Dopravný podnik chce kúpiť kĺbové elektrobusy

Časť veľkokapacitných naftových autobusov by mohli v budúcnosti nahradiť kĺbové elektrobusy.

Bratislavský dopravný podnik (DPB) by chcel svoj vozidlový park rozšíriť o kĺbové elektrobusy s dĺžkou do 18,8 metra. Aktuálne bude realizovať verejné obstrávanie, výsledkom ktorého by mala byť štvorročná rámcová zmluva umožňujúca dopravnému podniku nakúpiť do 40 takýchto vozidiel. Predpokladaná hodnota zákazky je 36,44 mil. € bez DPH, t. j. 911 000 € za jeden elektrobus. Na ich nákup chce využiť prostriedky z fondov Európskej únie, v prípade nezískania financovania z nákupu nebude nič. Ponuky uchádzačov sa budú vyhodnocovať na základe najnižšej ceny na 1 miesto vo vozidle (87 bodov) a prevádzkových nákladov na spotrebu energie (13 bodov).

Kĺbové elektrobusy by v budúcnosti mohli nahradiť naftové autobusy na linke 83 premávajúcej medzi Petržalkou a Dúbravkou. DPB vybral projektanta, ktorý mu naprojektuje nabíjaciu infraštruktúru pre kĺbové elektrobusy vo vozovni Petržalka a na konečnej linky 83 pri Technopole. Zákazku v hodnote 33 800 € bez DPH získala žilinská firma Proma. Vo vozovni Petržalka podnik uvažuje s vybudovaním 20 stojísk pre pomalé nočné nabíjanie elektrobusov prostredníctvom káblového pripojenia. Na Kutlíkovej ulici sa počíta s výstavbou troch rýchlonabíjacích staníc (3 x 600 kW) pre priebežné dobíjanie vozidiel počas prestávok. Nabíjačky budú súčasťou dodávky elektrobusov. Výstavba nabíjacej infraštruktúry v Petržalke bola zvolená z dôvodu dostatočnej kapacity distribučnej siete elektrickej energie.

Kĺbové elektrobusy zatiaľ na Slovensku nepremávajú v žiadnom meste, prvé by sa mali v budúcom roku objaviť v Košiciach, ktoré nedávno podpísalo rámcovú zmluvu na nákup elektrobusov SOR NS 18 Electric s firmami SOR Libchavy a Škoda Electric za cenu 812 500 € bez DPH/vozidlo.

Vo vozidlovom parku DPB sa aktuálne nachádza 18 elektrobusov, z toho dva malé 8-metrové a 16 štandardných 12-metrových. Zo štandardných elektrobusov v súčasnosti ale až celá štvrtina už celý rok vôbec nejazdí z dôvodu rekonštrukcie vozovne Krasňany. Či a kedy sa znovu zaradia do premávky, je nateraz neznáme.

Doplnené požadované parametre kĺbových elektrobusov:

  • Dĺžka vozidla: od 17,5 do 18,8 m
  • Prepravná kapacita: min. 120 cestujúcich
  • Počet dverí: min. 4
  • Počet nízkopodlažných sedadiel: min. 12
  • Výkon elektromotora: min. 240 kW
  • Kapacita trakčného akumulátora: min. 440 kWh
  • Dojazd na plné nabitie: min. 230 km v plnej zbroji
  • Denný dojazd s využitím rýchlonabíjania: min. 400 km
  • Nabíjanie: pomalé káblom - zásuvka CCS Combo 2, rýchle pantografové - 4-pólové, nabíjačky budú súčasťou dodávky
  • Výbava vozidla: aktuálny štandard DPB

Požiadavky na uchádzača:

  • za posledné tri roky dodanie min. 40 kĺbových autobusov, z toho najmenej 8 elektrických;
  • dodanie 1 vzorky autobusu pre overenie vlastností ponúkaného autobusu (dojazd min. 150 km na plné nabitie, dobitie batérií doplna po odjazdení 150 km do 4 hodín) - vykonanie skúšobnej premávky po trase linky 83.

Súťažné podklady kompletné sú k dispozícii na profile VO.

