosti EU, Schengenu, o ruseni hranic, o cezhranicnych spolupracach, proste dokonaly svet. No a zrazu sa zavrela hranica na ceste prvej triedy, spajacuja hlavne mesto SK a krajske mesto v HU (WTF??) a na ludi, ktori si nemohli dovolit domček v slovenskom okoli BA, sa hladelo ako na psov za plotom a hlavnych roznasacov korony. Z dopravneho hladiska tam strasne chyba jedna posrana bus linka, pripadne regio vlak petrzalka - moson s normalnym intervalom. V 2017 som par krat isiel 801 a vzdy bol minimalne poloplny, vecerne spoje do HU uplne plne. Neplacem, ze slovaci mimo BA, mimo SK maju mat vysadu MHD, ale je to na zamyslenie, Rajka uz patri spadovo k BA ....

Bohužiaľ, celý koncept jednotnej Európy sa rozsypal keď sa prvé štáty začali hrať na vlastnom pieskovisku a žiaľ treba uznať že Slovensko v tomto bolo jedno z prvých (ak nie úplne prvé) a najbrutálnejších. Odteraz to bude každý sám za seba, zvykajte si. Desaťročia budovania dôvery v to že si človek môže bez obáv budovať život naprieč celou EÚ sme zahodili v priebehu týždňa a kým sa to podarí navrátiť, naša generácia bude na dôchodku, ak vôbec živá. A najsmutnejšie je že páchaním týchto škôd sme nedosiahli absolútne vôbec nič.

Človek by si občas želal aby tie reči o bruselskej diktatúre boli pravdivé, ale žiaľ moc držia členské štáty.

Odhliadnuc od toho, aké mám(e) názory na opatrenia, to, čo sa tu robilo iba ukázalo, ako veľmi je EÚ o tom, o čom tvrdí, že údajne je.
Ja som sa za absolútnu slobodu (v pohybe a čomkoľvek), ale keď poviem, že som proti súčasnej EÚ, ktorá už dávno nie je o slobode, tak ma ľudia vysmiali. Teda, minimálne do tejto pandémie, kedy sa ukázalo, ako veľmi sme jednotní.
Do Rajky, kde bola väčšina ľudí pracujúcich v BA, si normálne cestovať nemohol, ale na Oravu hej. Lebo nákaza sa zľakne pasovej kontroly...

Asi tak:
https://a-static.projektn.sk/2020/05/2020-05-24-TakaJeDoba.jpg

žiaľ, pri cenách čo si účtuje žsr za dopravnú cestu, bude bus lacnejší. nakoniec, aj to bol dôvod pre zrušenie vlakovej S25 Zohor - Záhorská Ves. Dnes tam majú cez pracovný deň 19! párov spojov, vlakov bolo len 8.

Spojenie do Rajky a Hainburgu by určite malo byť objednávané vo verejnom záujme. Tá Rajka má teraz aspoň S8, no do Wolfsthalu a Hainburgu sa teraz verejnou dopravou v podstate nedá dostať (možnosť ísť vlakom do Kittsee a odtiaľ náhodne jazdiacim busom nerátam). Na toto by inak mohli tlačiť aj Rakúšania, lebo aj na ich cestách kvôli tomu pribudnú autá.

Nech si to rieši BSK a Rakúska a Maďarská obdoba..
DPB určite nie.

Schválenie Jánošíkov na maďarských železniciach je tiež viac problematické, prevádzka poschoďákov na tom úseku o dosť drahšia záležitosť v hodinovom intervale, ako nejaký bus.

Ja som mal už dlhšie ideu (župnej) linky Most SNP - Berg - Kittsee - Jarovce - ŽST Rusovce. Okrem spojenia BA s Bergom a Kittsee by takáto linka tiež zabezpečila spojenie JRČ s Viednou - dnes je nutné zachádzať na ŽST Petržalka, čo je oproti autu dosť strata, takto by bolo možné prestúpiť na ŽST Kittsee + by sa zabezpečili ďalšie tangenciálne spojenia do Rakúska. Teoreticky by potom bolo možné zvážiť spojenie takej linky s linkou do Rajky (alebo ďalej).

Tak ked uz, potom rovno zo ZST potiahnut do Rajky/Bezenye alebo Mosonu a jednou linkou su vybavene vsetky smery. Len je otazka, kto to zaplati.

Ak by tie Jánošíky jazdili len po Rajku, tak by ich nebolo treba schvaľovať. Ale bez ohľadu na (ne)nutnosť schvaľovania 671 na sieti MÁV je určite lepšie obsluhovať Rajku autobusom z viacerých dôvodov:

1) Vlak na rozdiel od autobusu stojí len na kraji obce, navyše na vzdialenejšom konci od novostavieb, kde (si myslím) býva najviac Slovákov. Títo by mali dochádzkovú vzdialenosť na stanicu aj cez 2 km.

2) Ak chceme, aby obsluha bola aspoň ako-tak atraktívna, uvažujme aspoň s hodinovým taktom vlakov. Zároveň vzhľadom k dlhodobo stabilnému GVD na linke S60 nepredpokladám, že časové polohy S65 by sa nejak výrazne menili. Z toho vyplýva:

2a) Vlaky by sa museli križovať v Rusovciach. Avšak tam je len 1 nástupište, takže minimálne v jednom smere by tam ten vlak nemohol zastavovať.

2b) V Rusovciach je predpotopné zabezpečovacie zariadenie. Napr. výhybky na Petržalskom zhlaví sa stále prestavujú ručne, čo vyžaduje nejaký ten čas (so všetkými predpisovými úkonmi odhadom tak 5 min.). Okrem iného tam nie sú dovolené súčasné vchody vlakov - až keď 1. vlak v stanici zastaví, môže sa stavať vlaková cesta pre 2. vlak. Ak by teda jeden z vlakov v stanici zastavil a druhý prechodil, tak ten zastavujúci by musel mať v Rusovciach pobyt odhadom aspoň 8 min., čo je v prípade prímestskej dopravy neatraktívne. Zároveň by sa kvôli tým chýbajúcim 8 minútam rozbil prípoj v Rajke smer Hegyeshalom (a s tým sa tiež hýbať nedá, pretože v Hegyes. je obojsmerný tesný prípoj na EC/rjx smer Budapešť a Viedeň).

2c) V súčasnosti na linke S65 pendlujú dva Jánošíky. Predĺženie do Rajky by si vyžiadalo Jánošíka navyše, ktorých ZSSK rozhodne nemá na rozdávanie. Navyše kapacitne by bol ten Jánošík na tejto trati brutálne predimenzovaný, kým inde kapacita často nedostačuje.

2d) Ako by sa poriešil víkend a večer, keď S65 nejazdí? Pendloval by jeden Jánošík z Petržalky (či N. Mesta) do Rajky? Prípadne nejaká 813? Rozširovať rozsah prevádzky linky S65 pritom podľa mňa vôbec nie je potrebné.

3) Náklady na dotovanie jednej BUS linky s intervalom 30/60/30//60 sú niekde úplne inde, ako vlaku s int. prinajlepšom 60/60/60//60. A to bez ohľadu na to, či by to jazdilo ako predĺžená S65 s Jánošíkmi, alebo ako samostatná S8 s 812/813 ZSSK či s motorákmi GySEV. Na tejto relácii vždy vyjde lacnejší, výhodnejší a hlavne kapacitne dostačujúci autobus.

Šotonávrh: Vedel by som si predstaviť obsluhovať Rajku predĺženou linkou 191. Tá by mohla mať interval 15/30/15//30, pričom spoje by mohli jazdiť na striedačku do Rajky a k Areálu vodných športov (príp. až do Bodíkov, ak by TTSK mal záujem). Linka 91 by mala interval zhodný so 191, v úseku Most SNP - Pieskový hon by tak obe linky jazdili v preklade 7,5/15/7,5//15. Čunovu samotnému by sedlový interval 30 min. snáď aj stačil, konieckoncov stále by tam mohli mať ešte linku 90 s celodenným intervalom aspoň 30 min. (ktorá by nemusela zachádzať cez Jarovce). Linku 191 by mohol prevádzkovať Regiodopravca, a dotovať by ju mohlo spoločne mesto a BSK, prípadne aj TTSK (ak by také niečo legislatívne bolo možné).

Ta linka by sa pre nakupovaniachtivych uzivila v sobotu aj sama najma skrz Kittsee K1.

Suhlasim. Aj ja som za absolutnu slobodu, ale EU ako celok potrebuje reformu. Veril som EU, zil som v Rajke, ostal by tam byt, teraz zijem v Prahe, mal som aktivity v Rakusku, tak si dokazes predstavit jak extremne sa mi skomplikoval zivot, kedze na ziadnom teste som nikdy nebol a nikdy nepojdem, radsej prejdem pešo cez hranicne lesy. Bohuzial sa uplne nechutne schyluje k segregacii zaockovanych a slobodnych nadludi a neockovanych nebezpecnych podludi, o tom bude, bez "vakciny" nebude sloboda. Nikdy, za ziadnu cenu a za ziadnych okolnosti. Ale to uz je mimo temu 801.

