Vozidlá › Električky › ČKD Tatra T6A5

Jednosmerné štvornápravové električky s tyristorovou výzbrojou typu T6A5 výrobcu ČKD Tatra Praha sa vyrábali v rokoch 1991 až 1998 pre dopravné podniky v mestách bývalého Československa, ktoré ich nakupovali ako nástupcu električiek typu T3. Pôvodne mal byť pre mestá v Československu ako náhrada štvornápravových električiek T3 vyrábaný typ Tatra T5 (neskôr označený T5A5) vyvíjaný od začiatku 1970-tych rokov, ale ten sa nakoniec pre nezáujem vyrábal iba v odlišných verziách pre zahraničných odberateľov. Pre domácich odberateľov bola potom vyvinutá veľkokapacitná trojčlánková obojsmerná električka KT8D5 dodávaná od druhej polovice 1980-tych rokov, no výrobca neuvažoval s výrobou tohto typu pre rozchod 1000 mm používaný v Bratislave. Prvé štvornápravové električky nového typu pre dopravné podniku v Česku a na Slovensku nakoniec uzreli svetlo sveta až v roku 1991. Prakticky nadviazali na predchádzajúci vývoj nových typov, pričom dostali označenie T6A5. V čase výroby prvých električiek T6A5 bol ich design už značne zastaralý, keďže vznikol ešte v 1970-tych rokoch pri vývoji typu T5. Nečudo, že vďaka hranatým tvarom dostali prezývku "Žehlička". Z typu T6A5 sa vyrobilo necelých 300 vozidiel.

Bratislavský dopravný podnik nakúpil električky T6A5 v troch sériách v rokoch 1991 až 1997. Neskôr pribudli ešte dve ďalšie vozidlá, ktoré pôvodne výrobca používal ako skúšobné.

Vozne mali celooceľovú zváranú konštrukciu s veľkými bočnými oknami a vysokým stropom. Skriňa vozňa bola obložená oceľovými plechmi. Už od výroby boli vybavené poloautomatickými spriahadlami ESW s vysokonapäťovým prepojením umožňujúcimi jazdu dvoch vozňov s odberom elektrického prúdu cez jediný zberač. Steny a strop interiéru boli pokryté umakartom a sololitom, pre vodiča slúžila kabína s posuvnými dverami s veľkým prístrojovým panelom a ručným radičom ČKD HH102 (1., 2. a časť 3. série). Vetranie interiéru zabezpečovali okrem otváracích častí bočných okien aj dve výklopné strešné klapky. Vykurovanie priestoru pre cestujúcich bolo riešené elektrickými odporovými telesami 600 V v kanáloch v spodnej časti bočníc, kabínu vodiča vykuroval kalorifer. Osvetlenie bolo riešené žiarivkovými svietidlami s vlastnými tranzistorovými meničmi, ktoré boli napájané z akumulátorovej batérie. Meniče pri vozidlách prvých dvoch sérií boli citlivé na nastavenie, preto často počas zapnutého osvetlenia dochádzalo k opakovanému rozsvecovaniu/zhasínaniu žiariviek, prípadne k úplnej nefunkčnosti svietidiel. Pri upratovaní vozidla bolo možné časť svietidiel zapnúť aj pri uzamknutej kabíne a to otočným prepínačom nad prvými dverami. Vodič mohol cestujúcich informovať prostredníctvom vozidlového rozhlasu pozostávajúceho z mikrofónu, zosilňovača a trojice reproduktorov. Komponenty tyristorovej výzbroje TV3 boli umiestnené pod podlahou (pulzné meniče), v zadnej stene kabíny vodiča (regulátory) a na streche boli osadené brzdové odpory a výhybkový odpor. Hlavný odpojovač trolejového napätia bol na strope kabíny vodiča, pri vozidlách tretej série sa kvôli klimatizácii kabíny vodiča presunul až za kabínu vodiča do uzavretej skrinky na strope. Na každom podvozku boli dva motory zapojené do série, ktoré boli riadené vlastným tyristorovým pulzným meničom. V prípade poruchy bolo možné vadný podvozok vypnúť a pokračovať v jazde s druhým funkčným podvozkom.

