Rozvoj Hlavnej stanice a jej okolia

Vo februári 2022 bolo mestom Bratislava, Železnicami SR a Ministerstvom dopravy podpísané memorandum o spoločnom postupe pri hľadaní budúcej podoby Hlavnej stanice a jej okolia. Odpovede na túto otázku má priniesť urbanisticko-ekonomicko-dopravná štúdia, ktorej zadanie v roku 2023 začal pripravovať magistrát hlavného mesta. Pred vyhlásením súťaže mesto realizuje prípravné trhové konzultácie, ktorými chce overiť, či požiadavky stanovené v zadaní štúdie sú reálne, objektívne a primerané a určiť predpokladanú hodnotu zákazky a dobu potrebnú na vypracovanie štúdie.

Riešené územie okolo Hlavnej stanice (zdroj: MIB)

Táto urbanisticko-ekonomicko-dopravná štúdia by mala v prvej fáze obsahovať komplexnú analýzu a riešenie predmetného územia s cieľom transformácie Hlavnej stanice na moderný dopravný uzol efektívne prepájajúci jednotlivé druhy dopravy (železničnú, MHD, cyklistickú, pešiu, zdieľanú aj individuálnu automobilovú). Očakáva sa, že štúdia prinesie niekoľko možných alternatív rozvoja tohto územia, ktoré umožnia zainteresovaným stranám rozhodnúť sa o optimálnom smerovaní projektu a bude tiež podkladom pre medzinárodnú urbanisticko-dopravno-architektonickú súťaž návrhov nového prestupového terminálu vrátane urbanistického návrhu celého riešeného územia a jeho zapojenia do existujúcej mestskej štruktúry. Nasledovať bude druhá fáza štúdie, v rámci ktorej sa posúdi víťazný návrh urbanisticko-dopravno-architektonickej súťaže, stanoví sa harmonogram jeho implementácie i možnosti financovania jednotlivých investícií.

Medzi hlavné ciele štúdie bude patriť aj koncepčný návrh dopravného riešenia v okolí Hlavnej stanice z hľadiska najvhodnejšieho vedenia jednotlivých druhov dopravy a ich napojenie na existujúcu i plánovanú sieť komunikácií. Čo najoptimálnejšie má byť riešený aj prestup medzi jednotlivými druhmi dopravy s minimalizovaním peších presunov.

Zadanie štúdie predpokladá, že z hľadiska mestskej hromadnej dopravy sa budú preverovať minimálne dva varianty vedenia autobusových a trolejbusových liniek cez Hlavnú stanicu. Prípustné sú však aj iné inovatívne návrhy.

  1. variant má preveriť možnosť vedenia hromadnej dopravy z Pražskej ulice priamo na Námestie Franza Liszta buď úrovňovo, alebo mimoúrovňovo a buď obojsmerne, alebo iba v smere z Pražskej na Nám. Franza Liszta, pričom v opačnom smere by boli linky vedené ako v súčasnosti, no so zabezpečením pešieho prepojenia Pražskej s predstaničným priestorom.
  2. variant by mal obsahovať návrh prestupného uzla zahŕňajúceho zastávky Sokolská (na Pražskej) a Hlavná stanica so zabezpečením pohodlného bezbariérového prepojenia medzi zastávkami MHD aj nástupišťami vlakov.

Možné návrhy riešenia MHD v tejto lokalite by mali tiež preveriť:

  • najvhodnejšie vedenia autobusovej, trolejbusovej a električkovej dopravy v rôznych výškových úrovniach,
  • najvhodnejšie umiestnenie obratiska električiek pri Hlavnej stanici,
  • možné priblíženie jednotlivých nástupíšť zastávky Pod stanicou,
  • možnú reorganizáciu jednotlivých liniek obsluhujúcich Hlavnú stanicu,
  • možnosti oddelenia MHD a individuálnej automobilovej dopravy,
  • územné rezervy pre budúce možné vedenie električkovej trate z Hlavnej stanice smerom na Štefánikovu ulicu.

Riešenie automobilovej dopravy by malo napríklad preveriť aj priestorové možnosti vedenia plánovanej novej spojnice Pražskej a Pionierskej ulice, tzv. severnej tangenty.

Aktualizácia: Po zmene vlády SR v roku 2023 sa od projektu upustilo a po novom sa počíta s výstavbou novej hlavnej stanice na nejakom inom mieste. Súčasná hlavná stanica by mala byť aspoň v nejakom (zatiaľ nekonkretizovanom) rozsahu opravená.


Ďalšie informácie

Viac k téme

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: Viliam22 #2:
Počet miest, kde môže byť nová Hlavná stanica umiestnená v rámci BA je prudko obmedzený. Za mňa Stupava a Filiálka sú proste blbosti, nad ktorými sa nemá ani rozmýšľať. Pre prerábku ŽST Nové Mesto sú aspoň nejaké rozumné argumenty, ale stále tam je príliš veľa vecí, čo treba vyriešiť.

