Vozidlá › Električky › ČKD Tatra T3

Električky typu T3 (do septembra 1961 označované ako T III) československého výrobcu ČKD Tatra Praha boli pokračovateľom typu T2 skonštruovaného na základe koncepcie amerických električiek PCC. Ich design navrhol rovnako ako pri type T2 architekt František Kardaus. Vďaka sklolaminátovému obloženiu konštrukcie však boli ľahšie. Prvý prototyp bol vyrobený v roku 1960 a ich masová výroba prebiehala do konca 1980-tych rokov. Vyrábané boli vo verziách pre československé dopravné podniky a pre zahraničných odberateľov, najmä z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Výroba električiek T3 pre Československo mala pôvodne skončiť v polovici 1970-tych rokov, ale oneskorený vývoj a výroba nového typu električky s úspornou polovodičovou výzbrojou a potreba náhrady dožívajúcich električiek T2 a T3 spôsobili, že ich dodávky pre domáce dopravné podniky, vrátane bratislavského, sa opäť obnovili v roku 1982. Nesmrteľné "Tétrojky" boli dodané do 48 miest sveta v počte štrnásť tisíc kusov, čím sa stali svetovým rekordérom.

Štvornápravové vysokopodlažné jednosmerné električky mali modernú oceľovú konštrukciu s odľahčenými sklolaminátovými čelami. Vybavené boli odporovou reguláciou pohonu so zrýchľovačom a dvojpedálovým ovládaním jazdy a brzdy. Každý z dvoch dvojnápravových podvozkov bol vybavený dvojicou jednosmerných motorov zapojených do série a obe dvojice boli pripojené k spoločnému odporovému zrýchľovaču, ktorý bol umiestnený pod podlahou v strede vozňa. Prúd do vozidla bol privádzaný prostredníctvom zberača, tzv. pantografu s ručným sťahovaním. Napájanie ovládacích 24-voltových obvodov a dobíjanie akumulátorovej batérie zabezpečoval motorgenerátor umiestnený pod podlahou v ľavej strednej časti, ktorého súčasťou boli dva ventilátory zabezpečujúce chladenie motorov a odporov zrýchľovača. Výmenu cestujúcich zabezpečovala trojica štvorkrídlových skladacích dverí v pravej bočnici s elektromechanickým pohonom. Podlaha v interiéri bola pokrytá drážkovanou gumenou krytinou. Cestujúci mali k dispozícii laminátové sedadlá v usporiadaní 1 + 1, alebo 2 + 1. Pod prvými sedadlami na oboch stranách boli zásobníky piesku, ktorý mohol prostredníctvom manuálne ovládaných pieskovačov vodič podsypať pod kolesá v prípade šmykľavých koľajníc. Vetranie interiéru pre cestujúcich bolo zabezpečené otvárateľnými posuvnými časťami bočných okien a trojicou strešných klapiek. Vykurovanie zabezpečovali elektrické odporové telesá inštalované bočnici a v podstavcoch sedadiel, neskôr pribudla možnosť vykurovania odpadovým teplom zo zrýchľovača. Pracovisko vodiča bolo vykurované kaloriferom. Osvetlenie interiéru zabezpečovali žiarivkové svietidlá napájané z trolejového vedenia (vždy dve svietidlá zapojené do série). Pre informovanie cestujúcich vodičom boli vozidlá vybavené rozhlasom Tesla s trojicou okrúhlych reproduktorov.

Všetky vozne boli dodané v klasickom vyfarbení - podokenná časť červená, strecha sivo-krémová (krémový náter sa tiahol až nad druhé okno), zvyšok krémový. Jednotlivé série dodávaných vozidiel sa od seba odlišovali v detailoch.

Električky III. výrobnej série mali hrubú kovovú priečku uprostred okien, otváracie časti okien mali dva plastové držiaky na ich otváranie, koženku pri oknách, tyče boli zafarbené krémovo, sklá na dverách umiestnené excentricky a medzi prvými a druhými dverami sa nachádzalo stanovište pre sprievodcu. Sedadlá ružovej a sivej farby boli umiestnené v usporiadaní 1 + 1. Mechanizmus otvárania dverí mal zaoblený kryt a vodiaca lišta dverí bola rovná. Celý kryt mechanizmu bol biely, na otváracej časti bolo umiestnené svetlo dverovej výstrahy "Nevystupovať". Na strope nad dverami boli malé oválne svetlá núdzového osvetlenia napájané z 24-voltovej batérie. Kabína vodiča pozostávala zo zásteny z hliníkových uchytení a plexiskla a nízkych dvierok. Vetranie zabezpečovali veľké laminátové strešné vetráky s otváraním pomocou skrutky, pričom pod prvým a druhým vetrákom otvárajúcim sa v smere jazdy boli v interiéri kryty na ochranu cestujúcich pred vletením predmetov. Na čelách a bokoch sa nachádzali ozdobné hliníkové lišty a na zadnom čele vodorovne umiestnené koncové svetlá. Pri stredných dverách sa nachádzali výklopné schodíky na strechu. Nemali zasklené čelné označenie linky (tabuľa s číslom linky sa vkladala zvonku do držiaka), za sklom bola iba žiarovka podsvieťujúca tabuľu s číslom linky. Nad čelným sklom bol umiestnený odkvap. Vozne spočiatku jazdili so spriahadlami Compact.

Električky V. výrobnej série sa oproti predchodcom líšili tým, že mali už tenkú hliníkovú priečku cez okná, otváracie časti okien mali už len jeden plastový držiak, tyče boli zafarbené sivou farbou, sklá na dverách boli symetrické, mali zvislo umiestnené koncové svetlá, nemali stanovište pre sprievodcu a mali veľké plechové strešné vetráky s pákovým ovládaním. Kryt zostal už len pod prvým vetrákom, keďže druhý sa už otváral proti smeru jazdy. Výrez pre dvere už nebol zaoblený, ale hranatý. Mechanizmus otvárania dverí dostal rovný kryt a vodiaca lišta dverí sa zmenila do tvaru písmena V. Svetelná výstraha "Nevystupovať" sa premiestnila na spodok krytu a dostala tvar "slzičky". Pri oknách už nebola nalepená koženka, pretože pod ňou pri starších sériách prebiehala korózia. Spriahadlá už boli od dodania pražského typu.