Električky 1. série mali klasické štvordielne skladacie dvere s elektromechanickým pohonom a na oknách veľké posuvné vetráky. V interiéri sa nachádzala sivá gumená podlaha a sedadlá potiahnuté koženkou rovnakej farby. Všetky vozidlá mali sedadlá v usporiadaní 1 + 2, avšak pri vozidlách #7901 - 7904 bola časť sedadiel umiestnená do oddielov oproti sebe, pričom dvojice sedadiel boli na ľavej strane (ostatné vozidlá mali dvojice sedadiel umiestnené na pravej strane). Na streche slúžili lepšej orientácii cestujúcich prevíjacie transparenty s označením čísla linky (tzv. "televízory" resp. "kocky"), v prednej časti to bol prevíjací informačný systém of firmy Brose. Bočná plastová linková tabuľa bola umiestňovaná do držiaka za oknom pred druhými dverami. Vozidlo #7904 dostalo v Bratislave pred zaradením do premávky lamelový programovateľný transparent rovnakého výrobcu. Dvadsať vozňov prvej série malo omylom nainštalovaný jednolištový pantograf ČKD KE 27, ostatné už dvojlištové KE 29, všetky s manuálnym sťahovaním prostredníctvom sťahovacieho lana. Vozne boli dodané s červeno-krémovým náterom a sivou strechou. Vozne boli vybavené statickým meničom ČKD 2-UKSBR-DB (600 V DC/26 V DC, 3,9 kW) slúžiacim pre napájanie 24-voltových okruhov a dobíjanie akumulátorovej batérie.

Električky 2. série sa oproti predchádzajúcej sérii sa líšili výklopnými vetrákmi na oknách a polpantografom ČKD KE 037 s elektrickým ovládaním už od dodania. Vozne boli vybavené aj záznamníkmi priebehu jazdy od firmy CTM Praha. Posledné vozidlo tejto série (#7946) malo od výroby bezpečnostný mikroprocesorový pohon dverí od firmy IFE a digitálny rýchlomer CTM.

Električky 3. série už mali mikroprocesorom ovládané výklopné dvojdielne dvere firmy IFE, optický informačný systém BUSE, výklopné okenné vetráky, protišmykovú podlahu, plastové sedadlá s plyšovým poťahom Nova 320 od firmy C.I.E.B. Kahovec a opačne otočený polpantograf Fb 500 od firmy Stemmann-Technik. Od predchádzajúcich sérií sa líšili aj použitými dopytovými tlačidlami otvárania dverí, pričom vonkajšie tlačidlá boli osadené priamo na krídle dverí. V interiéri boli navyše tlačidlá na otváranie dverí umiestnené aj v bočniciach pri prvom pravom a poslednom ľavom sedadle (tam aj s tlačidlom znamenia vodičovi). Predné vozne dostali klimatizáciu pre vodiča od firmy Hagenuk Faiveley a boli vybavené statickým meničom ABB FBC 800, ktorý bol umiestnený v zadnej časti na streche. Zadné vozne dostali statický menič ČKD PS01 Kmínek osadený pod kabínou vodiča. Súčasťou informačného systému boli aj akustické hlásiče firmy APEX, ktoré sa ale nikdy nepoužívali. Pracovisko vodiča bolo mierne inovované, ovládací panel bol vybavený novšími prvkami, rýchlomer bol od firmy Messma a v predných vozňoch bol použitý ručný radič od firmy Schaltbau s funkciou tzv. mŕtveho muža, vodič mal tiež pohodlné sedadlo s vyhrievaním a lakťovými opierkami. Zadné vozne mali ručný radič ČKD HH102 a jednoduchšie sedadlo vodiča. Otváracie okienko na dverách kabíny sa presunulo z hornej časti do spodnej časti. Predné vozne súprav boli vybavené aj jedným veľkým stieračom namiesto dovtedajších dvoch menších. Vozidlá mali už od výroby náter v tzv. "bratislavských farbách" (modro-červeno-strieborný náter s bielymi dverami), ktorý dostali podľa vzorovo natretej súpravy #7946+7945. Interiér dostal modro-bielo-oranžovú farebnú kombináciu.