V každom prípade, bude treba riadne masívnu štúdiu, že čo vlastne sa dá, nedá a ako to riešiť.
Za mna tiez Nove mesto. Filialka je utopia ako hlavna stanica. Filialku by som skusil radsej ako stanicu elektricky ktora by nasledne vyliezla v Petrzalke pri TPD ( tunel Filialka - Farskeho cez zastavky podzemne Zahradnicka, Autobuska, Eurovea (nove SND), Lido) a napojila sa na petrzalsku radialu. Severne by sa slo z Filialky na Nove mesto - novu Hlavnu stanicu expresne po dnes nefungujucej trati a mensim tunelom sa napojilo ku zeleznicnej trati ktora ide k NM.
Ono neznamená, že sa terajšia hl.st. zruší. No bude z nej prejazdná stanica z názvom napr. BA - Centrum.
Skladanie vlakov, upratovanie, nocovanie bude na N. Meste. Ideálne by bolo vybudovanie spojky cez letisko s traťou 130 aj 120 za Vajnorami pre priame vlaky Praha - Budapešt, Žilina..
Zlatá Viedeň kde sa rozhodli tak ako rozhodli ...
Na našej stanici je dostatok miesta len nie chcenia....
Ešte by sa dalo polemizovať nad posunutím stanice niekde do okolia depa kde sú Širkovce pomery dostatočné....
Ale nerozumiem načo potrebujeme aby stali súpravy 15-20 minút na stanici pred odchodom, keď na to nie je miesto
Reakcia na: Ma178rek #6:
Najväčším problémom súčasnej stanice je to, že nástupištia sú v oblúku.
Reakcia na: bobitwo #7:
Lebo sú zle usporiadané... Niečo takéto by usporiadanie zlepšilo... Prípadný posun si viem predstaviť niekde tu... Kde je dostatok miesta ..
Reakcia na: bobitwo #3:
Poloha novej Hlavnej stanice medzi Lamačom a Stupavou vyplýva z variantu VRT V4, ktorý je vedený v rámci Bratislavy západným trasovaním a obchádza súčasnú Hlavnú stanicu.
Reakcia na: Ma178rek #6:
Súhlasím. Hlavná stanica môže ostať tam kde je. Nákladnú dopravu je nutné "vykopnúť" asi 8 km dlhým tunelom pod Karpatmi a hneď bude na HLST dosť miesta. Odbočka do tunela za plánovanou zastávkou Bory a napojenie pri Černockého ulici (tunel popod zástavbu).
Reakcia na: david11 #5:
A dvojkoľajnú trať HLST - ŽST Nové mesto.
Reakcia na: upravovač fotiek #11:
Tá je už v pláne ..
Reakcia na: Ma178rek #8:
Myslíš, že ten tvoj návrh nových nástupíšť nikto nepreveroval? Vlak nie je električka, tam tie oblúky proste sú násobne väčšie, ktoré treba. V rámci osobnej dopravy čo som našiel, tak je povolený limit 15 vagónov. Bežná dĺžka vagónu čo som našiel je 24,5m, čo je 367,5m, nejaké som našiel aj 26,5m. Ak ešte k tomu musíš prirátať aj lokomotívu. Teda tých cca 400m v priamke minimálne potrebuješ. Železnice čo som zachytil požadujú ešte minimálne jedno nástupište navyše kvôli kapacite. To tam už proste ozaj nevieš nijak narvať. Tvoja náhradná alternatíva proste tiež nie je alternatíva, keďže je tam depo a odstavné plochy, ktoré potrebuješ a čo s nimi? Aj keby si to nebúral, tak si pozri kde končí odtiaľ koľaj, čo sa pripája k hlavnej trati. Medzi vzdialenejším krajom súčasnej trate a Pionierskou je cca 112m. Súčasná stanica všetky koľaje + historická budova bez tej modernej prístavby je 105m. Teda sa to tam fyzicky nezmestí. A to máš ešte požiadavku na minimálne 1 ďalšie nástupište s 2 koľajami. Potrebuješ tam vybudovať aj doplňujúcu infraštruktúru ako autobusy a trolejbusy, zastávky a odstavné plochy, nejaké parkovisko a neviem ako tam chceš dotiahnuť električku, navyše na súčasnej stanici je vonkajší oblúk na otáčaní električiek s priemerom 65m. Pionierska je pomerne vyťažená cesta, takže ju obetuješ kvôli vlakovej stanici? Lebo sa tam aj nejak musia ľudia dostať. Navyše, za Pionierskou máš bytovky, škôlku atď. To budeš búrať?

REAKCIA NA: SOLIDER #9: Áno, ten projekt nejak existuje aspoň na papieri. Otázkou je, či má zmysel mať tam hlavnú vlakovú stanicu, keďže ako sa tam budú nejak ľudia dostávať? Okrem tých vysokorýchlostných vlakov nejak nebude mať zmysel tá stanica tam.
Reakcia na: bobitwo #13:
Hej ja viem že treba 400m nástupište tzv rychlikové.. to že treba ďalšie som netušil ale zase hľadať vhodný priestor v BA bude už ťažký oriešok... Nové Mesto je síce fajn ale neviem si predstaviť aby toľko vlakov chodilo cez Predmestie...
Reakcia na: bobitwo #13:
"povolený limit 15 vagónov"

Legislatívne:
Zostava vlaku osobnej prepravy na príslušnom úseku trate má byť taká, aby všetky vozidlá určené na prepravu cestujúcich vlaku zastavujúceho na výstup alebo nástup cestujúcich stáli pri nástupišti. V opačnom prípade dopravca vykoná opatrenia pre bezpečný výstup cestujúcich z vozidiel nachádzajúcich sa mimo nástupišťa. Dĺžka vlaku sa podľa účelu zisťuje a uvádza v počte náprav alebo v metroch. Najvyšší dovolený počet náprav vlaku sa vzhľadom na spôsob brzdenia a zábrzdné vzdialenosti na jednotlivých traťových úsekoch uvádza v zošitovom cestovnom poriadku.

Štandardne sa podľa brzdenia sa tabuľky delia pre vlaky do 60 náprav a do 100 náprav.
Reakcia na: N/A #15:
To je síce pravda, ale čo som pozrel na najväčších železničných staniciach v rámci SR, či ČR, tam nastúpištia majú max 450m, teda sa uvažuje, že v praxi sa viac ako 15 vagónov nepoužije. Ak by sa použilo a cestujúci by vystupovali mimo nástupištia, tak pri súčasnom nedostatku personálu máš problém. Pri vlaku, kde by bol reštauračný vozeň a 14 vozňov pre pasažierov, tak 3 vozne 1. triedy po cca 55 miestach, 11 vozňov 2. triedy po cca 80 mestach máš nejak 1045 sediacich cestujúcich. Čo je niečo čo vypredajú železnice max tak na Vianoce a Veľkú noc.
Reakcia na: bobitwo #16:
Práve tým, že nie je personál, tak nebudem ťahať 3x5 vozňov, ale 1x15 vozňov (tento scenár nás čaká o pár rokov).