VI. výrobná séria (verzia SU) už mala zasklenú čelnú tabuľku, usporiadanie sedadiel 2 + 1 a sedadlá sa nachádzali na zadnej plošine. Vodiča od cestujúcich začala deliť celouzavretá kabína s posuvnými dverami, všetky časti zadnej steny kabíny boli vybavené priehľadnými plexisklami osadenými v gumenom profile. Prístrojový panel bol už vybavený veľkým okrúhlym rýchlomerom umiestneným v ľavej časti. Výklopné schodíky na strechu sa od tejto série premiestnili k zadným dverám. Z predného čela odstránili odkvap nad čelným oknom. Na prednom čele nad zásuvkou viacčlenného riadenia pribudol držiak. Mriežka nasávania vzduchu uprostred ľavej bočnice bola zarovno s oplechovaním a nemala po obvode zábranu proti stekajúcej vode. V prednej časti ľavej bočnice pribudla aj mriežka nasávania vzduchu do kalorifera. Nárazníky už boli delené a masívnejšie bez ozdobnej lišty, uprostred nich bolo oko na ťahanie. Sedadlá boli červené a sivé, rovnako ako v celej VI. výrobnej sérii. Vozne boli vybavené aj možnosťou vykurovania prostredníctvom odpadového tepla od zrýchľovača. Išlo prakticky o verziu, ktorá bola vyrábaná pre odberateľov vo vtedajšom Sovietskom zväze (ZSSR), keďže výroba električiek T3 pre Československo už bola v tom čase zastavená.

Električky VI. výrobnej série (verzia SUCS) dostali hranaté smerovky, obrysové a brzdové svetlá, strešné vetráky sa zmenšili, pričom však pákové ovládanie zostalo. Sedadlá opäť výrobca umiestnil v usporiadaní 1 + 1. Spodná časť krytu ovládania dverí mala krémovú farbu. Úzka stena kabíny vodiča pri predných dverách už bola celá plná, bez plexiskla. Od týchto vozidiel bol na zadnej plošine pod oknom montovaný riadiaci panel so základnými funkciami pre cúvanie. Pre prípad núdze bola v interiéri umiestnená štvorica bezpečnostných kladiviek na rozbitie okien. Verzia SUCS bola upravená verzia SU podľa požiadaviek československých dopravných podnikov.

VI. výrobná séria z rokov 1987 a 1989 sa od predchádzajúcej líšila v ďalších detailoch. Na zadné čelo pribudli tri svetlá (spätný chod a 2 ukazovatele núdzového brzdenia), svetlá dverovej výstrahy dostali valcový tvar, núdzové svetlá nad dverami sa zmenili na hranaté, rovnaké svietidlo sa použilo na osvetlenie priestoru predných dverí. Tlačidlo záchrannej brzdy bolo umiestnené už len pri stredných dverách, tlačidlá znamenia vodičovi dostali nový tvar a presunuli sa na ľavú stranu krytu mechanizmu dverí. Zmenila sa aj kabína vodiča, stena kabíny na ľavej strane za vodičom už nemala priehľadné plexisklo, pretože tam pribudol odpojovač trolejového napätia s uzemňovačom. Reproduktor z tejto steny sa premiestnil nad bočné okno, vozidlá z roku 1989 už mali inovovanú konštrukciu reproduktorov. Na prístrojovom paneli bol použitý tachograf s počítadlom prejdených kilometrov umiestnený na ľavej strane panela. Pribudol tiež ostrekovač čelného skla, možnosť vyhrievania pravého vonkajšieho zrkadla a ovládanie prvých dverí z vonkajšej strany.

Prvým vozňom sa postupne v druhej polovici 1960-tych rokov vymenili pôvodné spriahadlá Compact za spriahadlá pražského typu. Bočná linková tabuľa bola po zmenej jej formátu presunutá z hornej časti prvého bočného okna do jeho spodnej časti. Medzi ďalšie úpravy patrila aj inštalácia výstražných svetiel "Nenastupovať" v tvare slzičky k predným a zadným dverám na začiatku 1970-tych rokov po zavedení možnosti nastupovania s predplatnými lístkami aj cez zadné dvere (dovtedy bolo možné nastupovať len prednými dverami). Po prechode na predaj cestovných lístkov mimo vozidla a zavedení nástupu všetkými dverami v roku 1976 bolo výstražné svetlo dosadené aj k stredným dverám. Neskôr boli tieto svetlá pri opravách vozňov odstránené a nahradené výstražnými svetlami nad dverami v interiéri po vzore električiek dodávaných od roku 1975. Po zrušení samoobslužného predaja cestovných lístkov pri vodičovi boli pôvodné nízke dvierka kabíny vodiča vo vozňoch T3CS vymenené za väčšie do výšky zásteny a plexisklo bolo doplnené aj v pravej časti kabíny. Tým vozňom T3CS a T3M, ktoré sa dožili aj 1990-tych rokov, bola pôvodná kabína vymenená za novú drevenú celouzavretú kabínu, ktorá mala okno len na dverách. Vozne T3M dostali kabínu s posuvnými dverami, vozne T3CS s dverami na pántoch.

Na bokoch nad oknami boli električkám začiatkom 1970-tych rokov doplnené držiaky na reklamné panely. V roku 1977 dostali električky na strechu anténu rádiostanice, po zavedení nového dispečerského systému koncom 1980-tych rokov boli pôvodné veľké antény postupne vymenené za tenké prútové. Postupne sa pri starších električkách menilo aj uchytenie pravého vonkajšieho zrkadla.

Prvé generálne opravy vozňov T3 sa začali vykonávať v roku 1978. Pri opravách boli najstaršie vozne prispôsobované novším električkám. Električky dostali nové sedadlá v rôznych farebných kombináciách, odstraňovala sa koženka z medziokenných priestorov, vymenený bol umakart v interiéri, inovovaný bol riadiaci panel. Bočné smerovky boli pri opravách posunuté nižšie, zadné svetlá boli presunuté na boky zadného čela a umiestnené zvislo, neskôr prišlo aj k zmene tvaru zadných svetiel. Odstránené boli aj ozdobné lišty z bočníc (z nárazníkov boli lišty odstraňované ešte pred GO, pretože sa pri opravách často lámali).