Vozne 4. série (pôvodne slúžiace ako testovacie prototypy výrobcu) boli pred dodaním do Bratislavy rekonštruované vo firme Pars nova Šumperk, kde dostali tyristorovú výzbroj TV3, pričom vzhľadovo (s drobnými odchýlkami) po rekonštrukcii zodpovedali električkám 3. série. V interiéri sa oproti 3. sérii líšili novými plastovými sedadlami Vogelsitze Pino s plyšovým poťahom, novším typom žiarivkových svietidiel či tlačidlami dopytového ovládania dverí (ako mali pôvodne vozne 1. a 2. série). Ručný radič bol od firmy Lekov. Poloautomatické spriahadlá ESW sa použili iba medzi vozňami súpravy. Predné spriahadlo vozňa #7957 a zadné spriahadlo vozňa #7958 boli už klasického pražského typu. Na vozni #7957 sa použil robustnejší typ klimatizácie od firmy Thermo King. Vozeň #7957 dostal statické meniče Cegelec SMT 6,3 a SMTS 7,5 (pre napájanie klimatizácie) umiestnené na streche, vozeň #7958 mal iba menič Cegelec SMT 6,3 umiestnený pod kabínou vodiča.

Električky prvej série pôvodne premávali s nezakrytými hlavami spriahadiel, no po krátkom čase boli pre ne na ochranu pred dažďom a snehom ušité ochranné kryty, pôvodne oranžovej, neskôr žltej farby. Podobne sa z oranžovej na žltú zmenila aj farba zberačov.

Prvými úpravami bolo u 20 vozňov 1. série vymenenie omylom dodaných jednolištových zberačov KE 27 za dvojlištové KE 29. Do výmeny zberačov sa každý vozeň musel napájať vlastným zberačom. Neskôr ešte prišlo k úprave zberacích líšt, lebo často prichádzalo k zachyteniu troleja a strhnutiu zberača. Všetky vozne prvej série dostali postupne v rokoch 1998 - 2002 elektricky ovládané polpantografy firiem Lekov (typ EPDE 01-2600), Stemmann-Technik (typy Fb 80.526, Fb 500), resp. Brecknell-Willis (typ M 06, iba #7921+7922). Ešte predtým sa vymenili aj všetky pôvodné (mimoriadne poruchové) polpantografy ČKD KE 037 vozňov druhej série za nové kvalitnejšie typy od firiem Škoda-Sécheron (typ ESGE 53-3100, #7935 - 7938, 7941 - 7944), Stemmann-Technik (typ Fb 500, #7946+7945), resp. Lekov (typ EPDE 01-2600 #7939+7940).

V roku 1995 boli do predných vozňov súprav namontované rádiostanice Bosch KFS-457 s ovládacím panelom a novým mikrofónom na ohybnom držiaku. Pôvodné mikrofóny vozidlového rozhlasu na "husích krkoch" boli neskôr postupne demontované (pri prvej sérii bol vozidlový rozhlas medzi vozňami vyradený z činnosti po montáži elektricky ovládaných polpantografov, keďže pôvodné kontakty rozhlasu v spriahadlách boli využité na ovládanie zberačov). Ovládacie panely rádiostaníc boli v roku 1999 nahradené palubnými počítačmi BUSE BS 100.

Súprava #7946+7945 prešla v roku 1996 modernizáciou, pri ktorej dostala optický informačný systém BUSE pozostávajúci z predného, dvoch bočných a zadného terčíkového displeja, nové plastové sedadlá s textilným čalúnením Fainsa Arianne a taktiež dostala nové zberače Stemmann Fb 500. Krátko po tejto modernizácii dostala aj nový náter v tzv. "bratislavských" farbách.

V rokoch 1996 - 1997 bolo vozňom prvých dvoch sérií vymenené pôvodné rameno pravého zrkadla za nové z kabíny nastaviteľné rameno od firmy Bahoza, vozne tretej série už mali takéto rameno z výroby. Všetkým vozňom 1. a 2. série boli v roku 1999 do interiéru nainštalované jednoriadkové LED displeje BUSE BS 120 ako súčasť nového tarifného systému spolu s palubnými počítačmi BUSE 100 (len predné vozne súprav). V rokoch 1998 až 2002 tiež prebehla výmena pôvodného prevíjacieho informačného systému za displeje od firmy BUSE (zadným vozňom bol ponechaný pôvodný predný prevíjací transparent, resp. na vozni #7903 terčíkový). Súčasťou výmeny informačného systému bolo vymenenie okna pred druhými dverami za neotvárateľné. Rovnako tieto série dostali postupne nový mikroprocesorom riadený pohon dverí s ochranou proti privretiu od firmy IGE a zvončeky dverovej výstrahy boli zamenené za sirénky. Vozňom 1. a 2. série boli postupne povymieňané pôvodné dopytové tlačidlá za tlačidlá v antivandalskom prevedení. Po vzore električiek druhej série boli aj do súprav prvej série nainštalované záznamníky priebehu jazdy od firmy CTM Praha (tzv. čierne skrinky). Z vozidiel 3. série boli demontované pôvodné akutické hlásiče zastávok firmy APEX, do ktorých nikdy neboli nahraté bratislavské zastávky, a v roku 2005 boli nahradené hlásičom BUSE BS 200, ktorý dostali aj ostatné vozne T6A5.