Ja si bruselskú diktatúru neželám, ale inak súhlasím. Ono to tak bolo vždy, že EU je spoločenstvo štátov a nie jeden štát, akurát to bolo všelijako maskované, ale pandémia to naplno odkryla. Raz dávno som čítal na nemeckej Wikipédii, že most Chucka Norrisa je preto tak vysoko, aby pod ním mohli v prípade potreby plávať lode pohraničnej stráže. Nechápal som prečo, však máme Schengen. Ale holt nie, takto to nefunguje. Hranice tu stále sú a tak skoro nezmiznú. EU garantuje (za normálnych okolností) slobodu pohybu cez hranice, ale nie zánik hraníc.

presne tak, politiku a názory o dokonalosti čistoty neočkovania sem neťahaj

Plne chápem, ak sa odveziem verejnou dopravou z Bratislavy na Oravu, tam sa zastavím v obchode, a vrátim sa naspäť, z epidemiologického hľadiska som oveľa väčšie riziko ako keby som išiel bicyklom do Hainburgu a naspäť a nikde sa nezastavoval. Ale - ako by sa to dalo vymyslieť lepšie? Kontrola hraníc je kľúčovým opatrením proti korone. Štáty, ktoré majú najlepšie uzavreté hranice, zároveň môžu povoliť vnútri omnoho viac aktivít, ako štáty, ktoré hranice poriadne nestrážia (alebo to nestihli dostatočne včas). A čím väčšie je to uzavreté územie, tým menší to má efekt, preto v mnohých štátoch EU boli zavedené aj obmedzenia vnútroštátneho pohybu. V strednej Európe je nereálne uzavrieť hranice tak, ako to má Austrália alebo Taiwan. Ale zase nemôžu ostať úplne otvorené. Práve v tomto vidím veľké zlyhanie nadnárodných štruktúr ako EU a WHO, ktoré na začiatku pandémie hlásali, že je predčasné zakazovať lety z Číny a uzatvárať hranice. Preto to vzali do rúk členské štáty a často chaoticky. Pre pendlerov to musel byť hrozný čas. Teraz o rok neskôr to už bolo omnoho lepšie. Kontroly sú, ale nikde nebol úplný zákaz, len proste treba testy, karantény alebo iné výnimky. Keby nič z toho nebolo, mobilita by bola omnoho väčšia, a s ňou aj potenciál šírenia pandémie.

To s tým mostom je podľa mňa úplný blud, tá výška je podľa mňa len príprava na potenciálnu splavnosť Moravy v budúcnosti. Dnes žiadne veľké lode po Morave nejazdia, pohraničná stráž tam môže mať nanajvýš nejake člny a aj to pochybujem.

Inak teda samotné hraničné kontroly za zásadný problém nepovažujem (aj keď spravidla ide o nezmyselnú buzeráciu), ale obmedzenie voľného pohybu osôb je de facto zrušenie hlavného práva vyplývajúceho z európskeho občianstva a tiež likvidácia dôvery v jednotný trh, ktorú sme tak dlho a ťažko budovali. To prvé sa opraví, to druhé nie. Je úplná hanba že sa to za vyše roka nikomu nepodarilo vyriešiť a tiež že sa to (pokiaľ viem) dodnes nedostalo pred Súdny dvor EÚ, ktorý by potom mohol poskytnúť výklad súvisiacich právnych noriem.

Paradoxne krátko po brexite sa naplnil sen všetkých brexitistov a EÚ sa zredukovala na free trade association. Škoda no, pokus to bol dobrý.

Obmedzením hraníc mobilitu neznížiš, len ju presunieš inde. Príkladov toho že ľudia si vždy nájdu iné formy trávenia času máme z posledných mesiacov milión.

Zatváranie hraníc má rácio len ak ideš po eliminácií a vieš si dovoliť absolútnu izoláciu (ako napr. Austrália). Inak zmysel vôbec nemá, ak raz máš doma komunitné šírenie, tak čomu sa presne snažíš zabrániť? Argumentuje sa mutáciami, lenže my nemôžme každého kto vkročí na Slovensko izolovať, takže ak má nejaká mutácia evolučnú výhodu, eventuélne ju tam niekto donesie.

Je to len divadlo pre hysterického voliča, reálne to žiaden pozitívny efekt nemá a to ostatne platí o väčšine opatrení.

Otázka reálnosti prekladu medzi mestskou 91 a výrazne predĺženou prímestskou 191 s rozličnými typmi vozidiel (interiér, počet dverí) podľa mňa nie je taká jednoduchá, ako popisuješ.

Konkrétne ja som kvôli opatreniam musel namiesto cesty vlastným autom ísť električkou, prekročiť hranice pešo, ísť vlakom a električkou vo Viedni.

Takže v mojom prípade, vládne "opatrenie" zvýšilo riziko nákazy. Rovnako ako všetky ostatné vládne "opatrenia" ktoré od marca 2020 vo výsledku dosiahli presný opak toho, čo bolo ich zámerom. Vrátane tzv. plošného testovania.

Prečo by tá jeho prímestská 191 mala mať (koncepčne) iný typ vozidiel?

Celkovo je cezhranicna VHD v okoli na dost biednej urovni, taketo lastovicky ako 901 a 801 alebo (IDS JMK) 910 davali nadej ze sa to v ramci EU snad bude trochu zlepsovat, ze sa to ludia naucia vyuzivat a pozadovat, len dojde jedna blba choroba a VHD sa nadobro zareze, v tomto pripade bez sanci na obnovu. Dovera v Schengen podkopana je, ale zakial co to drzi aspon tolko ze IGK sa cez hranice dostanu s nejakym kusom papiera, tak dovera vo VHD je podkopana dvakrat tolko a ako bude tu doveru kto znovu budovat, fakt neviem.

Alebo ako niekde som čítaj S65 predĺžiť, teoreticky by to mohlo nahradiť v úseku Rajka-Petrzalka celú S8... Neviem nepoznám dobre trať tam ale ak som dobre pozeral po Rajky je elektrifikacia

K tomu mostu Chucka Norrisa, stále je to tu: https://de.wikipedia.org/wiki/Fahrradbr%C3%BCcke_der_Freiheit ale chápem, že Wiki nie je vždy dôveryhodný zdroj. Zrovna táto veta ozdrojovaná nie je.

Európa vždy bola len o málo viac ako free trade association so slobodou cezhraničného pohybu. A ľudí, ktorí by si želali viac, nie je zas toľko, napriek tomu, že majú často silný mediálny výtlak. Drvivá väčšina ľudí sa cíti byť najprv Francúzmi, Talianmi, Slovákmi, až potom občanmi EU. Obrovský rozdiel oproti USA, kde (azda s výnimkou Texasu) sa snáď každý cíti byť najprv Američanom, až potom občanom Colorada, Idaha a pod. Toto sa zhora nedá nijako zmeniť, treba sa s tým zmieriť. A tým najsilnejším štátom EU to vyhovuje. Vždy keď FR alebo DE hovoria o prehlbovaní integrácie, majú na mysli to, aby menšie štáty ochotnejšie odovzdávali moc do Bruselu. Ale oni sami vôbec nie sú ochotní žiadnu ďalšiu moc do Bruselu odovzdať, preto sa to nikam nehýbe.

A ešte k uzatváraniu hraníc: samozrejme že ak máš doma komunitné šírenie, tak hranice nepomôžu, hlavne ak neposielame každého do štátnej karantény. Ale môžu pomôcť susedom, u ktorých komunitné šírenie nemusí byť alebo je slabšie... preto sme na jar 2020 uzavreli hranicu s Rakúskom, a o rok neskôr ju uzavreli zas oni. Minulý rok strážili hranicu na Kopčianskej slovenskí policajti, tento rok tam boli rakúski.

To je síce možné, ale zasa tisícky ďalších Slovákov aj Rakušanov odložili plány na cezhraničné výlety, hlavne za nákupmi.

V rakúskom obchode je iný vírus, ako v slovenskom?

Namiesto toho, aby Slováci išli na nákupy do Hainburgu, sa stretávali s rodinou, kde, ako to všetci dobre vieme, sa to šíri najviac. Lebo veď čo budeš robiť, keď je všetko zavreté?

EÚ rozhodne bola viac ako len zóna voľného obchodu, napr. značná časť rakúskeho a maďarského príhraničia žila z Bratislavčanov (sú tam reštaurácie a obchody kde to bola bývala výrazne nadpolovičná väčšina klientely), sú tam rodinné väzby, cezhraničná pracovná dochádzka a tak podobne. Nacionalizmus do toho neťahajme, to je umierajúca ideológia, nech sa každy cíti ako chce, to je irelevantné.

Mimochodom, kto je to ten "Brusel" ktorý by mal dostať tej viac moci? Prakticky všetko ide cez Radu, čo je orgán zložený z členských štátov. Komisia je len exekutíva, tam reálna moc nie je. Najbližšie k tomu Bruselovi má EP, ale ten sám právne normy bohužiaľ príjmať nemôže.

Lebo kým do Čunova sa mestským autobusom odvezieš, tých +35 kilometrov do Bodíkov by už bola šikana cestujúcich.

No samozrejme, že ich odložili, keďže by ich na hranici čakala nezmyselná buzerácia, namiesto toho vyšli do prírody na známe miesta, kde trávili čas s omnoho väčším počtom ľudí.

A to je presne problém celej slovenskej stratégie - zakazujeme nerizikové veci a výsledkom je že ľudia viac robia tie rizikové.

Apropo, podobne to mali aj v Lombardií, kde prišli s geniálnym riešením zavrieť mladú generáciu doma v ich spravidla multigeneračných domoch a potom sa čudovali keď im začali dôchdocovia z tých domov rad radom umierať.

1. Bodíky boli uvedené len ako event. predĺženie.
2. Čo vadí na mestskom buse na takej trase? Tam je frekvencia nízka, všetci by mali vedieť sedieť. Najmä ak by tam bol klbák. Do Čunova sa tiež nikdy nestojí.

A ako ekonomické by bolo ťahať do Bodíkov kĺbák, veď z Rusoviec je to Bodíkov až 30 km? Navyše medzimestský autobus je (aspoň pre mňa) vždy pohodlnejší, ako mestský autobus, keďže má aj pohodlnejšie sedadlá.