Z vozňov T3SU boli ešte pred uvedením do prevádzky demontované sedadlá na zadnej plošine a doplnili sa tam madlá. Pri zmene formátu bočnej linkovej tabule v roku 1985 bol držiak na tabuľu presunutý zo spodnej časti prvého okna do hornej časti druhého okna. Od roku 1986 na krátku dobu doplnila linkové označovanie električiek aj malá tabuľka s číslom linky umiestnená v držiaku na hrazde pravého zrkadla. Cestujúci tak mohli na zastávke vidieť číslo linky električky, ktorá zastavila na zastávke za inou električkou.

Najvýznamnejšími rekonštrukciami električiek typu T3 boli výmeny pôvodnej nehospodárnej odporovej zrýchľovačovej výzbroje za úspornejšie polovodičové (tyristorové, tranzistorové) výzbroje. Tieto rekonštrukcie prebiehali v rokoch 1978 až 2013.

V roku 1978 bol v DP Brno zrekonštruovaný vozeň #299 na typ T3M, dostal tyristorovú výzbroj ČKD TV1 a neskôr bol preznačený na #601. Komponenty novej tyristorovej výzbroje boli umiestnené pod podlahou (trakčné meniče), tiež v novej skrinke za kabínou vodiča (regulátory) a tiež na streche (pribudol tam charakteristický "kufor" s brzdovými odpormi). Následne v rokoch 1980 a 1981 bolo už v dielňach bratislavského DP zrekonštruovaných na typ T3M ďalších 11 električiek (#602 - 612). Vozeň #601 po rekonštrukcii nebol vybavený zásuvkami pre viacčlenné riadenie, neskôr mu bola doplnená predná zásuvka. Ostatným vozňom boli zásuvky pri rekonštrukcii ponechané. Tyristorové vozne dostali aj zberač s novým typom upevnenia zberacej lišty s nožnicovým mechanizmom a paralelogramom, pravdepodobne typ KE 13/KE 16 (#601 ho dostal až neskôr). Tieto zberače potom dostali aj niektoré ďalšie električky, vrátane novododaných vozidiel T3 a K2 z rokov 1982 - 1985.

V rokoch 1993 - 1997 boli vo vlasných dielňach DPB zmodernizované v tom čase najnovšie vozne T3SUCS #7835 - 7846 na typ T3G, pričom dostali tyristorovú výzbroj ČKD TV8 s GTO tyristormi. Oproti výzbroji TV1 bola menšia, takže sa vošla do priestoru pôvodného zrýchľovača a záskokové brzdové odpory už nebolo potrebné montovať na strechu. Výhodou tejto výzbroje bola tiež možnosť rekuperácie energie vyrobenej pri brzdení späť do trolejového vedenia, protisklzová a protišmyková ochrana. Prvou rekonštruovanou súpravou T3G bola súprava #7839+7840, ktorá bola dokončená v júli 1993. Po modernizácii sa vyskytoval problém s nasávaním vody do trakčných meničov, keďže tieto vozne už nemali ochranný rám proti stekajúcej vode okolo vetracej mriežky na ľavej bočnici. Problém bol vyriešený (cca v roku 1997) doplnením ochranného rámu vyrobeného z hliníkového rámu bočného okna, vozňu #7845 bola doplnená mriežka akú mali vozne T3CS.

Ako náhrada za vyradené vozne T3M #7610 a 7602 boli v rokoch 1984 a 1992 zrekonštruované električky #7716 a 7712 na typ T3M, pričom dostali tyristorovú výzbroj TV1 z vyradených vozňov a tiež ich evidenčné čísla. Po vyradení zvyšných vozňov T3M sa tyristorová výzbroj šiestich z nich v rokoch 1995 -1997 dostala do súprav T3M-SU #7729+7730, #7725+7726 a #7733+7734, v ktorých po výmene niektorých súčiastok (pôvodné tyristory vymenené začiatkom 21. storočia za RCT tyristory) spoľahlivo slúžila ešte rad rokov.

V rokoch 1998 až 1999 boli firmou Pars DMN Šumperk v rámci vysúťaženého kontraktu zmodernizované 2 vozne T3CS na typ T3S, ktoré následne obdržali nové čísla 7301 a 7302. Do vozňov bola zabudovaná nová elektrická výzbroj ČKD TV14 s IGBT tranzistormi. Pôvodný motorgenerátor bol vymenený za statický menič Alstom SMTK 6,3, predný vozeň dostal aj striedač SMTS 7,5 pre striedavé napájanie klimatizácie. Kompletne sa zmenil vzhľad vozidiel, električky dostali nové čelá typu Kotas s panoramatickými sklami, nové vyfarbenie v tzv. bratislavskej schéme, kompletne nový interiér podobný ako v električkách typu K2S (no s usporiadaním sedadiel 1 + 1), výklopné dvojdielne dvere firmy IFE a nové pracovisko vodiča, kde sa použil nový prístrojový panel a ručný radič Lekov KRD 39. Vozne dostali pri modernizácii aj elektricky ovládané polpantografy Stemmann-Technik Fb 700. Oba vozne boli po modernizácii spojené do súpravy, pričom medzi vozňami sa použili spriahadlá ESW po vzore električiek T6A5, na koncoch súpravy boli použité spriahadlá pražského typu. Vozeň #7301 dostal aj klimatizáciu kabíny vodiča od firmy Brema. Tento typ si podľa svojho označena vyslúžil prezývku "Tetris".