Za zmienku stojí to, že tieto električky boli spočiatku také problémové, že musela byť obmenená veľká časť elektrických súčiastok, takže dnes už nie je možné nájsť jedinú pôvodnú T6A5, pričom podľa viacerých zdrojov je každá súprava čo sa výzbroje týka "prototypom". Pôvodné tyristory v pulzných meničoch boli vymenené novšie RCT tyristory. V roku 2002 prebehla úprava regulátorov výzbroje TV3 na všetkých vozňoch (výmena niekoľkých dosiek s cieľom úpravy rozjazdovej charakteristiky na trojfrekvenčnú).

V roku 2003 sa rozsiahlej oprave vo firme Pars nova Šumperk podrobila súprava #7927+7928, ktorá bola zničená po svojej jazde bez vodiča z konečnej Pri kríži v Dúbravke. Ďalšou opravovanou električkou tohto typu v Parse bol tiež v roku 2003 vozeň #7922, ktorému sa vážne poškodila skriňa po vykoľajení pri výjazde z obratiska Karlova Ves. Náraz pri vykoľajení bol taký silný, že vozeň posunul koľajovú trať vedúcu z Dúbravky. V Parse musela byť opravená v rokoch 2008 - 2009 aj skriňa vozňa #7916, ktorý bol poškodený nárazom súpravy T3P #7717+7718. Z kurióznych nehôd môžme ešte spomenúť odtrhnutie zadného podvozku na vozni #7907 (odlomil sa čap na skrini vozu) pri rozjazde zo zastávky v Rači v roku 1997. Tento vozeň sa podarilo opraviť v ústredných dielňach DPB.

V roku 2008 dostali súpravy #7911+7912, 7935+7936 a 7953+7954 celočervený náter ako podklad pre reklamu na mesto Bratislava. O rok nato dostala červený náter aj súprava #7931+7932. Neskôr sa od tejto reklamy upustilo a ďalšie električky dostávali po prehliadkach náter v pôvodnej farebnej schéme. Súprava #7911+7912 dostala v roku 2014 pri celkovej oprave červeno-modro-strieborný náter. Až v roku 2021 sa opäť začal používať celočervený náter na električky po veľkých prehliadkach, pričom od leta 2021 sa namiesto žltej farby zberačov začala používať antracitovo sivá farba. Od súpravy #7921+7922 v marci 2023 sa začali aj na električky T6A5 po prelakovaní lepiť biele evidenčné čísla vo fonte Roboto. Prehľad prelakovaní súprav T6A5 do celočerveného náteru podľa rokov:

• 2008: #7911+7912, 7935+7936, 7953+7954
  
• 2009: #7931+7932
  
• 2021: #7904+7903, 7919+7920, 7955+7956
  
• 2022: #7909+7910, 7925+7926, 7946+7945, 7947+7948, 7949+7950
  
• 2023: #7905+7906, 7915+7916, 7921+7922, 7923+7924, 7941+7942, 7943+7944
  
• 2024: #7901+7902, 7907+7908, 7913+7914, 7927+7928, 7933+7934
  

V rokoch 2009 a 2010 bol viacerým električkám prvej série nainštalovaný komunikačný a kamerový systém UniMoCom, ktorý sa však používal iba krátko a po niekoľkých rokoch bol demontovaný. Niektorým súpravám boli postupne v rámci celkových opráv vymenené vnútorné svietidlá za novší typ, vozne tiež dostávali pri opravách protišmykovú podlahovú krytinu, menila sa farba umakartového obloženia bočníc v interiéri (po vzore električiek 3. série), súprava #7917+7918 dostala aj plastové čalúnené sedadlá Vogelsitze 650. Súprava #7911+7912 dostala v rámci opravy v roku 2014 atypické farby interiéru (červená podlaha, oranžové tyče, sivá okenná časť a červené plyšové poťahy pôvodných sedadiel) a vonkajší náter bol v modro-červeno-striebornej farebnej schéme s bielymi dverami (rovnaký ako bol predtým na súprave #7946+7945). Električkám s textilom čalúnenými sedadlami boli postupne pôvodné poťahy vymieňané za nové červenej farby s logami mesta Bratislava.