Viac k téme

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Otokar: 254 950 € bez DPH
Solaris: 329 900 € bez DPH
Capacity: 490 644 € bez DPH (750 000 v 2024)
Nove elektricke autobusy: 911 000 € bez DPH

Litrov paliva pre vozidla na spalenie za rozdiel (pri cene z pumpy cca €1,45 vratane vsetkych dani):
Otokar: 452 448 litrov
Solaris: 400 758 litrov
Capacity: 289 900 litrov resp. 111 034 litrov

Kebyze zoberieme 50l spotrebu na 100km, pri najnizsom rozdiely medzi MBCC a Ebusmi by MBCC musel najazdit 222 000+km, aby sa cenovo vyrovnali. Pri Otokare by musel najazdit 904 896km.

To uz fakt radsej mali nakupit viac Otokarov a zaplatit viac vodicov a vyslo by ich to lacnejsie v dlhodobom horizonte, kedze som neratal ani naklady na stavbu infrastruktury a cenu elektriny.
Reakcia na: MatejBA #1:
Zabúdaš na nejaké predpisy ohľadom veľkosti lokálne bezemisnej flotily vo vozovom parku. Alternatívne sa to dá dosiahnuť aj hybridnými trolejbusmi, ale pri slimačom tempe výstavby tratí je utópiou čakať, že by sa začala drôtovať Petržalka. Už tie tri nabíjacie body pri Technopole sú z hľadiska získania povolení neskutočným Kocúrkovom. Nejaký súvislejší úsek trolejového vedenia je rádovo väčší problém. Lebo máme takú legislatívu.
Reakcia na: upravovač fotiek #2:
Pritom 83 by bola celkom dobrým adeptom práve na trolejbusy. Na Pražskej, Harmincovej a v Dúbravke sú celkom veľké stúpania a časť trasy je zatrolejovaná už dnes.
Reakcia na: upravovač fotiek #2:
Tak prevádzka vodíka sa kritizuje ako neekonomická, ale toto ekonomické je? A do toho administratíva zabíja možnosť budovať trolejbusy kvôli náročnosti povolení… Ach jaj… ako by babka povedala: svet sa v prdel obracia.
Reakcia na: MatejBA #1:
A počítal si aj s tým, že cenu elektrobusov zaplatí EU, pričom EÚ nedá ani cent na naftové autobusy? Preto tu musíš porovnávať cenu na naftový bus vcelku, v porovnaní s 5-10% ceny elekrobusu?

Takže je to Otokar: 254 950 € bez DPH verzus 91 100 € bez DPH?

A v tých 91 100 bez DPH je zahrnutá aj infraštruktúra, a to celé v tieni zvýšených nákladov vďaka konsolidácii, pričom nikto nepovedal, že po Matovičovom "znárodnení" časti financií samospráv táto vláda samosprávam niečo vráti. Navyše im pri ťažení proti liberálom Vallo a jeho tím, a vlastne celá Bratislava ležia v žalúdku?
Reakcia na: Urbanway 2423 #3:
Pri tom tempe jak nestaviame trate by to bolo tak 2050. Dubravska časť 83 ma ale skôr potencial na elektricku keďže sa tam dá spojit aj časť tras 21,63,84.
Reakcia na: Petto #6:
Áno, električka po Pražskej by bola ešte lepšia, ale to je ešte nereálnejšie ako zatrolejovanie úseku Zochova - Pri kríži na 83. Ako je inak možné, že v Brne za posledné roky vybudovali hneď 2 tunely, z toho jeden razený, a tretí planujú? Odkiaľ na to zobrali peniaze? Veď ten tunel pod Pražskou by určite nebol dlhší ako tunel Kampus+Žabovřeská+(Kamechy). Celkovo v Česku sa v posledných rokoch výstavba ET dosť rozbehla, zatiaľ čo u nás sa stavia horko-ťažko ET v Petržalke. Problém musí byť teda u nás skôr v (ne)príprave veľkých projektov než financiách (najľahšie a najrýchlejšie je kúpiť nové vozidlá), ale čo sa dá robiť, tak snáď sa aspoň nezníži kapacita na 83 po nasadení 18m autobusov. 😐
Reakcia na: Urbanway 2423 #7:
ved sa staci pozriet na stavbu v petrzalke, predpripraveny koridor, rovina, a aj tak sa s tym mesto patla nekonecne dlho... to aj keby financie boli nic nepomoze (v petrzalke praveze kvoli dlzke patlania hrozi ze ani financie z EU fondov nebudu.....)
Reakcia na: Urbanway 2423 #7:
Nás zasiahla inflácia, vojna na Ukrajine a covid. ČR sa našťastie nachádza v susednej dimenzii a tieto udalosti ich nezasiahli. Alebo sa aspoň na to zabudli vyhovoriť.
Reakcia na: LubomirM #5:
Zdá sa, že HOAX o Matovičovom zobratí peňazí samosprávam sa celkom ujal. Tým, že mestu Bratislava po "zobratí peňazí" rástli príjmy nielen viac, ako inflácia, ale dokonca aj viac ako priemerné mzdy, sa nenechajme vykoľajiť.