Ja by som radšej do Bodíkov mestskú linku neťahal, ale keď už, tak by som tadiaľ radšej predĺžil 90, ktorá by mohla ísť až na AS (t.j. v podstate by sa zmenila na medzimestskú linku a nahradila súčasnú linku SAD DS) a na 191 by som všetky spoje viedol s normálnymi autobusmi (ak by linku (samozrejme dotovanú) prevádzkoval DPB) do Rajky. V Rajke by sa mohla zriadiť nová mestská zóna (napr. 102) a nejaký jeden automat, aby nemuseli mať autobusy do Rajky pokladne.

Lenže kto by to zaplatil

Táto tvoja verzia s L90 sa mi zdá omnoho rozumnejšia Akurát nerozumiem, prečo by mala mať Rajka zónu 10_ a nie normálnu prímestskú.

Inak, mám odskúšané dochádzanie z mimomesta aj na mestských sedačkách a plne súhlasím s vnímaním komfortu. "Benefit" stráviť trasy tejto dĺžky a charakteru na tenkých polstroch nie je zrovna dobrým argumentom pre nasadnutie do VHD.

Necháp ma zle, nápad je to dobrý, len narážame na kľúčový problém. Prečo by sa časť objemu vyzbieranej dane z príjmu fyzických osôb približne zodpovedajúcemu počtu obyvateľov BSK mal dať na linku, ktorá je z pozície strategických záujmov a verejného záujmu deklarovaného v ústave v kraji úplne minoritná. Nechcem aby to vyznelo zle, ale verejných zdrojov nikdy nie je dosť a z pozície kraja by sčasti išlo o charitu. Analogická hyperbola by bola, keby mesto Bratislava dotovalo rýchliky do Bratislavy, lebo veď je v záujme mesta, aby východniari do Bratislavy neprišli autom.

Z hľadiska verejných financií si myslím, že by túto linku malo zabezpečovať ministerstvo. V nariadení EK a Rady 1370/2007 som nenašiel ustanovenie, ktoré by bránilo ministerstvu objednávať cestnú dopravu, no v našom zákone 56/2012 takúto právomoc nemá. Myslím si, že po finančnej stránke by to bolo fér, po odbornej asi horšie, no keby sa to integrovalo do IDSky, tak hádam by sa dal zabezpečiť rozumný autobus.

Tak, Rajka môže mať kľudne aj prímestskú zónu, len mi prišlo zbytočné vypravovať tam autobusy s pokladňou, čo by sa ale dalo vyriešiť nejakým automatom v Rajke.

#41
Veď na spojenie S8 a S65 už reagovali príspevky #12 a #15 .

Okrem aspektu komfortu by minimálne musela mať obmedzený počet použiteľných vozidiel a vodičov z dôvodu nutnosti vybavenia vozidla záznamovým zariadením a držby karty vodiča zo strany vodiča. Nie je to neprekonateľný problém, ale je to "komplikácia". K tomu samozrejme pristupuje deklarovaný zámer TTSK zaviesť mýto nad 3,5 t.

Veď nikto by nikomu nebránil objednať si vozidlá s lepšími sedačkami. Aj do vozidla MHD koncepcie je možné dať kvalitné sedadlá.

Inak teda ja nie som obzvlášť fanúšikom toho riešenia so 191, ale zmysel mi dáva.

Objednávanie takej linky zo strany župy považujem za ekvivalentné objednávaniu liniek do Hainburgu a Rajky, čo je niečo s čím BSK uvažuje (je na to opcia v tendri na PAL). Nemyslím si že Berg a Kittsee sú menej záujmovým územím Bratislavy než Hainburg.

Nie je to u regionálnych dopravcov štandardom už dnes? Ak ten jeho návrh dobre chápem, idea nebola že by to jazdil DPB (aj keď nevidím dôvod aby sa do súťaže na takú linku nezapojil ak by chcel).

Neviem či sa úplne chápeme. Ja som netvrdil že tam má DPB poslať SORku v základnej výbave. Debata bola o koncepte 191 ktorá by slúžila na obsluhu Jaroviec, Rusoviec a aj obcí ďalej na juh. Jazdil by ju "nejaky" dopravca. Na to sa objavila pripomienka že nie je vhodné prekladať mestskú 91 a prímestskú 191 kvôli odlišnému "typu vozidla". Predpokladám že sa narážalo na koncepciu, napr. počet dverí či usporiadanie interiéru, ktoré ovplyvňujú jazdnú dobu a teda by takýto preklad nefungoval. Ja som reagoval otázkou prečo by tam mal byť iný typ. Nemyslel som samozrejme konkrétny model, ale prečo by aj na tej 191 nemohol byť mestský autobus s tromi/štyrmi dvermi a dostatkom miesta na státie.

Štandardy IDS BK priamo počítajú (alebo kedysi počítali) s možnosťou že vozidlo vykonávajúce dopravu primárne na území zón 100+101 by mohlo byť v mestskom prevedení, hoci jazdí aj do regiónu.

Aha, necital som tu cast diskusie - nemam cas to tu cele sledovat cele dni. A prispevkov pribuda strasne vela.
A kde je napisane, ze na S65 musia jazdit Janosici, ked su predimenzovani? Ved da sa tam nieco mensie, dieslove nasadit a Janosikov poslat na vytazenejsie linky. Ci?

Veľmi plodná diskusia, pridám aj svoj názor - ak má byť realizovaná linka do zahraničia, nech ju rieši iný subjekt, než DPB a.s.. Je samozrejmé, že pôjde o linku na komerčnom základe, neexistuje absolútne žiadny dôvod realizovať ju v tzv. "verejnom záujme". Akceptujem, že je tlak zo strany obyvateľov obcí v zahraničí na dopravu do Bratislavy, preto je logické, že takúto dopravu má pre nich zabezpečiť obec/región/štát, v ktorom žijú. V zmysle uvedeného by mali miestni tlačiť na príslušných starostov či regionálnych šéfov. Bratislava môže v prípade dostatku zdrojov a saturácie potrieb vyššej priority poskytnúť komplementárny servis (poskytnutie priestoru na zastávkach, konzultácie ohľadom legislatívy, ... ). Každopádne súhlasím so zrušením linky 801, (nielen) v súčasnej situácii ide pre DPB a.s. o absolútnu zbytočnosť.

A úhrada rozdielu v poplatku za DC pri venčení dieslu pod drôtmi pôjde na úkor čoho?

Veď niečo malé dieselové tam už jazdí aj dnes na S8.

Myslím si, že maximálne by tam (možno až do Hegyeshalomu) mohli jazdiť súpravy z S55, ak by sme tam nechceli/nemohli Jánošíkov nasadiť, v prípade nasadenia menších dieselových vlakov by sa podľa mňa táto linka nemohla spojiť s S65 z kapacitných dôvodov, ale aj ekonomických dôvodov, ako píše Viko.

Interiér a počet dverí som tam menovite uviedol, nemusíš nič predpokladať.

Vysvetlím - ak má spoločný úsek rovnomerne obsluhovať 1/ vozidlo s piatimi až siedmimi nástupnými prúdmi a veľkým priestorom na státie, a 2/ vozidlo s tromi nástupnými prúdmi a usporiadaním primárne na sedenie, tak rovnaký dopyt v úseku Most SNP - Rusovce vygeneruje rozdielne jazdné doby a preklad sa rozsype bez ohľadu na to, či to bude jazdiť Arriva Trnava so SORom CN12, DPB s mestským LE Crossom alebo TEC Hainaut s Citarom v základnej výbave.

Samozrejme, pre Rajku môžeme počítať, že tam zájde mestskáč a bude to takmer ako do Čunova (aj keď sa z toho stane azda najvzdialenejší výskyt mestských busov od centra). Otázka je, ako ochotne by súčasné orgány vydali licenciu na medzinarodnú linku prevádzkovanú mestským vozidlom.
Navyše, predpokladám, že štandardy IDS na to pamätali skôr z dôvodu, aby sa dalo priamo jazdiť medzi ZB a Mariankou či Vajnormi a Čiernou Vodou, nie na to, aby sme trojdverové 30+70os. opatrili hrubším molitanom a venčili ich až do susedného kraja.

V kocke - zrealizovať by sa to dalo, len je to škrabanie sa pravou rukou za ľavým uchom, zvlašť v situácii, keď máme na rovnaké účely poruke L90, ktorá je zatiaľ viac náhodilým než zmysluplným činiteľom v sieti.

Ja rozumiem tomu kde vidíš problém medzi mestským a prímestským vozidlom, ale nevidím absolútne žiaden dôvod prečo by trojdverový sólo autobus nemohol ísť aj mimo mesta. Nikdysatotaknerobilo? Dôležité je aby bola poskytnutá dostatočná kapacita (na sedenie, ak ide o dlhšiu vzdialenosť).

Nie je to nič nové, také linky nájdeme napr. v Česku, alebo Rakúsku. Ďalej v Európe je dokonca aj veľa prevádzok kde sa mestský/prímestský autobus vôbec nerozlišujú a je to unifikované.

Inak škoda, že neexistujú (alebo existujú a neviem o nich?) elektrické železničné vozidlá veľkosti bagety. Takto na viacerých elektrifikovaných tratiach jazdia diesle, lebo klasickú elektrickú súpravu tam z kapacitných dôvodov netreba.