Vozňom #7911, 7948, 7954, 7956 boli pôvodné statické meniče vymenené za novší typ Cegelec SMT 6,3, vozeň #7912 dostal menič ČKD PS01 Kmínek. V roku 2020 boli na vozňoch #7909, 7910, 7921 - 7926 vymenené pôvodné statické meniče ČKD 2-UKSBR-DB za nové meniče Cegelec SMTK 6,3 Q z dôvodu nedostupnosti súčiastok pre pôvodné meniče.

V rokoch 2020 a 2021 bol do všetkých súprav nainštalovaný bezpečnostný kamerový systém pozostávajúci z monitoru pre vodiča, záznamového zariadenia, jednej prednej kamery snímajúcej priestor pred vozidlom a troch interiérových kamier v každom vozni. Inštaláciu realizovala spoločnosť K4FIN. V roku 2020 bol do predných vozňov súprav inštalovaný rádiový systém VETRA pre automatické prestavovanie výhybiek, ktoré sú týmto systémom vybavené.

Ako prvé do Bratislavy dorazili vozne #7902, 7903 a 7904 už koncom roka 1991. Vykonávali sa na nich schvaľovacie skúšky typu T6A5 pre prevádzku v SR. Na vozni #7902 sa zaškoľovali vodiči na tento typ električky. Na začiatku roka 1992 boli postupne dodané vozne #7905 - 7934. Ako posledný bol v priebehu jari 1992 dodaný vozeň #7901, na ktorom prebiehali skúšky na rozchode 1435 mm v Prahe pod číslom 0026.

Všetky električky typu T6A5 boli zaradené do vozovne Krasňany ako náhrada za kĺbové električky K2. Ich pravidelná prevádzka začala 6. februára 1992 na linke 7 (ŽST Vinohrady - Nám. SNP), kedy bola vypravená súprava #7904+7903. Spočiatku sa vozne T6A5 nasadzovali okrem linky 7 aj na linku 1 (Hlavná stanica - Dúbravka), neskôr boli nasadené aj na linku 9 (Karlova Ves - Ružinov). Dopytové otváranie dverí sa na električkách T6A5 začalo používať od 21. decembra 1992, najskôr iba nepovinne (podľa vôle vodiča), až od januára 1994 povinne na všetkých električkách T6A5. Vozne z druhej série začali jazdiť od 19. novembra 1993. Po sprevádzkovaní nového slučkového obratiska v Rači na Komisárkach boli od septembra 1994 nasadené aj na račiansku linku 11 (Rača - Nám. Ľ. Štúra) namiesto linky 9. V ďalších rokoch sa ich premávka ustálila na linkách 5, 7 a 11, ale počas výluk, prípadne posilovej dopravy sa objavili aj na iných linkách. Električky tretej série sa do premávky zaradili v lete 1997, spočiatku na linke 7. Po vzniku linky 14 v septembri 1998 sa električky T6A5 začali opäť nasadzovať aj na linku 9. Posledná dodaná súprava #7957+7958 bola dodaná do Bratislavy začiatkom roka 2006 a po dlhom schvaľovacom procese bola uvedená do prevádzky 13. decembra 2006.

T6-ky obsluhovali linky 5, 7, 9, 11 prakticky až do mája 2009, kedy začali väčšie reorganizácie električkových liniek z dôvodu rôznych rekonštrukcií tratí. V rokoch 2009 - 2012 sa objavili aj na náhradných linkách 15 (Zlaté piesky - Nám. Ľ. Štúra) a 16 (Rača - Ružinov) počas rekonštrukcie tunela pod hradom, resp. po uzavretí trate na Hlavnú stanicu. Po zavedení tzv. dvojlinkového variantu električkových liniek boli od marca 2012 električky T6A5 nasadzované najmä na linky 3 (Rača - centrum), 5 (Rača - Dúbravka) a 8 (Ružinov - centrum). Po začatí výstavby električkovej trate do Petržalky sa od januára 2014 objavili aj na linke 6 zlúčenej s linkou 7 z Karlovej Vsi k ŽST Vinohrady. Po predĺžení linky 3 do Petržalky boli súpravy T6A5 z tejto linky nasadené opäť na linku 9. Až do zavedenia jednolinkového variantu električkovej siete v júni 2019 boli súpravy T6A5 nasadzované prevažne na linky 5, 8, 9, no objavili sa aj na špičkových linkách 6 a 7.