Skutočnosť, že Team Vallo nevie hospodáriť a pripravovať projekty trolejbusových tratí, treba zakryť za každú cenu.
Reakcia na: MatejBA #1:
Cenu elektriny ani rátať nevieš, keďže dnes nikto nevie povedať aká bude. Ak pôjdeme podľa plánov klimahoaxerov, tak sa jazdiť bude len ak bude svietiť slnko a fúkať vietor.

Tiež nevieme, akú zarátať daň za prejdené kilometre. Tú bude treba zaviesť po rozšírení elektroscamu, keďže daň z minerálnych olejov by chýbala.

Skôr ako cucaním čísel z prsta, by som odporúčal riadiť sa stredoškolskou fyzikou. Tá je pre Team Vallo zjavne španielska dedina.
Reakcia na: MatejBA #4:
Z toho ako padá jeden projekt výroby zeleného vodíka za druhým v Nemecku, tak by som na vodík nevsádzal. V horizonte najbližších 10 rokov určite nie. Skôr na elektriku. IMHO by mali mesta tlačiť na zmenu legislatívy alebo sa dohodnúť s vládou, že výstavba trolejových vedení bude strategická investícia.
Reakcia na: zakaznik #11:
Elektrinu si vieš kúpiť na dlhú dobu dopredu za vopred stanovenú cenu. Pri trolejbusoch je pomerne veľká šanca, že vieš pomerne presne určiť odber, pretože máš históriu za roky dozadu a realizované výkony sa z roka na rok zásadne nemenia.
Reakcia na: andy27 #13:
Skôr narážam na to, že tú elektrinu by si mal používať na dopravu cestujúcich a nie na vykurovanie vzduchu nabíjaním batérií a prevážaním batérií hore dole po meste v 18-metrovom autobuse (šialenstvo).
Je to hanba, že namiesto rozvoja trolejbusov, čo v prípade baterkobusov je veľmi rozumná cesta, sa ide cestou tohoto elektrobusového nezmyslu. Nerozumiem tej pomalosti pri schvaľovaní. V Prahe po počiatočnom pomalom rozbehu s t58, priam expresne vybudovali t59 a teraz už stavajú t52. A schválené majú už minimálne ďalšie 3 trasy, "len" sa teraz súťaží zhotoviteľ.
Reakcia na: Mhr1 #15:
Sú určite trasy, kde má elektrobus zmysel a nemá zmysel budovať trolejové vedenie, napríklad Lesopark a podobné trasy, bol by to škaredý zásah do prostredia, neustále padajúce stromy, riedky interval. Další adept sú trasy, ktoré sa budú z dôvodu výstavby meniť. Tam je jednoduchšie postaviť nabíjačky na konečných. Ale pochybujem, že takto na Magistráte/DPB uvažovali.
Reakcia na: Mhr1 #15:
A ktoré linky by mali byť v Petržalke zatrolejované, aby to dávalo aspoň nejaký zmysel?
Reakcia na: andy27 #12:
Darmo bude stavanie drôtov legislatívne zjednodušené, ak každá stavba znamená obrovské pridružené investície. Hlavné petržalské ťahy sú po desaťročiach minimálnej údržby v takom stave, že trolejbusom by tam furt vypadávali palice. Takže nová TT znamená v podstate nanovo postaviť ulicu v celej šírke.
Reakcia na: Solider #17:
Bez debaty 68, Apollo je na to pripravené dve dekády. S parciálmi sa dnes dajú zvládnuť aj 83+84, 93, 96. Ak narastie Nesto, zmysel by mala aj 80 - a potom bude pokrytá prakticky celá trasa aj pre 88 😀
Reakcia na: andy27 #16:
Áno, súhlasím. Ja som kritizoval kĺbové elektrobusy na a83. Príliš veľké batérie, zbytočné ťahanie záťaže v podobe batérií. Na menej vyťažených linkách, prípadne mikrobusových s nízkym denným kilometrovým priebehom sú OK.
Reakcia na: zakaznik #10:
Ja rozumiem, že nemáš súčasné vedenie mesta v láske a dám ti za pravdu v tom, že s hospodárením im to nie vždy ide, aj keď v jednotlivých prípadoch sa asi nezhodneme. Osobne už nemám moc dôveru v pani Kratochvílovú a nepovažujem ju za schopnú manažerku. Čo sa týka projektov v doprave, ich realizácia je výrazne pomalšia, ako pri porovnateľných projektoch v Čechách, takže v tomto by som súhlasil.