Existujú elektrické jednotky o niečo dlhšie ako bageta - napr. 2-vozová verzia RegioPantera (rad 650 ČD). Podľa wikipédie má 813 kapacitu 194 osôb, jednotka 650 ČD má kapacitu 317 osôb. Myslím, že prevádzkovať elektrickú jednotku veľkosti EJ 650 je ekologickejšie než jazdiť pod drôtmi s MJ 813. A prevádzka EJ 650 bude asi ekonomickejšia než súpravy rušeň + 3 x voz Bdtmee, ktorými sú vedené všetky Os Trnava - Jablonica - Kúty.

Uznávam že spojenie S65 a S8 by asi kapacitné nebolo najlepšie... Alebo by možno bolo na zváženie spojenie S65 s Viedenskym ReXom??? Ako len kombinujem a premýšľam nad zlepšením nejakých prepojení.

Celý ten môj ideový návrh s linkou 191 počítal primárne s tým, že by jazdila k Areálu vodných športov, to pre'dĺženie do Bodíkov som bral ako bonus, ktorý by sa s najväčšou pravdepodobnosťou aj tak nerealizoval.

Inak predĺžiť do Bodíkov (prípadne až do Gabčíkova) linku 90 by skutočne bolo asi lepšie. Nemusela by jazdiť cez Jarovce, mohli by na nej byť nasadené klasické regionálne dvojdverové busy, a Arriva/SADDS by nemusela objednávať špeciálne pre túto linku autobusy samostatnej koncepcie (t. j. trojdverový sólo autobus v mestskej konfigurácii interiéru, s lepšími sedadlami).

Bohužiaľ, ZSSK nemá vhodné jednotky s nižšou kapacitou, ako sú Jánošici. Bageta by v špičke kapacitne na úseku Senec - Predmestie určite nestačila. Ale ani tých Bagiet nemá ZSSK dostatok,. Už raz bola na S8 výluka s NAD na maďarskom úseku, pričom v SR boli tie vlaky asi tri dni po sebe odrieknuté bez náhrady, lebo ZSSK nemalo ani len 812... Ale bolo to tuším v čase, keď sa ešte jazdilo do Záhorskej Vsi, tak dnes by sa možno nejaké dve Bagety našli... Samozrejme, existujú aj iní dopravcovia, ako ZSSK, ale vidíme, ako dopadla súťaž na Komárno...

Ak už spájať S65 a S8, tak nech jazdí napr. aj tá Bageta z Rajky po Nové Mesto a S65 nech končí na Novom Meste. Tu by ale mohol v špičke nastať problém s nedostatkom nástupištných hrán na Novom Meste (neviem). Každopádne stále platí môj príspevok #15 - ak chceme riešiť nejakú rozumnú obsluhu Rajky, tak treba hodinový takt, ktorý je vďaka slabému miestu (ŽST Rusovce) vyjazditeľný problematicky s problematickým prínosom pre cestujúceho. Tu je naozaj lepší a praktickejší autobus, a k tomu S8 v podobnom rozsahu ako dnes, ako nejaký doplnok v špičkách a pre výletníkov (pokiaľ viem, o vedenie S8 mala dlhodobo záujem najmä maďarská strana).

Prezradím Ti sladké ekologické tajomstvo: Poplatok za venčenie dieselu pod drôtmi je presne taký istý, ako poplatok za ošúchanie troleja pri jazde elektrickým vozidlom.

Skôr by už mala skončiť tá výnimka na tachografy pre "mestské" vozidlá.
Pokiaľ mi je známe, kraj mýto vyberať nemôže.

Ešte že v Brne gejzov nemajú.

Hmm, k nám pred prácu jazdí mix mestských (nástup všetkými 3 - 5 dverami, NP, veľkokapacitný interiér) a prímestských (v smere ZC nástup 1. dverami, prikladanie, nákup CL u vodiča, LE až VP, komfortný interiér) a žijeme.

Sú aj iní dopravcovia, ako ZSSK, hoci si to na Slovensku odmietajú pripustiť.

Neviem, či nemôže, ale minimálne o tom prebiehajú rokovania s ministerstvom dopravy. Najprv boli v pláne všetky cesty, teraz sa hovorí o pilote pre dvojky.

https://www.trnava-vuc.sk/aktuality/trnavsky-samospravny-kraj-chce-menej-nakladnych-aut-v-mestach-a-obciach/

https://www.trnava-vuc.sk/aktuality/ttsk-rokuje-s-ministerstvom-dopravy-o-spoplatneni-ciest-ii-triedy/

No veď - rokujú s MD, aby to spoplatnilo.

Zákon to umožnuje už teraz - akurát si kraje nemôžu vymyslieť vlastný systém, ale musia používať ten štátny a platiť NDS všetky náklady

Toto je otázka ktorá dokazuje že sa na blbého len hráš, lebo až tak blbý sa reálne byť nedá.

Prajem dobrý deň. Hoci v Bratislave už nejaký ten rok nebývam, mám tam však 35 rokov odžitých, tak sledujem dianie okolo verejnej dopravy ďalej. No, človeka takéto správy moc netešia. Čo si pamätám, aké perfekné bolo, že fungovali príhraničné linky, hlavne 901 do rakúskeho Hainburgu a využívaná bola dosť. Využívanosť 801 po pravde neviem, ale rozhodne je to velká škoda. Samozrejme, u terajšej situácie chápem, že DPB si nemôže dovoliť prevádzkovať "komerčné" linky len tak, ale neviem, prečo to neobjednávajú kraje ? Ani v okolí Bratislavy nie je moc na mieste sa tváriť, že tu máme hranice a za nimi je čierna diera. Trocha vás zavediem do našeho Ústeckého Kraja, kde cehraničná doprava funguje na solídnej úrovni. Neviem popravde, síce presne ako tie linky sú kým objednávané a spôsob ich financovania, myslím, ale že ich objednávajú normálne kraje, hlavné je, že sú. Najväčší význam má asi vlaková linka U28 , ktorá začína v Děčíne , cez Dolní Žleb pokračuje do Nemecka, Bad Schandau, kde nadväzujú spoje do Drážďan, ďalej sa linka vracia do ČR a končí v Rumburku. Celodenný interval má dve hodiny. Ďalej v tzv. Šluknovskom výběžku máme cezhraničné linky 409, 410 s hodinovým celodenným intervalom obsluhujúce mestá Rumburk, Varnsdorf a nemecký Seifhennersdorf, kde každý druhý spoj nadväzuje na vlaky do Drážďan. Šluknovský výbežok má aj vlakovú linku zo stanice Rybniště cez Varnsdorf, nemeckú Žitavu až do Liberca. Linku prevádzkuje dopravca Die Länderbahn a interval má každé dve hodiny. Z Teplic jazdí zase autobusová linka 398 do nemeckého Altenbergu a tam vozidlá prejazdujú na linku 360 do Drážďan. Interval 2 hodiny. Naviac sú úvahy o cezhraničnom spojení s Nemeckom cez Moldavu , po znovuobnovení úseku Moldava - Holzhau. V oblasti Labské Pískovce, cez obec Tisá zase jazdí nemecká linka 217, ktorá začína a končí v Nemecku. Táto linka má ale turistický charakter, tak má len niekolko spojov za deň. Ešte môžem spomenút turistickú vlakovú linku T7 Chomutov, Vejprty, nemecký Cranzahl, linka je ale len sezónna a jazdí cez víkendy. To len tak aj ako môže vyzerať príhraničná doprava.

Samo, plne akceptujem, že sa v určitých otázkach nezhodneme, ale nedovolil by som si znížiť sa k urážkam. Vo svojom príspevku som netvrdil, že som proti cezhraničnej preprave - pravidelne chodievam pracovne do Bruselu, ale nikdy nebudem požadovať po DPB a.s., aby mi zabezpečoval leteckú linku na Zaventem, prípadne busovú prepravu na Schumanna. ..... a nie, nehrám sa na blbého, nemám na to dôvod. Ocením plodnú diskusiu, hoc aj s rôznymi názormi, vždy to bude lepšie, než urážky, ktoré tu ako na bežiacom páse trúsi "Igor Vševediaci". Ďakujem.

Rozumiem Ti, skôr si myslím, že najväčší problém bude niekde v kompetentných ľuďoch v IDSBK. Rajka a Kittsee charakterom spĺňajú hádam všetky požiadavky na to, aby boli pokryté v IDSBK pod nejakou špeciálnou zónou a mali pravidelné spojenie s Bratislavou, keďže veľká väčšina ľudí sa tam neodsťahovala z dôvodu "nechcem bývať na Slovensku, ale chcem pracovať/chodiť do školy na Slovensku", ale skôr z dôvodu "chcem bývať v dome, ale zároveň na kraji Bratislavy/blízko Bratislave" a to tým ľuďom nemožno mať za zlé. Nech tie linky prevádzkuje hoc aj EURO-CRV, ale v každom prípade by nemali byť prevádzkované na komerčné riziko dopravcu, ale mali by byť zahrnuté do objednávky objednávateľom. A linka do Rakúska by slúžila aj ako spoj za nákupmi pre ľudí, ktorí nemajú auto alebo nechcú ísť autom. Problém je, že kompetentní sa už na oblasť 5m za konečnou Kopčany pozerajú ako na ďaleké zámorské územia o ktoré nejavia žiadne znaky záujmu. A verím, že keby sa stretli s kompetentnými v Rakúsku/Maďarsku a viedli by plodnú diskusiu na úrovni so snahou niečo docieliť, tak by sa určite dohodnúť dokázali.

Preco by mal byt problem iba a jedine na SVK strane? Ved nech si Hainburg, NÖ, Burgenlad, Rajka a spol. spolufinancuju naklady a bude vsetko v poriadku.
Akurat ze taka snaha tusim v Hainburgu bola a miestne zastupitelstvo vraj s poziadavkou ludi “chcem byvat v dome pri Bratislave” na spolufinancovanie linky vyrazilo dvere.