Železnice po personálnej stránke čakajú katastrofálne časy (vlhké sny o autonómnych vlakoch nech si nechajú kancelárski snílkovia ku káve a prášku).
Reakcia na: N/A #17:
ATO nemá byť bez personálu, ale podobne ako autopilot v lietadlách len automatizovaním riadiacej činnosti.
Reakcia na: Solider #18:
Neporovnateľné módy dopravy.

Jedine čo je reálne (no veľmi nákladné) sú diaľkovo obsluhované trate (CRD). No v krajine kde sa aj po menšej búrke niekoľko hodín nejazdí už nemám žiadne očakávania.
Reakcia na: N/A #17:
Tým, že nie je personál, môžem ťahať max 1x15 vozňov, čo sa mi zmestí na nástupište. Ak by to trčalo mimo, musím zabezpečiť priestor mimo nástupištia, na čo treba ľudí.

Či pôjde 3x5 alebo 1x15 výsledok nebude ten istý. Pôjdu ráno/po obede 3 vlaky v dopravnej špičke s 30 minútovým intervalom, alebo 1 v nejakom čase, ktorý už nemusí vyhovovať zvyšku ľudí, teda si nájdu inú alternatívu ku vlaku.
Reakcia na: bobitwo #13:
Nemá tam zmysel ani s vysokorýchlostnými vlakmi, tie môžu mať zastávku aj v Mlynskej doline v tuneli alebo na estakáde, v prípade západného variantu. V prípade východného variantu môžu ísť normálne cez Hlavnú stanicu.
Reakcia na: N/A #19:
V čom? Implementácia ERTMS to umožňuje a ak už roky na viacerých rušňoch funguje ARR, tak nevidím problém v tom, aby pri dnešných technológiách nemohol fungovať ATO aspoň v podobe, keď rušňovodič len dohliada na chod systému a vlaku.
Reakcia na: Solider #22:
Ak tam má byť vo vlaku plnohodnotný rušňovodič, tak to nerieši personálnu krízu.
To o čom píšeš pomôže zvýšiť bezpečnosť (čo je samozrejme v poriadku a žiadúce).
Nie najlacnejsie riesenie, ale urcite mensia utopia ako Filialka, Stupava, tunel pod Karpatami alebo Nove Mesto s vystavou novych podzemnych trati aby bolo napojene.
Osove vzdialenosti 5m (ak je medzi nimi nastupiste tak 10), najmensi polomer 150m. Kolajove spojky ani vetvenie v zhlaviach som vobec neriesil. Taktiez umiestnenie prejazdovych kolaji by bolo mozno vhodnejsie juzne od 3. nastupista, islo mi skor o koncept a priestorove moznosti.
Snazil som sa drzat pri zemi, dalo by sa este ubrat, neviem ci fakt potrebujeme 410m v totalnej rovine, mat 350m rovinu a zbytok v zakrute by usetrilo vela priestoru. No dalo by sa to este viac predimenzovat ak by sa napriklad posunulo lamacske zhlavie este blizsie k Prazskej (na ukor autorampy a ruzovych manipulacnych kolaji), druhe zhlavie by sa vedelo viac nacapit na Palarikovu a Dobsinskeho ulicu (az na ukor tych garazi a psieho parku) a pripadne aj Jaskovy rad na estakade a najsevernejsia kolaj by viedla pod cestou. V extremnom pripade lamackshe zhlavie mat az pod Prazskou ulicou (to by sa tam zmestilo asi aj 5x 400m nastupiste).
Reakcia na: Adam3 #24:
Pekný návrh. Stotožňujem sa s tvojim názorom.
Reakcia na: Adam3 #24:
Lenže súčasná poloha nevyhovuje ani po stránke cestnej dopravy. Silou mocou pchať niečo niekam, kam to nepatrí.

Ak by som šiel do sci-fi scenára, tak by zrovnal so zemou depo, odstavné koľajisko a skalu, vybudoval tam stanicu s napojením na severnú tangentu. Lenže takýto megaprojekt by musel byť v tandeme ŽSR (železničná časť) a HMBA (cestná časť) a obávam sa, že aj keby boli na to peniaze, tak len prípravy a dohody by trvali desaťročia.
Reakcia na: Adam3 #24:
Tak som to trošku upravil, aby som tam narval ešte dlhšie peróny. Na oba smery by boli dĺžky 2 × 600 m, 2 × 420 m, 1 × 360 m, 1 × 300 m, 1 × 220 m. Jednosmerne 3 × 160 m, 2 × v smere Záhorie a 1 × v smere odstavné. Osová vzdialenosť 5 metrov, s ostrovným nástupiskom 12,45 m (nech je širší ostrovček). Minimálny polomer 150 metrov. Bez zásahov do ulíc a zástavby na Žabotovej/Palárikovej. Drahá časť pod Jaskovým radom (čiastočne v skale), Pražská by sa musela upraviť. Nič, čo by nebolo možné. V mieste, ktoré ostane medzi koľajiskom a Jaskovým radom by sa dal spraviť parkovací dom s napojením na Pražskú (ponad železnicu). Nová budova železnice medzi Pražskou a súčasnou budovou.
Reakcia na: N/A #26:
Dovolim si oponovat, ze sucastne umiestnenie hlavnej stanice je najlepsie mozne co sa tyka napojenia a vziadelonosti do centra. To ze samotne predstanicne namestie je riesenie hrozne je druha vec, ale plocha je to vcelku velka. Riesenia vidim 2 a to bud:
1) Zasypat elektrickove obratisko, cele to zrovnat a na novom priestranstve dat MHD navonkajsok a parkovisko do stredu. Nieco na sposob Kosic, alebo tejto vizualizacie: https://imhd.sk/ba/mapa-schema/618/N%C3%A1vrh-obnovy-elektri%C4%8Dkovej-trate-na-%C5%A0tef%C3%A1nikovej-ulici-a-revitaliz%C3%A1cie-predstani%C4%8Dn%C3%A9ho-priestoru-Hlavnej-stanice-Vizualiz%C3%A1cia-2012 s tym, ze by sa zrusil ten tramtrain, ubrala jedna elektrickova kolaj v obratisku a to prekrizovanie cesty elektrickou sa posunulo juznejsie do miesta prechodu. Tym by mohol vzniknut ostrovcek tak 3x vacsi ako sucasne parkovisko a eliminoval by sa problem s upchatym parkoviskom a nasledne zapchou na prijazdovej ceste.
2) sucasne predstanicne namestie nechat len pre MHD, dat tam aj elektricky a auta poslat v miestach dnesnej elektrickovej trate o uroven nizsie. Parkovisko v miestach dnesneho elektrickoveho obratiska + podzemna garaz pod sucasnym predstanicnym namestim.
Celkovo ak by sme sa pustili do rozsiahlejsej zmeny kolajiska ako ju navrhujem, tak by sa musel riesit aj priestor okolia stanice. Tie sklady (budova s reklamou infokar na streche) pri autovlaku by zrejme zanikli, mozno aj miesto v ktorom sa momentalne odstavuju jednotky LeoExpresu a teda by sa uvolnil dalsi priestor ktory by sa potencialne dal vyuzit na zlepsenie dopravnej situacie. Nie su to jednoduche a lacne riesenia o ake sa podfinancovane mesto posledne roky snazi, ale stale to povazujem za realizovatelnejsie ako ine scifi scenare so stavbou novej stanice.
Reakcia na: Adam3 #28:
nuz vidis, a ja by som vo svojich snoch skor videl vyuzitie toho ze elektricka je nizsie v tom, potiahnut ju dalej tunelom popod zeleznicu, s podzemnou "metro" zastavkou kramare na patronku a odtial rozvetvit smer lamac a mlynska dolina.....
Reakcia na: si #29:
To "metro" nebude finančne návratné ani v dlhodobom horizonte.
Reakcia na: Adam3 #28:
Problémom stability CP je Šancová. Môžeš urobiť super hlavnú stanicu, super predstaničné riešenie, keď zhynieš hneď na križovatke NFL x Šancová.
Preto je potrebné HLS (v inej polohe) riešiť odbočkou zo šírej trate a rýchlym napojením na šíru trať. S ohľadom na pozemky mi z toho vychádza len zrušenie depa + zriadenia obratiska a zázemia MHD.