Nechcem tu rozoberať financovanie samospráv, lebo aj ak by to tak nebolo (a môžeme sa tu ohadzovať zdrojmi), môj point ostáva - v prípade nákupu naftových busov pôjdu peniaze z vlastného vrecka, elektrobusy z vrecka EU, čím sa pre mesto cena elektrobusov zníži pod cenu naftových.
Reakcia na: Viko #18:
A to sú aké ťahy ? Trasy 83,93 majú perfektné cesty, celkovo horšie cesty má možno niekde 99 a 80 v strede kopčianskej. Zlú rozbitú cestu si predstavujem cestu do Košickej Zoo, TO je nielen rozbitá ale rozdrbaná pozliepaná cesta.
Reakcia na: LubomirM #21:
Súhlasím, že pri nákupe je ten elektrobus pre mesto "lacnejší", lebo ho spolufinancujú eurofondy.

Ale je tam viacero skrytých nákladov počas doby životnosti, ktoré eurofondy nepokryjú. Treba počítať s nabíjacím časom navyše na konečnej. Takže treba viac vodičov aj vozidiel ako u naftových alebo u trolejbusu.

Ďalej možno potrebná výmena batérií po záručnej dobe.
Reakcia na: Maremi #22:
Akože keď sa niekde na zemeguli majú horšie, tak my sa máme úžasne?

Patchwork pod nadjazdom na Dvoroch, vlnobitie v zákrute pred Zrkadláčom a na Budatínskej, sto priečnych trhlín na Hraničiaroch alebo prepadnutá krajnica pri Petržalka city nie sú ani omylom "perfektné cesty".