Počas výluky električiek do Karlovej Vsi a Dúbravky z dôvodu modernizácie trate a súvisiacej reorganizácie električkových liniek v lete 2019 boli súpravy T6A5 (v kombinácii s nízkopodlažnými električkami a modernizovanými súpravami T3) nasadené na linky 3 (Rača - Nám. SNP), 4 (ŽST Nové Mesto - Chatam Sófer) a 9 (Ružinov - Nám. SNP). Po ukončení prvých etáp modernizácie trate do Karlovej Vsi a Dúbravky boli od 19. decembra 2019 súpravy nasadzované na znovu predĺžené linky 4 a 9, kde už zostali aj po úplnom dokončení spomínanej modernizácie radiály (pričom každý druhý spoj týchto liniek bol obsluhovaný nízkopodlažnou električkou). Počas voľných dní boli od decembra 2019 súpravy T6A5 nasadzované už len na linku 9, na linke 4 boli súpravy nahradené kĺbovými električkami K2S. Od 11. apríla 2020 sa pre znížené prepavné nároky v dôsledku pandémie choroby Covid-19 počas voľných dní súpravy už vôbec nevypravovali. Z rovnakého dôvodu prišlo dočasne k úplnému zastaveniu výpravy súprav T6A5 celotýždenne od 2. marca do 23. apríla 2021, kedy boli na linky 4 a 9 namiesto súprav nasadzované vozne K2S (na linke 9 boli električky K2S nasadené o niekoľko mesiacov dlhšie - od Vianoc 2020 do začiatku mája 2021).

Následne sa súpravy T6A5 opäť vypravovali iba v pracovných dňoch na linky 4 a 9, pričom premávali na poradiach vypravovaných vozovňou Krasňany. Od 2. apríla 2023 bola na krátku dobu počas vysokoškolského semestra jedna súprava vypravovaná na linku 4 aj vo voľnom dni pred pracovným dňom pre zvýšenie prepravnej kapacity pre vysokoškolákov dochádzajúcich vlakom do hlavného mesta.

Počas modernizácie vozovne Krasňany boli všetky súpravy T6A5 od 5. novembra 2023 deponované vo vozovni Jurajov dvor. Po konverzii linky 9 na takmer plne nízkopodlažnú od 19. februára 2024 sa súpravy z tejto linky presunuli na linku 7, na ktorej nahradili električky K2S. Súčasne sa naďalej vypravovali aj na linku 4. Od marca 2024 boli električky T6A5 prvých dvoch sérií (so skladacími dverami) vypravované len v rannej špičke v dňoch školského vyučovania na linku 7, zvyšné vozne T6A5 jazdili v pracovných dňoch celodenne na linke 4, prípadne v rannej špičke aj na linke 9. Od konca apríla 2024 sa prvé dve série opäť vypravovali v špičke pracovných dní aj na linky 4, 9 a ako záložné vozidlá a v júni 2024 znovu jazdili aj na celodenných službách na linke 4, ale iba v dňoch školského vyučovania.

Vozne vo verejnej premávke jazdili spravidla v dvojvozňových súpravách. V začiatkoch prevádzky jazdili niektoré vozidlá krátko aj samostatne, neskôr bolo možné stretnúť sólo T6A5 len zriedka, väčšinou po nehodách zadných vozňov súprav (napr. sólo #7913, 7921, 7946 v rokoch 2003 - 2004). V októbri 1993 sa na trase linky 7 bez vykonali skúšobné jazdy trojvozňovej súpravy #7941+7942+7944 bez cestujúcich. Neskôr premávku troch spriahnutých električiek overovali súpravy #7913+7908+7914 a #7941+7942+7940 v dňoch 14. a 15. septembra 1996 na posilových spojoch linky 11 počas Račianskeho vinobrania. Za účelom zvýšenia prepravnej kapacity bola v máji až júni 2019 v skúšobnej premávke s cestujúcimi na linke 7 nasadená súprava troch vozňov #7949+7950+7956. Pre zaujímavosť môžeme spomenúť, že sa súpravy T6A5 v rámci skúšok trate objavili v roku 2016 aj na novej trati zo Štúrovej ulice cez Starý most do Petržalky po úvraťové obratisko Jungmannova, kde vzhľadom na nemožnosť otáčania nemohli v bežnej premávke jazdiť.