Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Zla formulacia tvojej odpovede. Elektricka riesi hlavne CMO a styri radialy, absentuje riesenie buducej severojuznej rozvojovej oblasti.

Realizacia elektricky nevyriesi dopravu na Nivy, zatialco NS MHD vyriesi aj zapadne casti mesta tym, ze smerom ku Patronke a smerom na DNV budu moct ist aj vlaky a tym, ze sa uvolnia kapacity (aj busy aj financne) nehovoriac o doplnku k MHD. Naopak to neplati.

Re #99663 Martin Fundárek: Velmi spravne - a vyjde ti to tych cca 20% petrzalcanov v pesej dostupnosti. Ja som si dovolil tento zjednodusujuci model, lebo som sa chcel vyhnut hadke o umiestneni zastavok a stanic, ktore doteraz nie su presne stanovene a uvazuje sa o viacerych variantoch..

Nie je pravda, ze NS MHD obsluzi rovnaky pocet cestujucich ako elektricka. K NS MHD budu cestujuci ochotny aj doist, v pripade elektricky budu volit alternativu priameho spojenia. Dovod: rychlost spojenia a doprava do destinacie.

a neprotirecis si? vyhybas sa otazke tym, ze povies, ze rentabilnost moze riesit len "technicko-ekonomicka studia", ale nasledne v tom istom prispevku vynasas zavery ze je to urcite nerentabilne - ako vravia bratia cesi - kam vitr tam plast

Marcelo, má túto vec troška pomýlenú a už len preto, že práve NDS bude ťažšie dostupný, keďže cestujúci sa budú musieť voziť eskalátormi do podzemia v každej stanici, či už na Rovniakovej alebo v Dobrej Nive, pričom pri električke toto odpadá i na Rovniakovej i pri Trafenej Husi.

Aha, to som v tej záplave kydov prehliadol.

aha, cize ak rano vstanem a umyjem si zuby a oblecem sa, automaticky sa ocitnem na zastavke NDS... ale keby to bola elina, tak k nej budem musiet ako turista vytrvalo pol dna slapat?...
akosi nechapem co ma spolocne charakter NDS/eliny s tym, ze jednoducho sa k nej/nemu nejakym sposobom (pesi, doplnkovou dopravou) musim dostat...

„Ano, diskusia na tomto fore sa vedie v destruktivnom tone ale nie z mojej viny. Ja sa snazim komunikovat slusne a na urovni.“
Podľa môjho názoru to, akým spôsobom ľudia s tebou diskutujú, je do značnej miery spôsobené tým, ako si sa tu uviedol. Prišiel si ako laik, avšak s bohorovnými tvrdeniami, podporovanými vyhláseniami typu „ako projektový manažér ...“, a s metódou gramofónovej platne, ktorá je použiteľná ako asertívne riešenie konfliktných situácií v prípade nepopierateľného nároku na niečo, avšak pre diskusiu je absolútne nevhodná – robí z nej paralelné monológy. A okorenil si to hojným používaním cudzích výrazov, často buď v chybnom kontexte, alebo skomolených. Tak si tu viacerí z teba začali robiť srandu. Niektorí aj dosť nevyberavým a pre mňa neprijateľným spôsobom, to uznávam. A nadávky sú už absolútne nemiestne, nech už prichádzajp z akejkoľvek strany. Diskusii škodia.

ja viem, dodal som to neskor (tu #99612) , akurat som nevedel kde si marcello predstavuje zastavky, preto som spravil dostupnost k trati... kazdopadne 20% to nie je, je to viac... minimalne 50%

Možno ako 92-ka v Lamači ? srandičky

Nezda sa mi ze si protirecim.

Nie, ale bude tam hlavne administrativno-obchodne cetrum BA. A preto hlavny dopravny prud.

Ide o to, ze pri NDS nie je pesia dostupnost takym vyznamnym faktorom ako pri elektricky, co vyplyva z ich rozdielnych charakteristik a kvalitativnych atributov a ucelu nasadenia.

Ike + Marcelllooo: Dostupnosť posudzujete úplne mylne. Nemôžete ju rátať tak, že nakreslíte trasu električky či vlaku a rovnobežky vo vzdialenosti 600 či 750 m. Ako prvé priblíženie musíte zakresliť plánované zastávky a okolo nich urobiť kružnice s príslušným polomerom. Cestujúci totiž nebudú chodiť k trati, ale na zastávky. Ako druhé priblíženie treba tieto kružnice zmenšiť vhodným pomerom, ktorý zohľadňuje predĺženie skutočnej vzdialenosti oproti vzdušnej – pretože cestujúci bude musieť dlhočizný panelák obísť, a nie prejsť cez jeho steny, a rameno neprebrodí, ale musí prejsť k mostu.´

A jednoznačne platí, že ak budú zastávky na rovnakých miestach, obslúži dopravný systém rovnaké územie bez ohľadu na to, či ním bude električka alebo vlak.

Ad Re #99611 AAA: Buhaháá... Skús si niekedy prečítať predpisy ŽSR D4, D23, D24 (ak ich medzičasom neprečíslovali). Potom uvidíš, čo to je grafikon a čo všetko musí riešiť okrem dopravných matíc.

bolo by to dosť naplnené? idem spať... ? ?

„Stavebny inzinier pre stavbu ciest a letisk je ako stavbar, tak i dopravak.“
Nezmysel.

A zabudol si ešte na druhú možnosť cesty na Nivy – prestúpiť na Kamennom na druhý polokruh električky, ktorý má podľa ÚP ísť na Nivy a ďalej v trase „vlakového tunela“.

„Je to mozne, ale v BA neaplikovane a bohuzial nateraz sa s aplikaciou ani neuvazuje. Co je na skodu.“
Tomu nerozumiem. V Bratislave je to neaplikovateľné, ale je na škodu, že sa s aplikáciou ani neuvažuje? Prečo by malo byť na škodu, že sa neuvažuje o tom, čo je podľa teba nemožné?

"Trat Petrzalka - Nivy - Flilalka riesi severo-juzny tah, to je aj to, co riesit ma. Je to cca polovica obyvatelov BA."
Prepravné požiadavky na MHD v severo-južnom-smere sa v rannej špičke týka cca 54000 osôb (údaj pre rok 2010), čo je asi osmina obyvateľov Bratislavy a pätina tých, čo v rannej špičke využívajú MHD. Približne rovnaký pomer je vo výhľade aj pre rok 2020.

Čo je to „tiažový prepravný prúd“? (Pomôcka: tiažový – vzťahujúci sa na gravitačnú silu pôsobiacu na telesá; ťažiskový = kľúčový.)

Laminátka uviedol kompetentné a presné stanovisko. Nekompetentnosť tu predvádzaš ty. Trate majú kategórie únosnosti – 14 t, 16 t, 18 t ...
Bežné osobné vozne ZSSK majú nápravové tlaky do 11 t na nápravu, ťažšie sú len vozne špeciálnej stavby (lôžkové, ležadlové, reštauračné) - do 14 t na nápravu. Ale rušeň, ktorý tento vlak ťahá, nejde pod 20 t (rušne radov 110 a 210 majú 18 t na nápravu, ale nepôsobia v osobnej doprave), takže s nejakými 15-timi tonami uvažovať nemožno ani náhodou. Tvoji poradcovia ti nahovorili bludy.

Cestu (a iné dopravné stavby) navrhuje zvyčajne kolektív. Jedným z jeho členov je autorizovaný stavebný inžinier v odbore Dopravné stavby. Dopravnú kvalifikáciu zvyčajne nemá.