Btw, ak má byť HLS v Stupave, tak to rovno môžeme tvrdiť, že Whbf je hbf Bratislavy 😁
Reakcia na: upravovač fotiek #27:
Z akého dôvodu tam treba 600 metrové nástupištia? A prečo je tam toľko nástupíšť dlhších ako 250 metrov? Ak vezmeme do úvahy, že pre diaľkovú dopravu by boli vhodné aspoň štyri koľaje s dĺžkou 400 metrov, tak ostatné nástupištia pre regionálnu dopravu sú značne predimenzované. Duplák 661/671 a KISS majú okolo 160 metrov.
A potrebujeme vôbec 410 metrov v rovine? Prečo? Lebo niekto povedal? Taká Viedeň má novú hlavnú stanicu s perónmi tiež čiastočne v oblúku. Bratislava je viac než Viedeň?

Viď prílohy. Najdlhšie sú koľaje 6 (475 m) a 9 (460 m). Z toho majú v rovine 250 m (koľaj 6) a 275 m (koľaj 9). Polomer oblúkov je ale asi až 600 metrov.

Skúsom to večer nakresliť. Podľa mňa by sa v Bratislave na Hlavnej stanici dali vybudovať nástupiská podobné tým vo Viedni. A nech mi nikto netvrdí, že nový Wien Hauptbahnhof nespĺňa náročné požiadavky medzinárodnej vlakovej dopravy!
Reakcia na: Solider #32:
Máš recht.
Reakcia na: upravovač fotiek #33:
Problém Hlavnej stanice je najmä v tom, že nástupištia sú priamo na vrchole oblúka, pri posunutí vo východnom alebo západnom smere by tam nebol až taký výrazný ohyb. Dajú sa zredukovať prejazdové koľaje č. 6 a 8, rozšíriť existujúce nástupištia a nástupište 5 zrušiť a zriadiť nástupištia do šturca vo dvore, prípadne aj z opačnej strany.
Reakcia na: Solider #35:
Asi tak. Nemusím nič kresliť, ono to už určite niekto nakreslil.
Reakcia na: upravovač fotiek #36:
Pred piatimi rokmi bolo nakreslné toto. Fakt netreba vymýšľať vymyslené.
Reakcia na: upravovač fotiek #37:
Aj toto riesenie je fajn
Ono je naozaj ten oblúk na stanici na východnrj strane naozaj dosť ostrý a dlhší vlak ktorý stojí na severnej koľaji robí problém s výpravenim keďže stále pozíciu výpravcu nenahradila technika...
Reakcia na: Ma178rek #38:
V tom návrhu by sa kľudne dali potiahnuť nástupištia č. 2 a 3 asi o 70 metrov ďalej severne, čím by sa predĺžili na 470 metrov, čo by umožnilo pristaviť vlak bez výrazného "zahnutia" o polomere asi 300 až 350 metrov v juhovýchodnej časti. 410 metrov dlhá vlaková súprava by stála čiastočne v oblúku o polomere asi 600 metrov, čo je už priaznivejšie. Priestorovo by to nebol až taký problém. Kratšie vlaky do 200 metrov by tam mohli stáť prakticky v rovine, aj za cenu toho, že by boli ďalej od hlavnej budovy.
Reakcia na: Ma178rek #38:
Výpravu vlakov výpravkou už dávno nahradila technika. Na HLS ostala dvojkombinácia práve kvôli rozhľadovým ne/pomerom.
Reakcia na: N/A #40:
Na Hlavnej sa opäť vypravuje výpravkou? Od 1. 5. to malo byť zrušené pre nedostatok personálu ŽSR
Reakcia na: 3pa3ck3 #41:
Nevypravuje, myslené to bolo v štandardnom stave. Predpokladám, že sa výpravka vráti ak sa nejakým zázrakom podarí obsadiť zmeny.
Reakcia na: 3pa3ck3 #41:
To bolo na oboch stranách? Registroval som, že vonkajší výpravca nebol niektoré dni iba na lamačskom zhlaví.
Reakcia na: N/A #40:
Tak ja asi cestujem v zlých časoch keďže R a EX smer Žilina som vždy videl výpravcu ..
Reakcia na: Ma178rek #44:
Vonkajší je už iba jeden, doručuje rozkazy a sleduje jazdu vlakov.

