Maďarská Rajka zostane obsluhovaná už len vlakovou linkou S8.
Dopravný podnik Bratislava informoval, že už neobnoví cezhraničnú autobusovú linku 801, ktorá premávala z Rusoviec do neďalekej obce Rajka v Maďarsku. Premávka tejto autobusovej linky bola na začiatku septembra 2020 zastavená z dôvodu uzavretia maďarských hraníc počas prebiehajúcej pandémie choroby Covid-19. Rajka tak zostane nateraz dostupná verejnou dopravou len prostredníctvom vlakovej linky, ktorá premáva medzi Petržalkou a Rajkou a v úseku Petržalka - Rusovce je zaradená do Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji ako linka S8.
Dôvodom neobnovenia linky 801 je jej dlhodobá stratovosť a súčasná nepriaznivá finančná situácia bratislavského dopravného podniku, ktorý zápasí s výrazným úbytkom tržieb. "Linku sme prevádzkovali na komerčnom základe, teda nebola zahrnutá vo výkonoch vo verejnom záujme, ktoré si objednáva hlavné mesto. Komerčný úspech však táto linka nemala a tržby z cestovných lístkov nepokryli jej náklady," uviedol DPB vo svojej tlačovej správe. V nedávnej minulosti DPB upustil aj od prevádzkovania linky 901 do rakúskeho Hainburgu, ktorá bola taktiež prevádzkovaná na komerčnom základe.
Ešte na jeseň 2020 si pritom DPB obnovil licenciu pre linku 801. Ministerstvo dopravy a výstavby SR schválilo cestovný poriadok pre túto linku s platnosťou do novembra 2025. V tom čase sa však ešte nedalo odhadnúť, aké následky bude mať pandémia na hospodárenie dopravného podniku. Prípadné obnovenie autobusovej linky do Rajky bude závisieť od vôle objednávateľov dopravy vo verejnom záujme. Bratislavský samosprávny kraj v prebiehajúcej súťaži na nového regionálneho autobusového dopravcu uvažuje aj s prípadným objednávaním regionálnej dopravy na maďarskej Rajky a rakúskeho Hainburgu. Či sa tak aj stane, nie je zatiaľ známe.
Linku 801 prevádzkoval bratislavský dopravný podnik od 1. októbra 2010, pričom pôvodne premávala z centra mesta od Nového SND do Rajky. Neskôr bola skrátená len do trasy ŽST Rusovce - Rajka. Pre linku 801 boli s finančným prispením EÚ hlavným mestom zakúpené dva autobusy Irisbus Crossway LE City 12M. V súčasnosti už majú tieto autobusy najlepšie roky za sebou a od jesene minulého roka nie sú využívané.
gejza
Na druhej strane však práve evidencia trvalého, resp. prechodného pobytu poskytuje asi najlepšie dáta na plánovanie cestnej infraštruktúry, dopravnej obslužnosti či skvalitňovania služieb zo strany Mesta a jeho okolitých obcí. Ak raz napr. v Slovenskom Grobe žije oficiálne "x" obyvateľov a aktuálne kapacity sú dimenzované na saturáciu potrieb práve takéhoto množstva obyvateľstva (+ nejaká minimálna rezerva), tak nemá význam zavádzať nové busové linky, rozširovať cestu smerom na Bratislavu či Pezinok, zvyšovať kapacitu kanalizácie, elektrickej siete ako ani budovať nové jasle, škôlku, školu či zdravotné stredisko. Je potom pre obec veľmi frustrujúce, keď má na svojom území permanentne skupinu obyvateľov, ktorí upchávajú cesty, produkujú odpad, nadávajú na starostu/zastupiteľstvo, avšak neuvedomujú si, že svoje požiadavky si môžu uplatňovať výlučne doma v Humennom, Poltári, Námestove či Trstenej. Posledným, nie však bezvýznamným faktorom je skutočnosť, že nezanedbateľná časť takéhoto obyvateľstva žije v prenájme, z ktorého nikto nehradí príslušné dane a poplatky. Zjednodušene tak môžeme povedať, že tieto skupiny jednak parazitujú na službách obce, v ktorej žijú a taktiež prispievajú k znižovaniu zdrojov štátneho rozpočtu. A teraz si polož na misky váh Tebou spomenuté negatívne faktory ("navyše, ľudia si tie cesty nerozmyslia, len ich absolvujú inými spôsobmi, náročnejšími na cestnú infraštruktúru, životné prostredie, zaistenie bezpečnosti atď." ) a mnou spomínanú latentnú ekonomickú kriminalitu. Dlhodobým neriešením tejto situácie sa len prehlbujú regionálne rozdiely. Ak by mestá a obce chceli, mohli pokojne iniciovať kreovanie mechanizmu na elimináciu takýchto praktík, dosiahnuť vyššiu naplnenosť rozpočtov a spravodlivejšiu alokáciu disponibilných zdrojov.