Pretože ten dojem nezáujmu u ľudí vytvára sama SVK strana. Keby verejne oznámili, že jednania boli neúspešné (a ozrejmili by detaily), tak by to určite nezostalo bez reakcie. Nechce sa mi veriť, že neexistuje žiadna možnosť, pri ktorej by nastala zhoda.

Zavedenie linky požaduje najmä slovenská strana a preto by bolo vhodné, ak by sa rozhýbala najmä slovenská strana (kraj a IDS BK). Myslím si, že po ich rokovaní s Hainburgom, príp. VOR by sa určite dalo dohodnúť tak, aby sa iba upravilo existujúce linkové vedenie, z čoho by nakoniec mohli profitovať aj Rakúšania a nejazdili by paralelne rakúske a slovenské linky.

ďakujem ... presne o tom hovorím .... ak existuje tlak od obyvateľov zahraničných obcí cestovať do Bratislavy, je absolútne logické, aby oni oslovili svojich volených zástupcov na komunálnej úrovni a požiadali ich o prijatie opatrení. Následne môže príslušný maďarský/rakúsky orgán osloviť partnerskú autoritu na Slovensku. Pokiaľ však "doma" neprejdú cez prvú inštanciu, nepomôže im plakať na nesprávnom hrobe, hoc by ten nárek bol hocijako hlasný. .... ďalšou možnosťou ostáva prevádzkovať linku na komerčnom základe

Keď však údajne obyvatelia na miestnom zastupiteľstve neuspeli, tak potom by podľa mňa bolo lepšie, keby začal rokovať BSK, pretože ten by mohol mať väčšiu šancu na úspech.

Pozri, ja rozumiem Tebe. Pokiaľ niekto odíde do zahraničia, je to jeho rozhodnutie. Zároveň si však dotyčný musí uvedomiť, že prechádza do prostredia s inou jurisdikciou, s inými nárokmi, zvykmi a pravidlami. Pokiaľ žijem v Rusovciach, Lieskovci alebo na Ahoji, mám tam trvalý pobyt a Mesto na mňa berie podielové dane, je jasné, že ako obyvateľ konkrétnej mestskej časti počítam s tým, že Mesto má psiu povinnosť zabezpečiť dopravnú obsluhu mnou obývanej lokality formou verejnej dopravy (abstrahujem od frekvencie a kvality). Avšak ako obyvateľ Rajky, Kittsee alebo inej okolitej zahraničnej dediny s trvalým pobytom v zahraničí nemám akýkoľvek logický dôvod požadovať od akejkoľvek slovenskej obce, aby mi riešila problémy s dopravou. Autorita, ktorá má takéto veci riešiť pre obyvateľov zahraničných obcí rozhodne neleží na území Slovenskej republiky.

A vieme s určitosťou, že tam boli automaticky odmietnutí už rakúskou/maďarskou autoritou? Osobne si skôr myslím, že on by tam aj záujem zahraničných strán bol, ale problém je v neschopnosti SVK strany a zahraničných strán dospieť k rozumnému výsledku. No môžem sa mýliť.

A prečo by to mal BSK iniciovať ? Veď tí, ktorí o takúto dopravu majú záujem, nemajú na území BSK evidovaný akýkoľvek typ pobytu.

neviem, vychádzal som z Kechovho príspevku

S tým, že je hovadina požadovať dopravu od obce máš pravdu, avšak nemáš pravdu s tým, že takáto autorita neleží na území SR - leží a volá sa samosprávny kraj, ktorej to ukladá priamo Zákon o cestnej doprave 56/2012 Z.z.
Paragraf 46, písmenod:
"Vyšší územný celok...
d) je objednávateľom v záujmovom území kraja, zostavuje plán dopravnej obslužnosti kraja a uzaviera s dopravcami pravidelnej dopravy zmluvy o službách okrem mestskej dopravy, kontroluje ich plnenie a poskytuje im príspevok,"

Nakoľko záujmové územie kraja nekončí na hraniciach kraja či republiky (preto aj formulka hranica kraja bola nahradená záujmovým územím kraja), je jeho povinnosťou dopraviť ľudí, o ktorých si myslí, že budú pre kraj prínosom, do kraja.

A prečo by nemohol, keď nie je údajne na druhej strane žiadna snaha zaviesť linku na Slovensko? Ľudia, čo dochádzajú do Bratislavy za prácou tiež čiastočne prispievajú na Slovensko tým, že tu pracujú, kupujú veci a v neposlednom rade by sme tu mali aj o trochu menej áut, ak by z AT jazdila MHD.

Na druhú stranu, linku do Kittsee požadujú aj zamestnanci nákupného centra K1 (veľká časť z nich sú bratislavčania), ale je pravdou, že ich nebude toľko, čo obyvateľov Kittsee.

Ak nebude premávať VHD do Rajky, ľudia pôjdu do BA autami. Myslím, že Rajke to vadiť až tak nebude. Oh, wait...

Zamestnanci magistrátu s českými EČV . Ale to sme už mimo témy.

ano, rakuska strana bola oslovena a nemali zaujem, myslim ze aj dpb to niekde spominal na fb v case zrusenia 901

https://imhd.sk/ba/doc/sk/19148/Dopravn%C3%BD-podnik-po-Vianociach-ru%C5%A1%C3%AD-linku-901?dfpi=33#33

tak v takom prípade je zrejmé, že hovoriť o neochote či nezáujme zo slovenskej strany je prinajmenšom nepatričné ... jediné, čo je možné obyvateľom zahraničných obcí odporučiť, je zvýšený tlak na tamojších zastupiteľov, resp. adekvátny postup pri komunálnych voľbách

Tak v tom prípade je to smutné no, otázka je, či nesúhlasili s akoukoľvek formou spolufinancovania alebo im boli len navrhnuté nejaké varianty a s tými nesúhlasili. Každopádne by ma teda v tom prípade zaujímalo, či podobná situácia vzniká aj v prípade Rajky (kde je predsa len počet km na území iného štátu nižší a navyše v Rajke sa už človek skôr dorozumie po slovensky ako po maďarsky, ak teda nerátame zamestnancov miestnej žst).

Ak nesúhlasíš s tým, aby kraj objednával linku do zahraničia, no súčasne chceš limitovať vjazd áut zo zahraničia na naše územie, ako chceš zabezpečiž dopravu týchto ľudí na Slovensko?

Práve preto si myslím, že by mal do toho zasiahnuť BSK, keďže ten by podľa mňa vedel poskytnúť lepšie alternatívy s reálnymi údajmi, ako obyvatelia daných obcí (nič voči obyvateľom, ale kraj lepšie pozná náklady, potrebný počet vozov, vodičov a pod.).

Tiez je otazne, ci oni navrhli nieco ine, ked nesuhlasili s predlozenymi navrhmi, alebo to mali na haku, pokial maju nieco vobec platit.

Zákon.

Mám pocit že veľká časť problému je že tú cezhraničnú dopravu stále vnímame ako náklad, nie ako príležitosť. 20-30 minút od Bratislavy ležia obce ktoré sú jej prirodzenou spádovou oblasťou a ich obyvatelia by mohli pumpovať peniaze do bratislavskej / slovenskej ekonomiky, ale my im hovoríme nie lebo oni sú v bubu zahraničí, hranice nie sú korzo a nikdy sa to tak nerobilo. Tí ľudia by tu mohli platiť DPH a mohli by vytvárať pracovné miesta, ale jednoduhšie je povedať že nejaká dedina s 900 obyvateľmi na periférií Rakúska (ktoré je samo o sebe perifériou civilizácie) si to má zaplatiť sama lebo je to vraj jej záujem. Okej.

Myslim, ze skor Slovaci nakupuju v Hainburgu ako Rakusaci tu (teda okrem nedelnych vyjazdov).

Asi by si sa čudoval, ale kúpa napríklad odevov v Bratislave môže byť pre tieto prihraničné dediny nezriedka lepšia alternatíva, než kúpa odevov v tom neveľkom centre na okraji Brucku alebo v parndorfskom outlete.

Potom sa preco vsetci hrnu do Parndorfu a ospevuju ho?

Možno ťa to prekvapí, ale trh má rôzne segmenty. Niekto ide po outletoch, iní preferujú aktuálnu módu (ktorú majú bližšie v Bratislave ako vo Viedni). Okrem toho sú tú aj iné biznisy než nákupy, napr. zábava, zdravotná starostlivosť, atď.

Viacero súkromných biznisov sa tomuto prispôsobuje a na tieto cieľovky sa zameriava, napr. jazykovo vybaveným personálom a podobne.

ani nie tak odevy, ale chodia nakupovat vo velkom kartony cigariet kvoli nizsim cenam, podla slov nemenovanej predavacky v trafike

https://niesomdoma.eu/2020/01/v-rakusku-coskoro-stupnu-ceny-cigariet-kolko-stoji-krabicka-v-okolitych-krajinach/

Dovolim si ta poopravit. 90% z nich ma trvaly pobyt v BA

tak potom mám jednu úplne triviálnu otázku - načo potrebuje obyvateľ, ktorý má trvalý pobyt na území Bratislavy, aby mu niekto zabezpečoval dopravu do Bratislavy ???

1 .Zhodneme sa v tom, že nejaká linka by tam jazdiť mala.

2. Ústredným právnym predpisom pre vykonávanie dopravy vo verejnom záujme je Ústava SR. Tá deklaruje právo občanov SR na vzdelanie, prácu a zdravotnú starostlivosť. Keďže nie každý občan má inštitúcie zabezpečujúce tieto práva v pešej dostupnosti, vzniká potreba dopravy. Konkrétnejší spôsob ustanovujú jednotlivé zákony.