Vypravuje sprevádzajúci personál cez mobily. Groteska, ktorá nemá v civilizovanom svete obdobu.
Reakcia na: N/A #45:
Prečo groteska? Doba pokročila predsa. Pokiaľ nie sú ľudia a máme nové technológie, prečo prešľapovať na mieste? Časy keď výpravca behal s vysielačkou po peróne sú snáď za nami. Prečo by výpravca nemohol dať pokyn k odchodu cez počítač? Je problém mať v každom vlaku mobil za 100€ zo softom, kde mu ukáže, či môže vlak odísť? Alebo niečo podobné? V leteckej doprave tiež nemáš výpravcu na dráhe, ale informácie dostáva pilot z veže vysielačkou, či cez rádio maják.
Reakcia na: bobitwo #46:
Pokiaľ nevieš aká je aktuálne situácia na hlavnej stanici, tak to nerieš, prípadne si to choď pozrieť. Vypravovať cez mobil (v zložení rušňovodič a sprevádzajúci personál), volať si, že "už som nastúpil", lebo prvý člen SpP nemá šancu vidieť SpP od štvrtého vozňa, atď. nie je nič iné ako groteska.

V drvivej väčšine staníc je výprava nepriama, t. j. výpravca vypravuje návestidlom (pri vlakoch osobnej dopravy následne prebehne výprava vlaku medzi rušňovodičom a sprevádzajúcim personálom). V staniciach bez odchodových návestidiel sa vypravuje výpravkou. Výpravkou sa vypravuje aj v komplikovaných staniciach (rozhľadové pomery, časté križovania bez ostrovných nástúpíšť, atď.).
Reakcia na: N/A #47:
Máš pravdu, neviem aká je interná situácia zamestnancov na Hlavnej stanici. Prečo asi tak železnice chcú mať rovné nástupišťa? Aby sa dalo vidieť celý priestor. Teraz tam na klasický vlak potrebuješ na nástupišti tak 2-3 ľudí na kontrolu na nástupište. Napriek tomu tu ľudia vymýšľajú, že nástupište v oblúku problém nie je.

Ok, nie sú výpravcovia? Zavrine Hlavnú stanicu. To je jediné riešenie potom. Problém vyriešený, groteska skončila. Na Záhorí už sa ruší vlaková doprava v dôsledku nedostatku ľudí. Problém vyriešený.
Reakcia na: bobitwo #48:
Na železnici je krásna práca. Lenže nevyžiteľná pláca.

Zo železníc odišlo neskutočné množstvo šikovných ľudí, ktorí mali prácu radi, pracovali zodpovedne a zároveň aj v prospech cestujúcich (napr. prípojný vlak na vedľajšej koľaji a nie na opačnom konci stanici), no finančná situácia ich donútila odísť.
Reakcia na: N/A #49:
Ja si nerobím ilúzie o vedení železníc ako takých, viem že to je koľkokrát odkladisko ľudí, čo niečo pokašľali inde. Isto by to išlo lepšie aj so správnymi ľudmi vo vedení. Na druhú stranu, železnice že vraj stoja tie vlaky "zadarmo" ročne okolo 200-250 miliónov. To sú peniaze, čo isto chýbajú a mohli sa investovať inde. Isto sa nájde aj dosť čiernych dier, kade miznú peniaze a nemuseli by a bolo by ich treba odstrániť.

Tak isto, plat je 1 z 3 najdôležitejších vecí, čo ľudia hodnotia na práci. Ak chceme schopných ľudí, treba ich zaplatiť. To je to, čo sa už riešilo, aj pri šoféroch autobusov. Ale máme tu aj ďalší problém a to, že ako pri šoféroch autobusov, tak proste ani o prácu na železnici extrémny záujem nie je, majú s tým problém po celej Európe. Schopné vedenie by možno dokázalo v priebehu rokov pri súčasnom rozpočte a zapchatí čiernych dier zvýšiť platy, spraviť prácu viac atraktívnou, ale bavíme sa o horizonte tak 10-15 rokov. Ale to je otázka skôr na štát, ako vlastníka ŽSSK, Carga a ŽSR, prečo sú spokojný s tým, ako to vyzerá.
Reakcia na: bobitwo #50:
Vlaky zadarmo sú nezmysel od začiatku. No momentálne je kondícia železníc v takom zlom stave, že "konkurenčná" výhoda je už len v tej zadarmosti pre vybrané skupiny. Napriek tomu historicky počet cestujúcich (mimo covid obdobia) klesol. Takže ďalší krok asi bude, že železnice budú platiť cestujúcim, aby jazdili vlakmi.

Aj pri dobrom plate sú tie podmienky hrozné. Napr. taký signalista (to je ten na zhlaví v domčeku, ktorý má na starosti výhybky - ručné stavanie, elektromotory, páky...), tak odporúčam vstúpiť do 90% tých domčekov (stavadiel). V lete tam zhoríš, v zime tam zamrzneš, suché WC, žiadna tečúca voda, technika zo 70-tych rokov, 12 hodín v zmene. A to píšem len pracovne zmene. Kým sa dostaneš k odbornej spôsobilosti, tak je to hotová veda (lebo sa musíš učiť aj to, čo možno nikdy nezažiješ, ale keby náhodou, tak aby mal zamestnávateľ doklad, že ťa to naučil a v prípade prúseru ťa mohol hodiť levom, ktorí ťa roztrhajú.) Ak sa nedostaneš do turnusu, tak ešte chodíš zo stanice do stanice (katastrofálna dochádzka).