P. S. Už niekto sfrézoval stý výskyt koľají na zastávke Dvory, alebo to stále "rieši" kombinácia dolievania dier a oškrabávania hrbov podvozkami?
Reakcia na: Viko #24:
nepoznam konkretne realie, ale samotny patchwork ak je dobre spraveny za problem nepovazujem.....
(aj ked je pravda, ze dobre spraveny patchwork - ci uz z hladiska rovinnosti alebo zaliatia spojov/spar proti zatekaniu vody som na slovensku zatial nevidel, stretol som sa s nim len v inych krajinach....)
Reakcia na: zakaznik #23:
Zalezi na akej linke sa ten voz hybe. Taka L83 mava dost velke pauzy Pri krizi takze ideal pre elektrobusy,hoc sa budu nabijat uz na Kutlikovej prip. delene sluzby vo vozovni
Reakcia na: Petto #26:
Neviem, aké sú tam presne pauzy. Ale nabíjací čas treba pripočítať k existujúcim časom. Nabiť bude treba aj keď sa vozidlo oneskorí kvôli zápcham.
Reakcia na: zakaznik #27:
Neviem ako budu fungovat tie nabijacky no iste meskania musia zohladnit pri urcenom nabijani. Add2 uz tam bude pravdepodobne fungovat striedanie soferov na vozidlach cize akurat diskomfort pre soferov navyse.
Reakcia na: Viko #24:
Pred pár dňami ma prekvapila sfrézovaná Kremnická smer Kopčany.
Reakcia na: Petto #28:
Nemusí, môže tam byť aj striedanie krátke/dlhé kolo. Nemusí sa nabíjať predsa po každom kole.
Reakcia na: Solider #30:
To je mi jasne. Ze sa to da rozne nakombinovat. 😋
Ponuky uchádzačov sa budú vyhodnocovať na základe najnižšej ceny na 1 miesto vo vozidle (87 bodov). Takze cim vacsie vozidlo tym vacsia sanca na vyhru. Jemne to nahrava 18.75m SORke voci 18m Solarisu, ktory tych miest bude mat menej. Solaris ma sice aj 18.75m 4G voz v Osle ale oficialne ho neponuka ani na stranke.
Reakcia na: Petto #33:
Cena tohto autobusu je inak nižšia ako bola cena dodaných 27TR.
Cena nových trolejbusových tratí je nezanedbateľná. Určite vyššia ako pár nabíjačiek. A 520kWh batéria je úplne dostačujúca na viac ako 100 kilometrov. Pokiaľ by teda v špičke meškal a nestihol sa nabiť, tak "no biggie". Doženie v sedle.
Ostatne, elektrobus už nie je experiment. Veľa miest ich má - Varšava, Krakov, Budapešť, Madrid, Oslo. Existujú dôkazy, že sa tieto mestá od nich odkláňajú? Ja som také nezachytil.
Aalborg nedávno postavil BRT a namiesto trolejbusov ako máme my, zvolil elektrobusy. Tipujem, že si spočítali náklady a vedia, čo robili. https://magazine.solarisbus.com/en/denmarks-first-brt-line/
Nehovoriac o tom, že ako tu je spomenuté, stavať infraštruktúru u nás, je asi najnáročnejšia úloha ako existuje, podľa výsledkov pri porovnaní so zahraničím (Bratislava, ale aj iné mestá a štát, všetci sú na tom rovnako zle).
Reakcia na: Colon #34:
Odpoveď nie je jednoduchá.
1/ politické tlaky byť "eko"
2/ sú mestá, kde reálne hrozí, že do istých častí mesta sa nedostane ICE vozidlo, keďže majú rôzne emisné zóny
3/ snaha vedenia mesta ukázať, že sme eko
4/ to s nákladmi je koľkokrát klamlivé. V USA napríklad jedno mesto nakúpilo policajné Tesly Y aby nahradili štandardne používané Ford Interceptor (vychádza z Explorera). V tom čase boli zľavy u Tesly na daný model, bola dotácia na kúpu, plus ešte štát dal špeciálnu dotáciu na nákup BEV. V rovnakom čase kúpili a rovnako vybavili Ford aj Teslu, kde Ford vyšiel na $77 397 a Tesla Y vyšla na $102 752, po uplatnení dotácií to spadlo na $72 752. Po 2 rokoch používania ale policajné oddelenie vypracovalo správu, že Tesla nespĺňa všetky potrebné veci, čo potrebujú pri výkone práce, aj keď niektoré náklady sú nižšie. Veľa miest v USA už testovalo BEV ako policajné vozidlá. Ale väčšinou po 4 rokoch používania sa dostali do štádia, že to BEV nebolo ani nejak výrazne lacnejšie (boli prípady, že to nakoniec vyšlo drahšie) ani lepšie. Samozrejme musíš rozdeliť, či to je vozidlo určené na hliadkovú činnosť, alebo je to vozidlo pre detektíva.

V Kalifornii majú zákon Advanced Clean Fleets, kde verejné agentúry musia zabezpečiť 50% vozidiel od 2024 so zero emisiami, od 2027 to musí byť 100%. Je tam nejaká výnimka pre policajné a pohotovostné vozidlá. Takže môžeš povedať, že v Kalifornii jazdia všetky štátne vozidlá ako BEV, čo sa kúpili od 2027. Otázkou je či to tá najlepšia voľba, keďže nie všetko lacnejšie je zároveň aj dobré.
Reakcia na: Colon #34:
Prepočítaj si náklady na životný cyklus. Za desiatky rokov, čo stoja jedny stĺpy a visia jedny drôty, ti treba batérie ikskrát obmeniť - a nakoniec zistíš, že jednorazová investícia je výhodnejšia.