V rokoch 2000 a 2001 boli modernizované ďalšie 2 vozne T3CS - #7707 na typ T3AS (#7303) v Parse Šumperk a #7701 na typ T3Mod (#7304) v ŽOS Zvolen, a. s. Oba vozne dostali striedavú výzbroj Elektrotechnického výskumného a projektového ústavu Nová Dubnica s IGBT tranzistormi a asynchrónnymi motormi. Výzbroj pozostávala z riadiaceho a diagnostického systému, kontajneru hlavných meničov KHM 250, ktorý zahŕňal vstupné a výstupné tlmivky hlavných striedačov, hlavné striedače, brzdový odpor a ventilátory chladenia kontajnera a trakčných motorov a z kontajnera pomocných meničov JN 601/3x400/24, obsahujúceho oddeľovací menič-stabilizátor, striedač pomocných pohonov a nabíjačku, vrátane vstupných filtračných tlmiviek. Po modernizácii sa ukázalo, že použitie tejto prototypovej výzbroje bolo nešťastným krokom a len s veľkými problémami a zdržaním sa obe vozidlá podarilo uviesť do premávky. Pôvodné slabé 50 kW asynchrónne motory boli neskôr vymenené za výkonnejšie 75 kW motory rovnakého typu a napokon pre veľkú poruchovosť boli tieto motory vymenené za motory od firiem SKD Trade, resp. Pragoimex. Vozeň T3AS dostal okrem novej výzbroje, prístrojovej dosky, okien a interiéru aj nové moderné čelá typu Kotas (rovnaké ako pri type T3S), vozeň T3Mod dostal upravené pôvodné čelá. Oba vozne dostali skladacie štvorkrídlové hliníkové dvere s novými pohonmi IGE. Vozne dostali pri modernizácii aj elektricky ovládané polpantografy (#7303 Stemmann-Technik Fb 700, #7304 Lekov EPDE 01-2600, zakrátko vymenený za opačne otočený ESGE 53-3100). Vozne boli pôvodne modernizované pre samostatnú prevádzku, preto dostali oba aj klimatizáciu kabíny vodiča (#7303 Brema, #7304 Webasto) a vybavené boli spriahadlami pražského typu. V rokoch 2016 - 2018 prebehla úprava výzbroje týchto vozidiel tak, aby mohli byť prevádzkované v súprave. Medzi vozňami boli doplnené spriahadlá ESW s elektrickým prepojením a vozeň #7304 dostal zároveň nové vyfarbenie podľa vozňa #7303.

V roku 2002 sa v ŽOS Zvolen zmodernizoval vozeň T3CS #7715 na typ T3P. Následne sa v rokoch 2002 - 2013 sa na typ T3P zmodernizovalo aj osem súprav T3SUCS už v bratislavských ústredných dielňach dopravného podniku. Vozeň #7715 sa vzhľadovo mierne odlišoval od ostatných vozňov T3P (nižšie umiestnenie bočných smeroviek, upevnenie ľavého zrkadla, detaily v interiéri, odlišný prístrojový panel). Pri tejto modernizácii električky dostali novú výzbroj TV Progress s IGBT tranzistormi a mikroprocesorovým riadením od firmy Cegelec Praha, motorgenerátor bol nahradený statickým meničom Cegelec SMTK 6,3. Vozňom T3P bol ponechaný pôvodný vonkajší vzhľad opravenej skrine, ale dostali nový interiér (plastové sedadlá s textilným čalúnením Vogelsitze 650 od firmy C.I.E.B. Kahovec s uchytením do bočníc, protišmyková podlaha, nové vnútorné obloženie, nové osvetlenie, vykurovanie inštalované v bočniciach), dvere s novým bezpečnostným pohonom firmy IGE, informačný systém BUSE (vrátane akustického hlásenia zastávok) a kabínu vodiča s novým prístrojovým panelom. Pôvodné pedálové ovládanie bolo vymenené za ovládanie ručným radičom firmy Lekov. Vozne T3P po rekonštrukcii obdržali nový červeno-sivo-biely náter. Posledná modernizovaná súprava T3P #7795+7796 dostala v interiéri už nerezové prídržné tyče a plastové skladacie dvere, na predné čelo dostal prvý vozeň jeden veľký stierač namiesto pôvodných dvoch. Neskôr bol jeden veľký stierač dosadený aj na zvyšné súpravy T3P. Zberače na všetkých vozňoch T3P zostali pôvodné štvorramenné pantografy s ručným sťahovaním.

V rokoch 2005 - 2006 pôvodné vozne T3CS #7704 a 7703 nahradili novostavbami typu T3P s použitím novej vozňovej skrine VarCB3 (výrobok Krnovských opravovní a strojární) a trakčnej výzbroje TV Progress, pričom čísla im boli ponechané. Vozne sú vzhľadom a výbavou podobné klasickým vozňom T3P, ale s výnimkou vozňa #7704_/II majú vozne navyše zakryté podvozky. Vozeň #7704_/II má aj plastové dvere. Do roku 2007 sa takto postavili ďalšie tri vozne T3P (#7706_/II, 7717_/II, 7718_/II). Jednotlivé vozne T3P boli stavané na prevádzku v súpravách, podľa toho mali na čelách buď prednú alebo zadnú zásuvku viacčlenného riadenia, predné vozne mali na prístrojovom paneli diagnostické kontrolky aj pre zadný vozeň. Vozeň #7706_/II pôvodne jazdil sólo, neskôr v roku 2010 bol spojený do súpravy za vozeň #7703_/II, ktorého dvojička #7704_/II sa zaradila za vzhľadovo podobnejší vozeň T3P #7715.

Postupne sa zmodernizovali tieto "Tétrojky":

• Typ T3M
  
  • 1978: 299
    
  • 1980: 602 (ex 304), 603 (ex 308), 604 (ex 303), 605 (ex 290)
    
  • 1980 - 1981: 606 (ex 294), 607 (ex 283), 608 (ex 296), 609 (ex 281)
    
  • 1981: 610 (ex 282), 611 (ex 306), 612 (ex 285)
• Typ T3M
  
  • 1984: 7610_II (ex 7716)
    
  • 1992: 7602_II (ex 7712)
• Typ T3M-SU
  
  • 1995: 7729+7730
    
  • 1996: 7725+7726, 7733+7734
• Typ T3G
  
  • 1993: 7839+7840, 7843+7844, 7841+7842
    
  • 1994: 7837+7838
    
  • 1996: 7845+7846
    
  • 1997: 7835+7836
• Typ T3S
  
  • 1998 - 1999: 7301 (ex 7702)
    