To som uviedol ešte tú lepšiu pozíciu. Potom tu máme "cestovačku", t. j. sprevádzajúci personál a rušňovodiči. A to sú len hard podmienky pre život. Už len prespávanie po staniciach, ubytovniach, prerušené zmeny, atď..

Potom zistíme, že vlastne práca na železnici je tak nelukratívna, že ani keby platy stúpli o 300%, tak by kríza nebola zažehnaná.

Sparťanské podmienky za mizerný plat alebo sparťanské podmienky za dobrý plat? Asi ani jedno.
Reakcia na: N/A #51:
Napríklad ten signalista môže byť nahradený modernou technikou. Opatrenia sa dajú spraviť, aby to bolo bezpečné a môže to robiť napríklad z tepla domova, či kancelárie a 90% práce za neho môže spraviť počítač. Načo ich máme predsa. Isto sa nájde viac takých pozícií, kde by sa to dalo.

Jasne, sprevádzajúci personál, či rušňovodič to majú ťažšie, na druhú stranu žijeme v roku 2024, kontrolu lístkov môže obstarať čítačka na vstupe na nástupište (v Londýne, či Miláne som to zažil, boli tak oddelené priestory, niečo ako na letisku, kam to človeka pustilo len s platným lístok. Či ľudia nešvindľujú, tak na môže byť brána na odchod, kde sa treba pípnuť. Toto je vhodné pre veľké stanice, niekde u Dolnej Malíkovej s lokálkou je to zbytočné, tak ten sprievodca musí byť asi, ale aj tam môžu byť zariadenia na pípnutie si lístka, či mám platný. Smartphony má už drvivá väčšina populácie, či už cez stránku železníc, alebo aplikáciu, alebo si niekde vytlačí lístok, tak nemal by byť problém. Aj tým ľudom treba uľahčiť prácu, čo sa dá.

Otázka počtu cestujúcich je taká ošemetná. Veľa ľudí po covide má možnosť homeofficu, že možno sa musia 1-2x do mesiaca ukázať v kancli, tak zrazu nemusia každý deň cestovať. Porušené linky tomu tiež nepomáhajú. Niekto si povie, čo to je, nejaká linka, čo jazdí medzi BA a Malackami, že tá veľa ľudí predsa neberie, ale je to dajme tomu ráno 2 vlaky po 300 ľudí, večer to isté, dajme si to x52x5x300x2=156 tisíc cestujúcich mínus (to som len tak šplechol). Takto sa porušia 2-3 linky a zrazu -500 tisíc cestujúcich za rok. Čo pri 77 miliónoch spred korony zrazu tak zanedbateľné číslo nie je. Tak isto, od korony veľa ľudí zmenilo aj návyky, menej sa cestuje, alebo prestúpili do áut a podobne.

Napríklad ja chodím bikom do roboty okolo 1 sčítača v BA. Okrem mňa aj môj sused aj jeho žena a ešte 1 môj kolega z bývalej roboty. To sú 4 ľudia, je to 4x2 (ideme tade 2x za deň) x(52-5) lebo 5 týždňov dovolenky x5 pracovných dní = 1880 prejazdov za rok (v skutočnosti viac, lebo výlet, pivko atď). Podľa Cyklokoalícia prezentuje ako úspech, že tade za minulý rok prešlo 428 162 cyklistov. Si povieš, že to tak veľa nie je, ale najslabší mesiac decenber a január tam majú niečo pod 3000 jázd, takže podobných ľudí bude viac ako ja a známy a vo výsledku to už spraví po celkom veľké číslo, ak by sme sa odstránili.
Reakcia na: bobitwo #52:
Nahrádzajú ich, ale to tempo je niekde na rýchlosti pohybu kontinentov.

Prevádzkoví zamestnanci nikdy nebudú pracovať z domu. Už len kvôli interným sieťam a bezpečnosti. Snáď nechceme, aby vlaky riadil výpravca z domu na nezabezpečenej wifine a s W8.

A samozrejme k tomu patrí kvantum IT, vysielačky, kamery... napr. https://www.youtube.com/watch?v=z1uFd6_7DW4
Reakcia na: Solider #35:
Zredukovať prejazdné koľaje, keď za jazdu cez Hbf. neexistuje zmysluplná alternatíva?
Reakcia na: S499.1023 #54:
Nestačila by v prípadne potreby jedna prejazdná koľaj???
Reakcia na: Ma178rek #55:
Nie.
Reakcia na: S499.1023 #54:
Veď aj to sa preverovalo. Nakoniec s tým myslím ani žiaden návrh nepočítal a ostali zachované.
Reakcia na: S499.1023 #56:
Ešte to treba vysvetliť tomu, kto pripravoval návrh, ktorý sem dal upravovač fotiek v príspevku 37 a v ktorom sa obe prejazdné koľaje na lamačskom zhlaví spájajú 😕
Reakcia na: Color #60:
Ja chápem prečo to chcú robiť, ale absolútne s tým nesúhlasím! Nech spravia tretiu koľaj pre 160 km/h medzi DNV a HLST, vrátne toho, čo som písal v #37 a #39 a medzinárodné vlaky môžu obslúžiť HLST úvraťou. Predĺženie perónov č. 2 a 3 asi o 70 metrov na sever umožní zastaviť vlakom o dĺžke cca 205 metrov prakticky v rovine (dĺžka Railjetu s lokomotívou, 2. generácia je o dva vozne dlhšia - stále by sa to dalo zastaviť takmer v rovine). Hlavová časť pri múzeu môže slúžiť REXom medzi BA a Wien, medzinárodné Railjety by sa "otáčali" na koncoch predĺžených perónov 2 alebo 3 s tým, že na pokračujúcej časti perónov by mohli stáť prichystané ešusy a rozviesť ľudí do regiónu ako prípoje. Medzi čelami vlakov by bolo ešte 105 metrov, resp. 50 metrov v prípade Railjetu 2. generácie (je o dva vozne dlhší). Podobne som videl zastavovať vlaky z dvoch smerov aj na Wien HBf.