3. Slovenská republika sa zároveň zaviazala vo viacerých strategických dokumentoch (či už medzinárodných, alebo štátnych), prípadne v dokumentácii k EŠIF k ekologickému prístupu a cieľu zmeniť modal split v prospech udržateľnej dopravy (vrátane tej verejnej). To rozširuje rozsah verejného záujmu nad rámec vzdelania, práce a zdravotnej starostlivosti.

4. Otázky na diskusiu a moje odpovede:
4a - Platí pre obyvateľov Rajky, Kittsee a Hainburgu Ústava SR? IMHO áno, lebo viacero z nich má slovenské občianstvo, hoci to nie je košér voči týmto obciam.
4b - Občania SR však necestujú za prácou do len do Rajky, Kittsee a Hainburgu, alebo po celej Európe, to už nie je verejný záujem? Je, na tento účel SR prevádzkuje v spolupráci s okolitými krajinami vlaky vo verejnom záujme, pričom kto chce nadštandard, využije služby komerčného dopravcu.

5. Keď sa robila novela zákona 56/2012 Z. z. kde sa kompetencie kraja územne rozšírili na "záujmové územie", tak to bola z núdze cnosť. Možnosti boli tri. Dať cezhraničku mestám, ale okrem BA by to nedávalo vôbec žiadny zmysel. Navyše je to nelogické, obec má zabezpečovať dopravu v obci a nie mimo nej a cezhranička bol len precedens. Druhá možnosť bol mindop, ktorý to ale odmietol. Tretia možnosť boli kraje, ktoré sa navyše najmenej bránili a KSK takú linku dokonca žiadali.

6. Pokiaľ ide o môj názor, existuje niekoľko dôvodov prečo by to malo robiť mindop.
6a - Mindop už cezhraničnú dopravu rieši (železničnú), teda intenzívne spolupracuje s okolitými krajinami, v rámci tzv. Slavkovskej spolupráce s Maďarskom, Rakúskom a Českom ešte o čosi intenzívnejšie. Keďže mindop je objednávateľom v podstate donedávna jedinej medzinárodnej dopravy vo verejnom záujme, má s tým skúsenosti a predpokladám, že aj relevantné dáta.

6b - Licenčné konanie v medzinárodnej autobusovej doprave ide aj tak cez mindop. Zaťahovať do toho ďalšie samosprávy je zvyšovanie administratívnej záťaže.

6c - je rozbehnutý projekt harmonizácie VOD (zjednodušene "autorita") a priradenie kompetencie cezhraničnej VOD kraju je presný opak toho, čo by malo byť v súlade s politikou autority. Dávame všetky kompetencie všetkým a výsledkom je bordel.

7 - nerozumiem, ako môže mať inštitúcia verejnej správy (kraj) opciu na povinnosť, ktorá mu vyplýva z právnych predpisov. Ak uznáme, že doprava do Rajky a Kittsee je verejný záujem, tak tam proste linka premávať musí. A ak uznáme, že nie, tak naopak, nesmie (nehospodárnosť výdavkov verejnej správny). To je ako keby som mal ja opciu na platenie dane z príjmu, alebo opciu na platbu diaľničnej známky. Podobne som raz na mindope počul názor ohľadom jednej linky a pripomienky, že nie je vo verejnom záujme: "tak tam ten verejný záujem proste vytvoríme". Verejný záujem je východisko. On existuje. Nedá sa ani zrušiť, ani vytvoriť.

Možno som to prehliadol, stále platí že v júli a auguste nebude S8 vôbec premávať? Alebo už to prehodnotili. Ďakujem

Ad 4: "Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky..." (čl. 12, ods. 2 Ústavy)

Ad 6: Aj na území SR je v tomto smere problém, keďže regionálnu vlakovú dopravu rieši ministerstvo a autobusovú kraje

Viem, na čo narážaš, ale touto logikou (a to v žiadnom prípade netvrdím, že je zlá) by sa rovno mohla zrušiť v rámci IDS BK veľká časť regionálnej dopravy, nakoľko väčšina obyvateľov satelitov pri BA (ak počítame najmä prisťahovalcov z Bratislavy) má stále trvalý pobyt v Bratislave. Inak neviem, ako to je teraz, ale keď som sa pred pár rokmi zaujímal o bývanie v Kittsee, tak podľa slov maklérky bolo možné dať si tam trvalý pobyt až po nejakej dobe.

V zásade platí že občan EÚ sa na trvalý pobyt môže prihlásiť po 5 rokoch života v danom členskom štáte.

Nakoniec sa to prehodnotilo. S8 bude premávať aj počas prázdnin v nezmenenom rozsahu: https://www.zsr.sk/files/pre-cestujucich/cestovny-poriadok/pdf2021/kcp-2021-04-18/kcp-132.pdf

Chápem, v čom vidíš logiku takého postupu. Pre mňa je však otázne, či zrovna verejná doprava je vhodný spôsob, ako ľudí trestať za ich mieru ochoty interagovať so skostnatelou oficiálnou administratívou štátu.

V doprave sú v zásade dve možné situácie. Jedna, že budeme sledovať reálny výskyt občanov, reálne zdroje a ciele ich ciest a na základe toho nastavíme, aké miesta bude spájať verejná doprava. Druhá je, že pôjdeme čisto po trvalých pobytoch a iných nepružných štatistických informáciách, ktoré nadradíme reálnemu dopytu - ale potom by sme museli zrušiť aj všetky posilové rýchliky z Bratislavy smerom na východ, lebo toľko ľudí s trvalým pobytom mimo BA a prihláseným prechodným v BA jednoducho nenapočítaš, koľko sa ich tam každý týždeň vezie.
Je pravda, že druhá možnosť je papierovo "spravodlivejšia", ale problém je ten, že reálne nemá komu priamo prospieť a všetkým uškodí vedľajšími dopadmi. Je málo pravdepodobné, že kvôli okresaniu VHD si signifikantné množstvo ľudí prepíše trvalý pobyt - akurát si pofrflú. Navyše, ľudia si tie cesty nerozmyslia, len ich absolvujú inými spôsobmi, náročnejšími na cestnú infraštruktúru, životné prostredie, zaistenie bezpečnosti atď. - a týmto vzniknuté náklady poľahky prevýšia úsporu zo "spravodlivého nastavenia" obsluhy.
Preto si myslím, že všeobecný pozitívny prínos so zavádzania verejnej dopravy by sme mali podriaďovať nejakej kancelárskej "spravodlivosti".

A čo potom s ľuďmi, ktorí majú trvalý pobyt v Bratislave, žijú v Hainburgu/Bergu/Kittsee, pracujú v Bratislave, ale trvalý pobyt si v Rakúsku dať ani nemôžu, pretože tam ešte nežijú 5 rokov? Tých tiež nebude málo si myslím.

Naozaj si nemozu zaregistrovat trvaly pobyt? Ved trvaly pobyt je evidencna zalezitost. Limit v rokoch byvania existuje ako podmienka na ziskanie obcianstva.
Kazdopadne v Rakusku je povinnost registrovat pobyt po niekolko par dnoch. Je takmer vylucene aby nikto nevedel povedat, kolko ludi v tych prihranicnych dedinach zije a na zaklade obcianstva odhadnut, ze kam asi cestuju.
(zo slovenskej strany je motivacia nechat si trvaly pobyt v SK, pretoze bez trvaleho pobytu nemoze mat clovek obciansky preukaz a tym padom by musel vsade nosit pas)

Cieľom verejnej dopravy je napĺňať prepravné potreby, nie tabuľky v štatistike. Plánovanie dopravy podľa toho kde je kto evidovaný, napriek vedomosti že reálne tí ľudia žijú inde, môže vymyslieť len úplný byrokrat ktorému ide o to odbiť si 8 hodín v práci a ísť domov, bez ohľadu na výsledok.

"Limit v rokoch byvania existuje ako podmienka na ziskanie obcianstva." - Nie len, aj na trvalý pobyt je potrebných tých 5 rokov (pre občana EÚ). Treba si uvedomiť že tá paradigma je opačná než pri slovenskom vnímaní TP. Pri TP podľa únijného práva nejde o nejakú tvoju evidenčnú povinnosť, ale naopak o potvrdenie zo strany daného štátu pre teba, že si tam usadený. Prakticky nejde o nič iné než lajstro ktoré si vybavuješ len ak chceš a osvedčuje že tam žiješ.

Hlásenie miesta pobytu podľa predpisov daného členského štátu je potom separátna záležitosť.

Prepáč, ale moja poznámka sa týkala dopravy v rámci Mesta, resp. jeho blízkeho okolia. Samozrejme, že rýchliky na Východ by som na základe trvalého pobytu určite neriešil, tam sa bavíme o obslužnosti v rámci celej SR.