  • 1999: 7302 (ex 7709)
• Typ T3AS
  
  • 2000 - 2001: 7303 (ex 7707)
• Typ T3Mod
  
  • 2001: 7304 (ex 7701)
• Typ T3P
  
  • 2002: 7715
    
  • 2002 - 2003: 7783+7784, 7785+7786
    
  • 2003 - 2004: 7787+7788, 7799+7800
    
  • 2004 - 2006: 7781+7782
    
  • 2005 - 2007: 7791+7792
    
  • 2007 - 2009: 7789+7790
    
  • 2009 - 2013: 7795+7796
• Typ T3P so skriňou VarCB3
  
  • 2005: 7704_/II
    
  • 2005 - 2006: 7703_/II
    
  • 2006 - 2007: 7706_/II
    
  • 2007: 7717_/II, 7718_/II

V roku 1994 dostala súprava T3SUCS #7835+7836 dvojlištové zberače. V nasledujúcich rokoch dostali takéto zberače všetky tyristorové vozne. Na začiatku 21. storočia sa aj na ostatných nemodernizovaných vozňoch vymenili jednolištové zberače za dvojlištové. Predchádzalo tomu porovnávanie dvojlištového a jednolištového zberača na súprave #7789+7790 a následne na #7781+7782. V rokoch 1997 - 2001 mal vozeň #7784 namontovaný prototyp polpantografu firmy BEZ s manuálnym sťahovaním. Polpantograf BEZ, ale už s elektrickým pohonom, mala v rokoch 1998 - 2000 aj električka #7718, ktorá mala pokusne aj nové kolesá s nižšou hlučnosťou od firmy ŽDB a neskôr v roku 1999 ako prvá dostala tiež textilné poťahy na laminátové sedadlá. Tyristorové električky T3G a T3M z vozovne Krasňany dostali v rokoch 2001 - 2005 elektricky ovládané polpantografy Sécheron ESGE 53-3100 od firmy Lekov (neskôr vyrábané pod označením EPDE 01-3100), ktoré boli pôvodne otočené kĺbom dozadu, neskôr boli na niektorých súpravách otočené kĺbom dopredu. V rokoch 2003 a 2004 prešli niektoré vozne T3SUCS (#7825 - 7834) v dielňach DPB celkovou opravou, pri ktorej sa na rozdiel od generálnej opravy nevykonávalo opieskovanie rámu. Neskôr sa celkovej oprave podrobili aj vozne T3G.

Po vzore električiek posledných sérií bolo aj starším vozidlám doplnené ovládanie prvých dverí z vonkajšej strany (prostredníctvom tlačidiel pod prednou pravou zásterou, kde bol doplnený kruhový otvor). V druhej polovici 1990-tych rokov dostali všetky vozne, s výnimkou zadných vozňov súprav z Jurajovho dvora (okrem vozňa #7760), nové zvnútra ovládané rameno pravého zrkadla s vyhrievaním od firmy Bahoza. Taktiež bolo po roku 1995 do všetkých vozňov postupne namontované dopytové otváranie dverí. Vodič dostal modernejší typ sedadla, na riadiacom paneli sa menili a dopĺňali niektoré prvky (napr. novší rýchlomer, pôvodné kontrolky boli nahradené panelom s LED diódami), pričom tyristorové električky z vozovne Krasňany dostali aj nové ampérmetre a voltmetre. Poistky v kabíne vodiča boli vymenené za ističe. Vozne T3M-SU, T3G a niektoré vozne T3SUCS dostali začiatkom 21. storočia nové vnútorné žiarivkové svietidlá od firmy SEC Nitra (napájanie 24 V) a aj nové elektronické bezpečnostné pohony dverí firmy IGE (vrátane nového osvetlenia priestoru dverí a dverovej výstrahy, s možnosťou núdzového otvorenia dverí). Do električiek sa postupne namontovali nad okná uzamykateľné reklamné panely.

Pred zavedením nového tarifného systému boli v roku 1999 vozidlá vybavené palubnými počítačmi BUSE BS 100, elektronickými označovačmi lístkov od firmy R&G Mielec a na kabíne vodiča pribudol sedemsegmentový displej zobrazujúci čas a pásmo. Elektrické prepojenie medzi vozňami bolo preto doplnené o ďalší kábel, vrátane doplnenia ďalšej zásuvky vedľa pôvodnej. Od roku 2003 sa do vozňov montovali vnútorné LED a vonkajšie DOT-LED displeje informačného systému firmy BUSE Blansko. Električky z vozovne Krasňany dostali v roku 2005 aj akustické hlásiče zastávok BUSE s novým typom reproduktorov. Na jeseň 2006 dostala akustické hlásiče aj prvá nemodernizovaná súprava T3SUCS z Jurajovho dvora #7829+7830, pričom sa použili reproduktory pôvodného typu. Od roku 2007 boli hlásiče inštalované aj do ďalších súprav T3SUCS, pričom od augusta 2007 sa používali nové reproduktory firmy SAL. V rámci prehliadok v Ústredných dielňach od roku 2005 dostali aj viaceré nemodernizované vozne protišmykovú podlahovú krytinu. Od roku 2008 sa na čelné sklo tiež montoval veľký centrálny stierač namiesto pôvodných dvoch menších. V rokoch 2011 - 2015 dostali niektoré súpravy T3G a T3M-SU nové vnútorné vykurovanie inštaované v bočniciach a sedadlá boli pre jednoduchšie čistenie podlahy ukotvené novými držiakmi do bočníc.

Nemodernizovaným vozidlám T3SUCS #7777 - 7834 so zrýchľovačovou výzbrojou bol po roku 2003 vymenený pôvodný motorgenerátor za statický menič Cegelec SMTK 6,3Q. Statický menič namiesto motorgenerátora dostali aj niektoré súpravy T3SUCS zo série #7737 - 7776. Rovnako v tomto období dostali statické meniče aj tyristorové súpravy s výzbrojami TV1 a TV8.

Električky dostávali pri novom nátere od druhej polovice 1980-tych rokov strešný krémový náter, ktorý sa tiahol už iba po prvé okno. Vozne T3M boli natierané tmavočerveno-krémovo, niektoré vozne T3SUCS a T3G boli istý čas natreté ružovo-krémovo. Pracovné vozne sa postupne natreli oranžovo-krémovo a výcvikové vozne inverzne (krémovo-červeno). Typy T3S, T3AS a T3Mod boli pôvodne natreté červeno-tmavomodro-striebornou kombináciou podľa návrhu architekta Patrika Kotasa. Vozne T3P sa od ostatných odlišovali červeno-svetlosivým náterom. Väčšina najstarších vozňov a niekoľko novších malo na bokoch strechy umiestnené reklamné panely, ktoré od roku 1990 nahrádzali celoplošné reklamy, alebo podokenné nálepky. Spočiatku boli celovozidlové reklamy realizované aj so zmenou náteru vozidiel, neskôr boli reklamy realizované už len formou celopolepu bez zmeny náteru.

Na výcvik nových vodičov boli postupne upravené vozidlá #8132 (ex 305), 8134 (ex 7502), 8135 (ex 7771, po nehode), 8136 (ex 7509), 8137 (ex 7744) a začiatkom roku 2016 aj predný vozeň súpravy T3G #7841+7842. Vozne #8137 a 8135 boli v roku 1994 spriahnuté do súpravy a jazdili tak až do vyradenia v roku 2016.