Riešenie je modernizovať súčasnú Hlavnú stanicu, upraviť projekt z roku 2019 ako som písal (miesto na to je), vrátane signalizácie a riadenia dopravy. Absolútne nevyhnutné bude medzi DNV a HLST vybudovať tretiu expresnú koľaj pre medzinárodné vlaky, aby sa nemuseli preplietať pomedzi nákladnú a regionálnu vozbu. Kľudne v DNV spraviť podjazd na jednokoľajnej trati od mosta po stanicu DNV, ak by malo byť križovanie problémom (taký dlhý náklad, ktorý tam odbáča ukrutnou rýchlosťou 40 km/h by mohol byť problém, lebo by križoval trasu Railjetu z AT). Jednokoľajný úsek medzi DNV a Marcheggom až tak problémovo nevidím, skôr ma serie že je navrhovaný iba na 120 km/h. A samozrejme všetky výhybky minimálne pre max. rýchlosť 100 km/h do odbočky, v DNV aj viac, aby tam nemuseli medzinárodné vlaky brzdiť pri prepletaní medzi dvojkoľajným a trojkoľajným úsekom, resp. traťou do Marcheggu. Samozrejme prestavba ŽST Lamač a DNV, aby sa ľudia nemotali do koľajiska pri prístupe k perónom.
Reakcia na: upravovač fotiek #61:
No. A teraz si zober všetky (politické) riziká s prestavbami atď. a porovnaj si to s nablýskanou novou VRTnicou - Jožo Mak z Hornej Fafrunej, priemerný slovenský volič, ju nikdy naživo neuvidí, ale aj tak bude hrdo voliť ako doteraz, keď to zočí na smeráckom Telegrame na videu so strihaním pásky.
Že tí, pre ktorých bude určená, si môžu do Bratislavy volať taxík, mu bude najúprimnejšie jedno. A čurášovia si tiež nelajznú zníženie preferencií dochádzajúcich počas všetkých tých rekonštrukcií - dnes už žiaľ majú dosť voličov aj na západe.
Takže ja to vidím na Stupava hl. st.
Reakcia na: upravovač fotiek #61:
V tomto článku chýba pár podstatných informácií, kvôli ktorým je táto stanica vôbec v riešení (a napíšem to tak, aké info sa ku mne "per huba" dostali, takže ich berte s rezervou).

Na úrovni V4 sa (minimálne od roku 2018) plánuje VRT z Prahy do Budapešti, pričom je záujem na ňu napojiť aj Viedeň. V AT síce majú veľa koridorov na 230 km/h, ale ani jeden VRT. V blízkosti SR by mal český úsek by mal končiť niekde pri Břeclavi, maďarskí pri Hegyeshalome. Zámerom je, aby trasa medzi Budapešťou a Brnom trvala definovaný čas (ten si presne nepamätám, tak ho neuvádzam) a podľa toho sa projektujú úseky v jednotlivých krajinách.
Na Slovenskej strane štúdia hľadá vhodnú trasu medzi nimi bodmi na hranici, pričom sa uvažuje s traťou 110 a vyriešiť treba trasu cez Bratislavu. Variantov je niekoľko, od takých, či sa vybuduje úplne nová samostatná trať, alebo sa pôjde po kovenčných tratiach ktoré v uzle máme (kto by sa nechcel viesť TGVčkom cez ÚNS?) a kde to bude v BA zastavovať.

A teraz prečo stanica BA-západ. Tá by umožnila vedenie VRT cez BA úplne mimo alebo s minimálnym využitím súčasného koľajiska. Zároveň by umožnila, ako sa v článku píše, napojiť Viedeň VRT vlakmi cez Slovensko, keďže koridor na Hohenau je dnes kapacitne plný. Tu mám ja informáciu, že toto je návrh rakúskej strany (takže tvrdenie nejakého mestského experta, či o to budú mať Rakúšania záujem je bezpredmetné). Navrhovať preto vedenie RJ/RJX do BA hlavná môže mať síce význam pre diaľkovú dopravu, ale určite nie pre vlaky VRT.

Samozrejme v každom variante sa počíta s tým, že Hlavná stanica zostane, avšak každý má iné nároky na jej prestavbu - od obyčajnej opravy budovy a jej dostavby podobnej plánom Transprojektu, cez vybúranie polovice Jaskového radu pre rozšírenie koľajiska od ŽSR, až po úplnú demoláciu budov a splanírovane súčasného koľajiska pre uvoľnenie pozemkou pre úplne nové riešenie podľa návrhu MIBu. Je preto celkom logické (aj keď možno nie populárne), že sa na dobu do ukončenia štúdie akékoľvek práce zastavili, lebo v závislosti na výsledku by sa zrejme mohli následne hodiť do koša (aj v tom spoločnom riešení ŽSR-mesto sa uvažovalo len s vlakmi podľa národného PDO, kde VRT vlaky vôbec nie sú).
Reakcia na: Valec #63:
Chápem to správne že medzi Stupavou a Maďarskom sa v tomto variante ráta s vedením VRT cez Rakúsko?
Reakcia na: 810zssk #64:
Tým, že som žiaden návrh nevidel, len počul z rozprávania, tak ti neviem povedať ako presne ktorý návrh vyzerá (navyše sa mi to mohlo popliesť, resp. mohli to byť rôzne pracovné riešenia, ktoré sa do finálu ani nedostali).
Cez Rakúsko by to však ísť nemalo vôbec, nanajvýš ho niekde trocha líznuť pri obchádzaní Petržalky.
Reakcia na: Valec #65:
Ďakujem. Pýtam sa preto lebo v prakticky každom inom variante tá VRT musí ísť niekde bližšie k Bratislave než je Stupava.