Na druhej strane však práve evidencia trvalého, resp. prechodného pobytu poskytuje asi najlepšie dáta na plánovanie cestnej infraštruktúry, dopravnej obslužnosti či skvalitňovania služieb zo strany Mesta a jeho okolitých obcí. Ak raz napr. v Slovenskom Grobe žije oficiálne "x" obyvateľov a aktuálne kapacity sú dimenzované na saturáciu potrieb práve takéhoto množstva obyvateľstva (+ nejaká minimálna rezerva), tak nemá význam zavádzať nové busové linky, rozširovať cestu smerom na Bratislavu či Pezinok, zvyšovať kapacitu kanalizácie, elektrickej siete ako ani budovať nové jasle, škôlku, školu či zdravotné stredisko. Je potom pre obec veľmi frustrujúce, keď má na svojom území permanentne skupinu obyvateľov, ktorí upchávajú cesty, produkujú odpad, nadávajú na starostu/zastupiteľstvo, avšak neuvedomujú si, že svoje požiadavky si môžu uplatňovať výlučne doma v Humennom, Poltári, Námestove či Trstenej. Posledným, nie však bezvýznamným faktorom je skutočnosť, že nezanedbateľná časť takéhoto obyvateľstva žije v prenájme, z ktorého nikto nehradí príslušné dane a poplatky. Zjednodušene tak môžeme povedať, že tieto skupiny jednak parazitujú na službách obce, v ktorej žijú a taktiež prispievajú k znižovaniu zdrojov štátneho rozpočtu. A teraz si polož na misky váh Tebou spomenuté negatívne faktory ("navyše, ľudia si tie cesty nerozmyslia, len ich absolvujú inými spôsobmi, náročnejšími na cestnú infraštruktúru, životné prostredie, zaistenie bezpečnosti atď." ) a mnou spomínanú latentnú ekonomickú kriminalitu. Dlhodobým neriešením tejto situácie sa len prehlbujú regionálne rozdiely. Ak by mestá a obce chceli, mohli pokojne iniciovať kreovanie mechanizmu na elimináciu takýchto praktík, dosiahnuť vyššiu naplnenosť rozpočtov a spravodlivejšiu alokáciu disponibilných zdrojov.

pokiaľ si dobre spomínam neexistuje akákoľvek súvislosť medzi trvalým pobytom v zahraničí a stratou štátneho občianstva SR

Ale paci sa mi tvoj optimizmus, ze si myslis, ze sa uvolni tlak na skolky a lekarov. Si taky teoretik aj beznom zivote?

A ako to súvisí s tvojim konceptom zabezpečovania dopravy podľa štatistických tabuliek a nie reálnych prepravných potrieb?

Ok, zostaňme v kontexte blízkeho okolia. Ako presne Chorvátskemu Grobu pomôže, ak okrem tebou popisovaných javov im ešte aj okrešeme verejnú dopravu na "predsatelitnú" kapacitu a frekvenciu? Akože málo trpia prílevom novousadlíkov, tak nech sa pre istotu ešte potlačia v redších autobusoch? Kto bude na konci ten spokojný - úradník, ktorý išiel podľa tabuľky, alebo obyvatelia, ktorým má ten úradník zabezpečovať služby?

Prezradím ti, že už niekoľko desiatok rokov nemáme plánované hospodárstvo, a teda je nereálne čakať, že všetky dynamické pohyby dokážeme zaškatuľkovať do pár štatistík a plánov. Áno, Grob pôvodne nemal nadimenzovaný iksnásobný nárast, ale keď už ho všetky príslušné orgány umožnili, je ich psou povinnosťou poskytovať tam služby. Naopak, dimenzovaním čisto podľa plánov by sme mohli prísť do takého absurda, že budeme nútení viesť kapacitnú nízkopodlažnú linku z Podhája poľnými cestami na Segnáre, lebo tam predsa malo stáť sídlisko pre tisícky ľudí a nemocnica. Nie je predsalen osožnejšie riadiť sa realitou?

A vôbec, tvoj život je len o spánku? Alebo ako si vlastne došiel na to, že "evidencia trvalého, resp. prechodného pobytu poskytuje asi najlepšie dáta na plánovanie cestnej infraštruktúry, dopravnej obslužnosti či skvalitňovania služieb zo strany Mesta a jeho okolitých obcí"? Z môjho trvalého pobytu nejako vyplýva, kde mám pracovať, kde sa stravujem, kde mi žijú príbuzní, kde sa chcem zabávať, kde budem oddychovať? Nemáme tu žiadne centrály, úrady a podobné veci, za ktorými sem cestujú ľudia z iných bydlísk za vybavovačkami a na rokovania? Budeme turistov nútiť si na každú noc zapisovať prechodný pobyt? Alebo ako presne chceš len z evidencie adries prespávania adekvátne nastaviť dopravnú ponuku pre celé spektrum funkcií mesta?

Limit v rokoch bývania nie je evidenčná záležitosť.

To ani nikde nepísal.

Ale Meldezettel nie je trvalý pobyt.

Viko, veď obaja hovoríme presne o tom istom - úrady umožnili rozvoj lokality, predpokladá sa, že tam nastane rast obyvateľstva a úmerne tomu a zintenzívni aj úroveň poskytovaných služieb. Vynikajúco, nemám s tým najmenší problém. Avšak ak sa raz počet oficiálne nahlásených obyvateľov v tej rozvojovej lokalite limitne blíži k nule, tak obec nemá legálne pre koho tú zvýšenú úroveň služieb poskytovať.
Určitá forma plánovania v ekonomike je úplne bežná vec, možno sa budeš čudovať, ale aj programovacie obdobia pre účely čerpania tzv. eurofondov sú svojim spôsobom formou plánovania, nevraviac o strategických, taktických a operačných plánoch spracovávaných na komunitárnej úrovni v pravidelných intervaloch na takmer každý sektor hospodárstva.
Dennodenné dochádzanie za povinnosťami, príležitostné pracovné/služobné cesty, školenia/semináre/konferencie či turistické pobyty sú prirodzenou súčasťou plánovaných výkonov, o nich sa uvažuje pri plánovaní tzv. rezervy. Ja však hovorím o svojim spôsobom "ilegálnej" mase, ktorá nepredvídateľne deformuje nastavený systém, pričom podľa môjho názoru je výhodnejšie túto masu eliminovať legalizáciou, než si nechať naďalej nekontrolovane deformovať nastavené mantinely fungovania. Ťažko totiž pri plánovaní výdavkov a kapacít predikovať stav, že manželský pár, kde jeden má trvalý pobyt v Kamenici nad Cirochou, druhý v Námestove, bývajú v Rajke a bude si nárokovať obvodného lekára v Ružinove, škôlku v Dúbravke a ich dve autá budú denne upchávať trasu od Rusoviec až do širšieho centra.

len tak na okraj, tu torturu zmeny trvaleho pobytu si si aj niekedy vyskusal ? idealne ked uz aj nieco vlastnis, pracujes a mas kopu roznych aktivnych zmluvnych vztahov (a teda ta necaka len vymena OP)

A môžu rakúske oprgány poskytovať takéto informácie slovenským orgánom?

Presne z tohto dôvodu, keĎ som ešte pracoval vo firme NAY, tak už sme niekoľko rokov sedeli v novom Elektrodome na Zlatých Pieskoch ale sídlo sme mali ešte stále v rodinnom dome nášho GR na Ľadovej.

Otázka je, pri koľkých zmluvných veciach je potrebné naozaj uvádzať adresu trvalého pobytu, a nie iba korešpondenčnú adresu. A pokiaľ tú nechcem zmeniť spolu s trvalým pobytom, tak nemusím nič riešiť. Každý občan SR má jednoznačný identifikátor (tohto času rodné číslo) a pre cudzincov by sa tiež dalo čosi vymyslieť.

Samozrejme, uvedomujem si, že toto je potrebné ošetriť legislatívne (a neuvažujem o povinnosti informovať o zmene štátne a samosprávne inštitúcie, ktoré si to vedia z registrov vytiahnuť samy)

Bohužiaľ, pri väčsine zmluvných vzťahov sa vyžaduje uvádzanie trvalého pobytu.

Keď už spomínaš registre, tak pre zaujímavosť uvediem že vo Švédsku to funguje tak že ak máš zmluvný vzťah s nejakou firmou, napr. mobilným operátorom, ten si vie ťahať údaje o tvojom pobyte priamo zo štátnej databázy. Pri presťahovaní sa to teda len oznámiš daňovej správe (tá vedie register obyvateľstva) a tým informáciu získajú aj všetci tvoji partneri. To mi príde celkom dobré riešenie, len vyžaduje lepšiu informatizáciu verejnej správy.

Úprimne, nemyslím si, že je vhodné, aby súkromné spoločnosti mali prístup do štátnych databáz

A je mi jasné, aký je súčasný stav, len sa zamýšľam, či je to nevyhnutné v takejto podobe. Podľa mňa je potrebné, aby boli zmluvné strany jednoznačne identifikované (to spĺňa unikátny identifikátor) a aby uviedli adresu, na ktorú chcú, aby im druhá strana zasielala korešpondenciu. A to, či si ju na tej udanej adrese budú preberať, je už ich vec.

čakám na odpoveď z MV SR, určite Ti dám vedieť ... úplne vážne, poslal som im žiadosť o informáciu

Prečo by to nebolo vhodné ak by ten prístup napr. vychádzal z (odvolateľnej) autorizácie klientom?

Len to co vravel gejza a na co reagoval Trammat znelo ako slovensky trvaly pobyt ci jeho ekvivalent, t.j. rakusky Hauptwohnsitz, z ktoreho vyplyvaju podobne veci ako na Slovensku, vratane nejakych podielovych dani a moznosti volit mestske zastupitelstvo. A to je to podstatne v tejto diskusii, ak maju slovaci v Hainburgu tlacit na tamojsie urady.

gejza #117 obcianstvo nie, ale clovek nemohol mat obciansky preukaz ak nemal trvaly pobyt (a jeho preukazom mohol byt len cestovny pas), ale co citam, tak ani to uz neplati od decembra 2019 a moze byt v SK obcianskom zapisana adresa v zahranici.