Cenu trolejbusov navyše umelo šponuje "jediný správny výrobca" z Plzne. Keby sem elektrobusy reálne dodávala len jedna firma, tiež by stáli majland.
Reakcia na: Colon #34:
Ano celkom fajn cena. Ak je ta info spravna, tak pri 100 mil € za 183 vozidiel SU18,75 je to 550 000/voz, co je super cena.
Nahodicka ze? SOR ich vyrobil 8 a min.pocet v referenciach potrebnych do sútaže je 8. 😃 Už len dohladat ci ta libchavska pomsta vie nabehat 230km na jedno nabitie co je podmienka DPB.
Reakcia na: Viko #36:
Politický tlak na ekológiu je za mňa pochopiteľný. Ten ale nerozlišuje medzi trolejbusmi a elektrobusmi. Pokiaľ to je tak že sú troleje lacnejšie, nevidím dôvod kupovať elektrobusy.
DPB by mal vypracovať verejnú analýzu. Nie je predsa možné pokračovať štýlom "sú to eurofondy tak je jedno čo sa nakúpi". Skúsenosti z okolitých miest je dosť
Ja osobne som zatiaľ presvedčený že elektrobusmi sú už lacnejšie z dlhodobého hľadiska ako trolejbusy. Budem rád ak sa mýlim samozrejme.
Praha išla pri 59 čiastočným zatrolejovanim a čiastočne na akumulátor. Vie niekto či je nejaké zdôvodnenie tohto?
Reakcia na: Colon #39:
"Pokiaľ to je tak že sú troleje lacnejšie, nevidím dôvod kupovať elektrobusy."
problem je v tom, ze trolejbusovu (alebo aj inu) trat budujes s vyhladom prevadzky bez potreby vyraznejsich investicii do rekonstrukcie na nejakych 30-50 rokov (maximalne spojis roztrhnuty trolej, vymenis zodrate vodice a povymienas opotrebovane "drobnosti") pricom za toto obdobie sa Ti pod trolejom vystrieda niekolko generacii (aspon po konstrukcnej stranke jednoduchsich a lacnejsich) vozidiel

pokial vsak nastavis obdobie na ktore tu investiciu posudzujes na kratsi cas, tak ten prvotny vysoky naklad na obstaranie drahy sa Ti nema sancu rozpustit v tych dalsich generaciach (lacnejsich) vozidiel a tak pri obdobiach typu 5 alebo 8 rokov Ti uplne kludne mozu tie elektrobusy vychadzat lacnejsie ako budovanie trolejovej trate na nezatrolejovanej ceste..... (a prave toto hranie sa s dlzkou obdobia je jednym zo sposobov ako ovplyvnit to co chces aby Ti vyslo "vyhodnejsie")

S novým stavebným zákonom by malo byť aj drôtovanie ulíc jednoduchšie. Pri dnešnej technológii stačí zadrôtovať niektoré úseky, vynechať komplikované križovatky, mosty (ponad Dunaj) a počas jazdy sa batérie dobijú. T
Reakcia na: Colon #39:
Dôvodom použitia elektrobusov môže byť akurát tak stavebná byrokracia alebo drôtofóbia.

Prevážanie ťažkých batérií po meste a ohrievanie atmosféry pri nabíjaní nikdy nebude lacnejšie.
Reakcia na: si #41:
Navyše mám obavu, že detskí otroci v Kongu nebudú ťažiť kobalt* dostatočne rýchlo a cena elektrobusov v budúcnosti môže byť ešte vyššia a rozdiel oproti trolejbusom výraznejší.
Reakcia na: zakaznik #44:
LFP batérie nepotrebujú kobalt. To je aktuálne najviac rastúci typ batérií. Kobalt teda limitujúcim faktorom nebude.
Aký je rozdiel pri váhe trolejbusu a elektrobusu, keď myslíš, že zrovna toto bude problém?
Reakcia na: zakaznik #43:
Tie ťažké elektrobusy budú rýchlejšie ničiť už tak zničené cesty.
Reakcia na: andy27 #46:
Tu by dom skôr povedal opačne, že ťažšie vozidlá sa budú viac ničiť na rozdrbaných cestách
Reakcia na: zakaznik #47:
Oboje. Nespevneny asfalt na semaforoch dostane zabrat v lete pri tom vozidle pri stati. Zastavky,kde je beton este ako tak. A ak to aj vyhra SORka tak tomu vozu nedam dlhu zivotnost na tak vytazenej 83tke. NS je urcite lepsi skelet ako NB rad ale stale je to lowcost vyrobca.