Prvými električkami T3 upravenými na pracovné vozidlá boli vozne #8433 (ex 7510), 8434 (ex 7743), 8435 (ex 7520), 8436 (ex 7522), 8437 (ex 7708) po ich vyradení z osobnej prevádzky v rokoch 1987 - 1991. Vozeň #8434 vznikol po ťažkej nehode novej električky #7743 nahradením predných dverí oknom a umiestnením radlice pod kabínu vodiča. Pracovný vozeň #8436 bol neskôr upravený na trolejovú vežu odstránením elektrickej výzbroje a dosadením konštrukcie s prístupom na strechu. Pracovné vozidlo #8437 bolo upravené na jazdu so snehovým pluhom a na kontrolu trolejového vedenia. Na posunovanie opravovaných električiek v Ústredných dielňach postupne slúžili po vyradení z osobnej prevádzky vozne #7607, 8438 (ex 7717) a 8439 (ex 7729).

Vozeň #7819 dostal vo februári 2016 podvozky s rozchodom 1435 mm z košickej električky T3SUCS č. 364 na účely otestovania električkovej trate v úseku Štúrova - Starý most - Jungmannova, ktorá bola vybudovaná s duálnym rozchodom.

Od roku 2020 bol do predných vozňov súprav inštalovaný rádiový systém VETRA pre automatické prestavovanie výhybiek, ktoré sú týmto systémom vybavené.

V roku 2021 boli súpravy T3P vybavené kamerovým systémom (3 kamery v interiéri vozňa a 1 snímajúca priestor pred vozidlom). Následne bol kamerový systém v zjednodušenom prevedení (1 kamera v interiéri) inštalovaný aj do súprav T3G, T3S a T3M.

Prvé električky T3CS boli do Bratislavy dodané na prelome rokov 1964 a 1965 od 25. decembra do 6. januára. Zaradené boli do vozovne Jurajov dvor. Po ich skompletizovaní a odskúšaní sa do premávky zaradili od 1. februára 1965. Spočiatku tieto električky premávali na linke 4, po dodávke ďalších vozidiel sa od roku 1966 objavili aj na ďalších linkách (do roku 1980 postupne jazdili na linkách 1, 2, 3, 6, 8, 9, 10). V premávke jazdili iba samostatne, v tom čase sa s prevádzkou súprav T3 nepočítalo. Električky T3CS z roku 1976 jazdili spočiatku samostatne, v rokoch 1980 - 1988 bola väčšina týchto vozňov prevádzkovaná v súpravách, neskôr sa opäť rozpojili a premávali samostatne. Do súprav sa pospájali aj modernizované električky T3M.

Súpravy električiek T3 boli prvýkrát nasadené na začiatku roka 1980 na linku 2 z Jurajovho dvora na Hlavnú stanicu. Hoci boli kapacitné súpravy potrebné aj na daľších linkách, problémom bolo opäť nedostatočné napájanie tratí, súpravy totiž svojim odberom prúdu veľmi zatažovali napájaciu sieť. Už v roku 1981 boli súpravy presunuté z linky 2 na linky 6 a 10 premávajúce z Vajnorskej do centra mesta, od roku 1982 jazdili aj na novej linke 12 medzi Ružinovom a centrom mesta a od konca leta 1983 tiež na linke 4 z Karlovej Vsi do Jurajovho dvora.

Vozne T3SU z exportnej série boli dodané v decembri 1982. Zaujímavosťou bolo ich skladanie zo železničných vagónov na križovatke Steinerova (Krížna) - Karadžičova, kde bolo v tom čase jediné križovanie električkovej a železničnej trate, pretože vlečku v Jurajovom dvore vtedy nebolo možné využiť. Po ich kompletizácii a drobných úpravách boli do prevádzky nasadené od začiatku apríla 1983. Spojené boli do dvojíc a nasadené na linku 12. Vozne T3SU jazdili väčšinou v súpravách, avšak prvých 6 vozňov sa neskôr rozpájalo a spájalo do súprav podľa potrieb.

Na konci roka 1980 premávalo 36 sólo vozňov typu T (T2 alebo T3) na linkách 1, 4, 10 a čiastočne aj na linke 8 a na linke 2 jazdilo 5 súprav T3. Koncom roka 1984 jazdilo v špičke 26 sólo vozňov na linkách 1, 2, 8, 10, 14 a 15 a na linkách 4, 6 a 12 premávalo 17 súprav T3.

Električky T3SUCS od dodania jazdili v súpravách (okrem #7835 - 7838). Súpravy boli tvorené dvojicou vozidiel so za sebou idúcimi evidenčnými číslami. Výnimkou bola séria #7777 - 7834 z roku 1987, kde sa po dodaní spojili súpravy do dvojíc tak, ako boli dodané na železničných vozňoch a od najvyšších čísiel po najnižšie (napr. #7832+7834). Po odskúšaní súprav sa od jari 1988 súpravy vytvorili už z vozidiel so susednými evidenčnými číslami. Vozne boli zaradené do vozovne Jurajov dvor, až na posledných 8 vozňov T3SUCS #7839 - 7846, ktoré boli od začiatku zaradené do vozovne Krasňany. V roku 1993 boli do Krasňan preradené aj zvyšné štyri vozne poslednej série. V rokoch 1995 - 1996 boli do vozovne Krasňany presunuté aj rekonštruované súpravy T3M s tyristorovou výzbrojou TV1, kde boli lepšie podmienky pre ich údržbu. V Jurajovom dvore potom zostali len električky so zrýchľovačovou výzbrojou.

Od jari 1988 sa postupne vyraďovali najstaršie električky T3CS (#7501 - 7527), ktoré jazdili sólo, preto sa postupne začali rozpájať súpravy novších električiek, a to približne v poradí #7701 - 7718, #7721 - 7722, #7831 - 7834, #7827 - 7830, #7719 - 7720 a #7825 - 7826.

V roku 1988 sa už električky T3 stali jediným typom krátkych električiek, pričom vypravovaných bolo 15 sólo vozňov T3 na linky 2, 8, 10, 14 a až 39 súprav T3 na linky 4, 6, 12 + 1 súprava na linku 7.