Hej? Tak to aby som si opäť požiadal o OP. To ma na zmene trvalého pobytu do ČR najviac štvalo, že mi zneplatnili OP a musím všade behať s pasom, pretože OBČIANSKY preukaz podľa vtedajšieho pobytu nebol dokladom OBČANA ale potvrdením o trvalom pobyte na území SR.

https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=parlament-schvalil-novy-zakon-o-obcianskych-preukazoch

A tá "ilegálna masa, ktorá deformuje systém", je vstupným podkladom pre čo presne? Plán dopravnej obslužnosti?

Lebo z tvojho záveru mi práve vyplýva, že pri plánovaní dopravnej obsluhy je úplne bazálnou požiadavkou nespoliehať sa len na predikcie podľa jednej štatistiky, ale ich dostatočne dopĺňať aj observáciami.

Tvoj obľúbený štatistický údaj totiž nikoho nedonúti nemať byt na Kolibe, prácu v Lamači, fitko v Karlovke, rodičov v Rači, školy v Petržalke a frajerky v Lužnej. Ak máš pocit, že si ukrivdený na množstve podielových daní pridelených tvojej samosprávnej jednotke, stokrát jednoduchšie je zmeniť kľúč ich rozdeľovania. Dúfať, že ľudia zlegalizujú svoje bývanie, ak ich budem trestať jednou na bývanie nenaviazanou službou (ktorá má navyše plno alternatív, ktoré prepis v štatistike nevyžadujú - IAD, pešibus, taxi atď), pokladám prinajmenšom za naivné. A hlavne to nijako nerieši to, že do bežnej rezervy ako percenta nad počtami z občianskych sa ti nijako nevojde prítomnosť silných nadlokálnych cieľov ako je stanica, nemocnica, obchodné centrum či štadión (koľko z návštevníkov v nich zvyčajne má trvalý pobyt? Asi nula, či?)

Možno je čas povedať si, že sme v 21. storočí, prispôsobiť tomu spôsob poskytovania služieb (napríklad spomínaná elektronizácia), nastaviť možnosti pozitívnej motivácie ako civilizovaná demokratická krajina - a trestať až vtedy, keď ich nevyužiješ. Nie plošne a za nesúvisiace veci. Tuším som ti to písal už minule, že pouličné osvetlenie svieti pre všetkých rovnako, koše na zastávkach slúžia všetkým rovnako, tráva sa kosí všetkým rovnako, cesty sa čistia všetkým rovnako - tak prečo ti tak vadí, že by zrovna MHD ako ďalšia z radu verejných služieb samosprávy mala takisto slúžiť všetkým rovnako?

Ak sa linka neuživila na komerčnej báze, tak logicky padla. Malo sa ísť cestou dotovania danej linky a keďže to nie je mestská ale prímestská linka, tak ju mal riešiť kraj, resp. krajský integrátor na slovenskej a maďarskej strane (ak tam niečo také nemajú, tak poverený orgán na objednávku takýchto výkonov). To ako linka 801 dopadla je vizitka "záujmu" slovákov v Rajke o VHD (asi čakali linku každých 15 či dokonca 10 minút ...) a dôkaz laxného prístupu samospráv k zabezpečeniu dopravnej obslužnosti. Smutné je, že keď som otvoril článok https://imhd.sk/ba/doc/sk/19015/Ak%C3%A1-bud%C3%BAcnos%C5%A5-%C4%8Dak%C3%A1-cezhrani%C4%8Dn%C3%A9-linky-do-Hainburgu-a-Rajky ešte z pred-covidovej doby, tak už vtedy sa zmrákalo nad danými linkami. Presne je na záver toho článku dobre poznamenané, že na financovaní sa podieľajú všetky zainteresované strany (čomu neverím, že všade a všetky, ale minimálne sa podieľajú v takom objeme, že to tam stačí!), čím deklarujú záujem.

Len jednu otázku mám. Keď v Rajke, či Bezenye alebo Hegyeshalom žijú slováci a pracujú na Slovensku, tak pobyt si nahlásia v Maďarsku, ale ako to je s daňami a odvodmi potom? Pýtam sa, lebo neviem presne. Len pri nehnuteľnosti mám pocit, že sa do obecnej kasy kde vlastní človek nehnuteľnosť platia dane a poplatky s ňou spojené. Niekedy mám pocit, že slovač sa naučila za posledných 20-30 rokov "ja mám svoje práva", ale keď sa opýtam :"Ferko/Jožko môj milý ... na základe akého zákona? Vieš aspoň jeho číslo? Ja už si dohľadám v ňom to, o čom hovoríš, že tam údajne má byť." Tak ani neviem na základe čoho si môžu slováci v zahraničí nárokovať linku.

Paradoxom je, že hoci sme v Schengenskom priestore a tlačilo sa všetkými otvormi, že aké to bude výhodné, tak cezhraničná doprava je na takejto úrovni:

RAKÚSKO
- kvalitné a pravidelné spojenie od 4 do polnoci cez Petržalku/Kittsee aj DNV/Marchegg

MAĎARSKO
- okrem spojenia cez Štúrovo/Szob s EC Budapešť - Praha každé 2h a v 12h takte EC Budapešť - Košice a pár Os vlakov Petržalka - Hegyeshalom po rokoch kriku nič nikde
- Komárno - Komárom mŕtve - ostáva peši a autom
- Šahy - Dregélypalánk nič hoci áut a kamiónov jazdí požehnane, tak nikoho nenapadne obnoviť pár km železnice hoci sa to sľubovalo za "Dzurindu", tak radšej ponechávame celý úsek od Zvolena až po Budapešť autám a kamiónom
- Sl.Ďarmoty - Balassagyármat nič
- Fiľakovo - Somoskoujfalu nič, ani obsluha SK obcí v danom úseku, autobusy len po šť.hr. hoci sa kraj bije do pŕs ako podporuje turistický ruch a pod. ale iba pre tých, čo majú auto, čím odpadá námaha so zabezpečením VHD
- Lenártovce - Bánréve detto, zjave v hladovej doline netreba presúvať ľudí za prácou, keď by naši maďarčiny znalí mohli cestovať za zamestnaním do Ózd a Sajoszentpéter
- Turňa n. Bodvou - Tornanádaska, tam sme nechali železničnú trať zhniť
- Košice - Hidasnémeti je príklad ako cez kopírák Rajka - Bratislava, slováci žijúci v maďarskom pohraničí dochádzajú do KE za prácou ale spoje žiadne, iba SK úsek obsluhujú autobusy + k tomu EC Budapešť - Košice v 12h takte iba
- Slovenské Nové Mesto - Sátoraljaújhelyi nič, tu to ani neprekvapuje

POĽSKO
- okrem biedneho počtu Os ZA-CA-Zwardoń aj to s typickou "Kubáčkovskou" 6h dierou v sedle (pretože sám kritizoval GVD orientovaný na špičku v 90. rokoch a časoch pred nimi a potom to sám zostrojí ...) nič poriadne, Plaveč ako PPS od Popradu a Prešova+Košíc je naďalej vzduch a Kubáčkovi vytrvale prekáža v jeho pamflete, ktorý nedávno prezentoval pred poslancami NR SR rovnako ako Zlaté Moravce

ČESKÁ REPUBLIKA
- pravidelná doprava iba na prechodoch Kúty/Břeclav, Lúky p.Makytou/Horní Lideč a Čadca/Mosty u Jablunkova plus pár Os medzi Vrbovcami a Veľkou n. Veličkou
- v prípade tratí s medzinárodnými diaľkovými vlakmi sa pýta aj riadna obsluha Os vlakmi, čo bohužiaľ dodnes niektorí nechápu, alebo nechcú chápať ...
- Skalica/Sudoměřice a Holič/Hodonín neriešim nejak, KORDIS a JMK to vyriešil za nás prevádzkovaním linky 910, len mám otázku, že či aj slovenská strana niečo prispieva na prevádzku tejto linky
- Horné Sŕnie/Bylnice - nič, v prípade druhej menovanej trate je to postavené na hlavu, lebo potenciál tu je, lenže na MDV si povedali, že lepšie než ľudí učiť jazdiť vlakom je ľahšie ich posadiť do áut a naučiť ich, že žiadny vlak nebude aby sa bolo na čo vyhovoriť, že ľudia do vlaku z auta nepresedlajú, no ani nemajú do akého a pokiaľ to nemá byť aspoň každé 2h ale nejaká "Ersékovina" typu Zvolen - Šahy (zbúchané na kolene bez prípravy trate na riadny GVD), Veľké Kapušany - Bánovce n. Ondavou, tak to je iba cesta ako zmenožniť železnicu totálne

Ďakujem! Keďže link na elektronickú žiadosť o vydanie OP vedie kruhom späť na hlavnú stránku MV SR, oslovil som veľvyslanectvo so žiadosťou o informácie o ďalšom postupe.

Komárno - Komárom mŕtve? Iste, keď teraz je Covid. Ale normálne tam premáva pravidelná linka. Tak isto aj Štúrovo - Esztergom.

Neplatí tam režimka, takže pre Dunča sa to neráta.

Dane z príjmu platíš spravidla v štáte kde máš centrum životných záujmov, formálny pobyt s tým nemá nič (napr. ja som teraz v štáte kde sa pri pobyte do jedného roka na žiaden pobyt hlásiť nemusím/nemôžem), ale zároveň mi tu môže vzniknúť daňová povinnosť aj pri takomto pobyte.

Kvalita cezhraničnej obsluhy odráža postoj jednotlivých štátov k verejnej doprave. Schengen s tým nemá nič.

Tá pravidelná linka má ale dosť úbohý interval.

Interval by mohol byť isteže lepší, napr. na linke Komárno - Komárom bol (pred Covidom) 22 odchodov denne (pracovné dni) a 14 odchodov denne (ostatné dni vrátane víkendov) - rátam spolu oba smery. Linka premávala od 4:40 do 22:55.