ADD2
Tieto dni akurat testuje Pilsner klbove eCitaro
https://www.freelite.cz/rubrika/zpravodajstvi/plzen-testuje-revolucni-elektricky-kloubovy-autobus-mercedes-benz?fbclid=IwY2xjawGcRIhleHRuA2FlbQIxMQABHfDIPrJ1VYWDN43mv0MNxokYEvBLxpzaOdWuG1n_Vh5Y7tQkARDd32hDWA_aem_sTgsTqfJzxZBIaJXvid4xw
Reakcia na: Colon #45:
Rozdiel je práve taký, aká je hmotnosť tých batérií.
Reakcia na: Petto #48:
Pilsner testuje?
Reakcia na: zakaznik #47:
A ja by som povedal, že to bude obojsmerné.
Reakcia na: si #41:
Presne v tomto spočíva ten švindel. Efektivita (trolejbus vs. elektrobus) nie je jednoduché číslo, ale je poskladaná z viacero nezávislých indikátorov a ďalších koeficientov. Tam patrí aj čas na ktorý sa rozpočítajú prvotné náklady a prevádzkové náklady. Tam patria váhy jednotlivých indikátorov a hlavne ak sa zmiešajú kvantitatívne a kvalitatívne dáta (to je guláš), tak sa s tým dá čarovať podľa metódy: "Pán predseda povedzte nám, aký by ste si predstavovali výsledok" a podľa toho sa to celé zmanipuluje. Preto, ak by chceli byť autori štúdií (ale oni nechcú) transparentní a objektívni, tak by opublikovali rôzne scenáre za rôznych predpokladov so strednodobým a dlhodobým výhľadom a nechali čitateľov, aby si z toho rozptylu výsledkov vybrali to, čo sa im viac hodí.

Príklad: Kúpili sme chladničku (naozaj) do kuchyne v prenajatom byte. Bolo tam málo miesta, tak bola malá a do nášho definitívneho bytu bola primalá. Takže nám bolo jedno aké mali rôzne chladničky recenzie ohľadom kvality a poruchovosti. Mala vydržať rok, tak akýkoľvek lacný šmejd bol v poriadku (2 roky je aj tak záruka). V novom byte sme si kúpili chladničku s dlhodobým výhľadom a podľa našich predstáv. Tá stará je stále ešte v komore (zapojená, chladí víno ), lebo kupodivu ten lacný šmejd sa nechce pokaziť. Ale pri našich kalkuláciách u dvoch chladničiek rozhodovali aj rôzne časové kritériá rozdielne pre každý nákup. Pokiaľ by DPB riešil krátkodobú potrebu, možno by stačil prenájom, ale normálne by mal kalkulovať s dlhodobou perspektívou.

S dlhodobou perspektívou nerátajú ani baterkovi nadšenci, propadujú okamžitý efekt a nezaujímajú sa o zložitú a neekologickú likvidáziu batérii pre elektrobusy. Batérie pre hybridné trolejbusy sú neporovnateľne menšie, lebo im stačí odjazdiť pár km a nie celú šichtu a teda aj ekologická záťaž, ktorú vytvoria je menšia.
Reakcia na: si #25:
Hej, aj patchwork moze byt dobre spraveny.
Ale aj ten spominany je v duchu najlepsich slovenskych tradicii ...

Staci pozriet google maps, ako vypada cely usek az po krizovatku s Rusovskou cestou.
Sice je tam stav z 08/2024, ale myslim, ze sa nic nezmenilo.
https://maps.app.goo.gl/QFx91SbytDB8VpX5A