V roku 1993 boli do súprav spojené vozne #7835 - 7838 a zároveň boli preradené do vozovne Krasňany. V lete 1996 jazdili opäť spojené súpravy #7722+7721, 7719+7720, 7825+7826, 7828+7827, 7829+7830, 7831+7833 (neskôr 7831+7832) a 7717+7718, no na jeseň boli viaceré opäť rozpojené. V tomto období boli sólo vozne vypravované na linky 2 (Hlavná stanica - Zlaté piesky) a 10 (Jurajov dvor - Nám. SNP). Po zrušení linky 10 vo februári 1997 boli sólo vozne z nej presunuté na linku 8 (Hlavná stanica - Ružinov) namiesto kĺbových električiek K2. Na linkách 2 a 8 (spolu 14 vozňov T3) premávali až do zrušenia vypravovania sólo vozňov v roku 2003 (výnimkou boli potom už len záložné vozidlá). Po ukončení vypravovania sólo vozňov na bežné linky sa električky T3SUCS #7825 - 7834 opäť spojili do súprav. Zvyšné sólo vozne T3CS a T3SU dojazdili samostatne už len ako záložné vozidlá. Ako posledná takto premávala sólo električka T3CS #7719_/II (ex 7706) do júna 2014, kedy bola spojená do súpravy s vozňom T3SU #7721, ktorého dvojička bola po nehode vyradená.

Modernizované vozne T3AS, T3Mod, T3P #7715 jazdili spočiatku ako sólo vozne. V roku 2010 sa však vozeň T3P #7715 spojil do súpravy s vozňom T3P/VarCB3 #7704_/II a vozeň T3P/VarCB3 #7706_/II, ktorý jazdil pôvodne samostatne, sa zapojil za vozeň T3P/VarCB3 #7703_/II.

Vozne T3AS #7303 a T3Mod #7304 sa pôvodne kvôli nespriahateľnosti s inými električkami väčšinou vypravovali sólo ako záložné vozidlá (do roku 2012, resp. 2013). Vďaka nespočetným poruchám však bývali často dlhodobo odstavené. V rokoch 2016 - 2018 prebehla ich úprava a vzájomné prepojenie do súpravy #7303+7304, ktorá sa do skúšobnej prevádzky s cestujúcimi zaradila vo februári 2019. Ani potom ich dlhobejšia prevádzka netrvala dlho.

Od septembra 2012 do augusta 2015 boli vo vozovni Jurajov dvor pre nedostatok súprav deponované aj všetky električky T3G z vozovne Krasňany.

Od mája 2016 zostali po zaradení nových nízkopodlažných električiek Škoda 29T/30T v prevádzke len modernizované súpravy T3M, T3G, T3S a T3P. Súpravy T3M, T3G a T3S boli vypravované z vozovne Krasňany na linky 5, 7 a 9. Súpravy T3P sa vypravovali z vozovne Jurajov dvor na tri popoludňajšie poradia linky 6 a zriedkavo aj na linky 4 a 9 najmä v prípade zácviku nových vodičov. V roku 2018 sa opäť začali bežne vypravovať aj na linky 4 a 9.

Od januára 2018 bolo do vozovne Krasňany postupne preradených niekoľko súprav T3P, ktoré boli nasadené na linku 7 a neskôr aj na ďalšie linky vypravované z Krasňan (5, 8, 9). Počas výluky električiek do Karlovej Vsi a Dúbravky z dôvodu modernizácie trate a súvisiacej reorganizácie električkových liniek v lete 2019 boli súpravy T3 nasadené na linky 3 (Rača - Nám. SNP), 4 (ŽST Nové Mesto - Chatam Sófer), 9 (Ružinov - Nám. SNP) a od septembra 2019 aj na posilovú linku 7 z Hlavnej stanice na Račiansku. Po ukončení prvých etáp modernizácie trate do Karlovej Vsi a Dúbravky boli od 19. decembra 2019 vozne T3 nasadzované na znovu predĺžené linky 4 a 9. Zriedkavo sa objavili aj na linkách 1 a 7.

Počas poslednej etapy modernizácie Karlovesko-dúbravskej radiály od mája do októbra 2020 boli do premávky z električiek T3 vypravované prevažne len súpravy T3S a T3G, zo súprav T3P do premávky zasahovali len súpravy #7781+7782 a 7783+7784. Nižšia potreba električiek do výpravy bola spôsobená nielen výlukou, ale aj dlhšími intervalmi medzi spojmi, ktoré boli zavedené priebehu v roku 2020 po vypuknutí pandémie choroby Covid-19. Od 11. apríla 2020 sa pre znížené prepavné nároky počas voľných dní súpravy nevypravovali (od decembra 2019 boli nasadzované už len na linku 9). Po opätovnom obnovení premávky električiek do Karlovej Vsi a Dúbravky od 26. októbra 2020 sa na krátky čas objavili v premávke aj ďalšie súpravy T3P. Ďalšie zníženie výpravy električkových súprav nastalo od prelomu rokov 2020/2021 po zavedení prísnych obmedzení pohybu z dôvodu prebiehajúcej pandémie. Na linku 9 boli namiesto súprav celotýždenne nasadené kĺbové električky K2S, takže súpravy našli uplatnenie len na linke 4 (okrem električiek T6A5 sa na krasňanské poradia nasadzovali súpravy T3S, T3G a T3M a súprava T3P #7781+7782, ktorá v tom čase dostala novú celovozidlovú reklamu). Od 2. marca do 23. apríla 2021 sa aj na linku 4 z dôvodu nízkych prepravných nárokov a potreby šetrenia nasadili v pracovných dňoch vozne K2S namiesto súprav. V prevádzke potom zostala už len reklamná súprava #7781+7782, ktorá bola využívaná ako záložné vozidlo. Súpravy T3S #7301+7302 a T3G #7835+7836 (tiež s novou reklamou) boli v tomto období využívané na prevoz pracovníkov, ktorí zabezpečovali počas dňa dezinfikovanie interiérov premávkových električiek na obratiskách. Električkové súpravy sa vrátili v pracovných dňoch na linku 9 od 10. mája 2021 v súvislosti s oživovaním prepravných nárokov a postupne sa tak opäť do premávky počas pracovných dní na linky 4 a 9 vrátili aj súpravy T3. Vypravovali sa z vozovne Krasňany, do ktorej boli preto presunuté aj ďalšie električky T3P (v tomto období sa však vypravovali len niektoré súpravy T3P). Po obnovení školského režimu od septembra 2021 sa v rannej špičke zvýšilo vypravovanie súprav T3P a opäť ich vypravovala vozovňa Jurajov dvor, nasadzované boli na linky 4 a 9 a jedna súprava nepravidelne aj na linku 1. Ďalšia etapa obmedzenia nastala do novembra 2021 do marca 2022, kedy bol pre pandémiu opäť zavedený prázdninový režim premávky MHD.

Od jari 2022 boli v pracovných dňoch školského roka vypravované z vozovne Jurajov dvor súpravy T3P v rannej špičke na linky 4 a 9 (+1 súprava na linku 1 do 10. februára 2023) a súpravy T3G, T3M a T3S z vozovne Krasňany boli nasadzované aj na celodenné poradia liniek 4 a 9. V septembri 2022 bolo do vozovne Krasňany preradených niekoľko súprav T3P, ktoré boli vypravované aj na celodenné služby na linkách 4 a 9. Súprava T3AS+T3Mod #7303+7304 premávala len sporadicky do novembra 2022, potom už do premávky nevyšla.

Počas rekonštrukcie električkovej trate mezi Zátiším a Zlatými pieskami boli od 4. októbra 2023 aj zvyšné súpravy T3P z Jurajovho dvora preradené do vozovne Krasňany, odkiaľ boli vypravované na linky 4 a 9 namiesto súprav T3M, T3S a niektorých T3G. Počas modernizácie vozovne Krasňany boli 5. novembra 2023 naopak všetky súpravy T3 presunuté do vozovne Jurajov dvor. Okrem liniek 4, 9 a záložných vozidiel boli dočasne do 15. decembra 2023 nasadzované v špičkách pracovných dní aj na linku 1, na ktorej po znížení výpravy dve súpravy 2xT nahradili 4 električky K2S.

Po sprevádzkovaní 20 nových nízkopodlažných električiek boli od 19. februára 2024 súpravy 2xT (prevažne však T6A5) v pracovných dňoch vypravované na časť poradí linky 4 a na všetky poradia linky 7. Od marca 2024 sa výprava električiek T3 ustálila nasledovne: T3P a T3S jazdili na linke 4 a v rannej špičke aj na linke 9, T3M a T3G počas špičiek na linkách 4 a 7, občas aj na celodenných poradiach linky 4.

Vyraďovanie sa začalo už v roku 1973 vozňom #284 po jeho ťažkej nehode s autožeriavom na Račianskom mýte. Nasledovali vozne #301 (1981) v dôsledku nehody z roku 1968 a #7505 (1983). Väčšina vozňov z rokov 1965 a 1966 (III. výrobná séria) bola vyradená v roku 1988 napriek tomu, že boli ešte opraviteľné. Dôvodom bola dodávka 58 nových električiek T3SUCS. Prvým vyradeným vozňom T3M bol #7610 v roku 1983 (poškodenie čelnou zrážkou). Veľké vyraďovanie T3M začalo v roku 1991: #7602 (skorodovaná vozňová skriňa), o rok neskôr #7603, 7604 a 7605, v roku 1994 #7611, 7612, 7601 a 7606 a v roku 1995 #7608 a 7609. Prvý vyradený vozeň T3CS bol #7714 (ex 714, 210) v roku 1986, teda už po desiatich rokoch prevádzky. Zošrotované boli aj vozne #7705, 7711 a 7713. "Tétrojka" #7710 sa stala súčasťou "Federálnej súpravy", keď sa v roku 1993 zaradila v Brne pod číslom 1658 za pražskú električku #1657. Torzo vozňa #8436 (trolejová veža) bolo zošrotované v roku 1999, rovnaký osud v roku 2008 postihol vyradený pracovný voz #8435. Z typu T3SUCS bol po nehode vyradený vozeň #7772 (1988), pretože cez neho doslova prešiel kamión.

V rokoch 2007 - 2008 vyradili vozne T3SU #7718 a 7719 a vyradené a zošrotované boli aj vozne T3M-SU #7725 a 7730 a z vozňov #7729 a 7726 bola vytvorená nová súprava.

V súvislosti s dodávkou nových nízkopodlažných električiek boli od jari roku 2015 ukončené vyššie stupne opráv električiek T3SU a T3SUCS a vozidlá, ktoré najazdili kilometre do ďalšej opravy, resp. vozidlá po nehodách boli postupne odstavované z premávky. Na konci októbra 2015 bolo viacero súprav T3SU a T3SUCS odstavených do tzv. studenej zálohy. Ak by nastali problémy s novými nízkopodlažnámi električkami, mohli byť znova sprevádzkované, čo sa už ale nestalo. Zvyšné súpravy T3SUCS boli postupne z premávky poodstavované do mája 2016, čím sa ukončila prevádzka vozňov T3 so zrýchľovačovou výzbrojou.

V závere roka 2016 bolo rôznym spoločnostiam odpredaných 78 vyradených električiek T3. Väčšina z nich sa následne dostala do ukrajinského mesta Charkov, kde sa po výmene podvozkov a prelakovaní postupne zaradili do premávky ako modernizácie tamojších električiek T3. Niekoľko vozidiel skončilo aj v ukrajinských mestách Kyjev a Družkovka. Vozidlo #7807 po odkúpení občianskym združením bolo umiestnené na Krížnej ulici a prerobené na kultúrny stánok, neskôr sa vozidlo presunulo na Tyršovo nábrežie. Električka #7830 bola potopená do jazera neďaleko obce Čierna Voda, kde slúži ako potápačská atrakcia. Súprava #7821+7822 zostala po vyradení v areáli vozovne Jurajov dvor až do polovice augusta 2023, kedy bola v rámci uvoľňovania miesta pre nové električky odvezená do šrotu spolu s vrakmi vozňov #7726, 8438 a pôvodne pražskou električkou T3 #7055.

Predposledná súprava T3M #7602_/II+7610_/II dojazdila začiatkom roka 2018 pre nerentabilnosť jej ďalšej väčšej opravy, v nasledujúcom roku bola z evidenčného stavu vyradená. Oba vozne boli zachované vo vozovni Jurajov dvor, ale ďalšie využitie už nenašli a postupne boli rozobraté.

Pre zbierku historických vozidiel boli zatiaľ zachované vozidlá T3 #275 z roku 1964 (zrenovované do stavu po dodaní) a T3SUCS #7819+7820 (v stave na konci prevádzky).