Osobne si len ťažko predstavujem niečo iné než tunel popod mesto (v takom prípade by logické bolo aby stanica bola niekde v centre). Predpokladám že zbúrať Devín ministerstvo neplánuje, aby to ťahalo tade.
Reakcia na: Valec #63:
Otvor si mapu a pozri, že kade by asi tak mohla ísť tá nová trať VRT cez BA. V BA už na to nie je miesto. Ak chcú tú VTR Budapešť - Praha, najlepšia možnosť je ťahať to cez Rakúsko. V rámci BA ti tu zavadzajú Karpaty, Sihoť, sídliská. Navyše v mestách tak či tak vlaky nepremávajú viac ako 100-120km/h. Kade by teda mala ísť tá nová potencionálna trať?

Rakušania chcú veľa vecí, pred rokmi chceli širokorozchodnú trať niekde ku Viedni (lebo chceli si tam postaviť prekladiská, z ktorých sú veľké peniaze a SR na čele s Ficom to podporovala, že však rakušania to chcú. Čo na tom, že na Slovensku sú prekladiská, len ich stačí opraviť a môžeme na tom zarábať my a nie rakúšania?). Dokonca aj pre rakušanov mi nejak uniká, prečo by práve tam mala byť tá stanica? Nič tam nie je. A len kvôli tomu tam dávať vlakové/busové spojenie z Viedne mi príde dosť odveci. Dostať sa tam z BA bude nadlho, navyše, o koľkých cestujúcich sa bavíme, že by to využívali? Našiel som 11 spojení Budapešť - Praha v 1 smere, z toho 2 sú nočné vlaky, kde sa spí. Tých zvyšných 9 vlakov veľa ľudí využíva len v rámci Slovenka na cestu do Nových Zámkov, či Breclavy. Ak vypadne spojenie BA - Nové Zámky - Štúrovo a BA - Breclav (stálo by sa až v Brne), koľko ľudí to aj reálne využije? Teraz je tam 22 vlakov za deň. Pre koľko ľudí by malo zmysel využiť to v BA a ešte sa trepať tam na tú stanicu?

#66 Vieš si predstaviť, čo by stál len ten samotný tunel pod mestom? Kto to akože zaplatí?
Reakcia na: Valec #63:
Ja som ten článok nečítal, iba to, čo je z neho voľne dostupné. Prezentujem teda môj názor, získaný tiež na základe toho, čo som počul a čítal. Viac-menej je to rovnaké s tým, čo si počul ty a tiež tým informáciám nedávam veľkú váhu, skôr to vidím ako úvahy/vízie. A v tomto je pravda, ža každá zúčastnená strana má svoje úvahy/vízie.

Síce som písal o Railjetoch, ale tie určite spĺňajú kritériá VRT, keďže sa viac ako 230 km/h jazdiť nebude (a pochybujem že vôbec viac ako 200). Preto si myslím, že súpravé podobné Railjetom, ak už nie praimo Railjety, by mohli jazdiť. A trasa? Cik-cakovitá. Brno - (Břeclav) - Bratislava - Wien - Budapešť. Presne preto, aby sa vlaky nemuseli trepať cez Hohenau.

Jedným z riešení je vybudovať stanicu pri Stupave, kde by súpravy VRT v smere z ČR vošli a oblúčikom sa napojili späť bez nutnosti úvrate a mohli pokračovať ďalej cez Marchegg do Viedne. A presne toto sa mi nepáči, lebo Bratislava bude síce nejako napojená na medzinárodnú VRT do Brna/Prahy aj Viedne/Budapešti, ale zároveň napojená nebude, lebo VRT prakticky Bratislavu obíde.

Neviem presne ako si to predstavujú, lebo nič konkrétne som nevidel, ale to, čo navrhujem ja, by znamenalo úvrať na HLST, čím by sa patrične Bratislava obslúžila. A vo Viedni by bola asi tiež úvrať aby mohla súprava z Wien HBf pokračovať do Budapešti. Teda ak nechcú Viedeň obslúžiť na Stadlau alebo Simmeringu (oboje stále lepšie ako obsluha Bratislavy v Stupave, v prípade Simmeringu by vyžadovalo úpravy v koľajisku kvôli odbočke v smere na Bruck). Časová strata v prípade úvrate v Bratislave by bola asi 12 minút (6 minút jedným smerom medzi DNV a HLST po tretej "VRT" koľaji s vmax 160 km/h) jazdnej doby + čas potrebný na "obrat" na HLST. Napr. 10 minút. Tak to máme 22 minút vs koľko minút by trvalo obchádzanie oblúčikom a staničenie v novej stanici uprostred polí (lebo nikde inde sa nevybuduje). Dajme tomu, že by to trvalo 10 minút (zachádzka oblúčikom, staničenie). Časová úspora 12 minút sa mi zdá byť smiešna a určite nestojí za to, aby VRT prakticky obišla Bratislavu. Cestovať z Bratislavy do Budapešti cez Viedeň by tak mohlo teoreticky trvať 30 minút (HLST - Wien HBf) + staničenie Wien + cesta z Wien HBf do Budapešti (vmax 230 km/h) by mohla byť za 60 minút. Pridám ešte 10 minút na rôzne pomalšie jazdy cez výhybky a časti Wien a Budapešti. Takže Bratislava HSLT - Budapešť (asi Keleti) cez Viedeň by trvala 100 minút. Súčasný stav cez Štúrovo na Nyugati trvá 143 minút. Časová úspora cez Viedeň by mohla byť trištvrte hodiny. Záleží od toho kam a ako to v Budapešti pôjde.

Pre cestujúcich z Brna do Viedne zachádzka VRT cez Bratislavu, za predpokladu že medzi Brnom a Bratislavou sa pôjde max. 200 km/h a medzi Bratislavou a Viedňou tiež max. 200 km/h nie je tragédia. Brno - BA HLST by sa dalo za 45 minút (primerná rýchlosť 160 km/h), Bratislava - Wien HBf za 30 minút. Takže to je 45 + 10 minút staničenie a obrat + 30 minút = 85 minút. Súčasný stav je 89 minút, takže by to netrvalo dlhšie. A vyhlo by sa to koridoru cez Hohenau.

Jazdná doba cik-caku Budapešť - Viedeň - Bratislava - Brno by mohla byť v úseku Budapešť - Brno asi 185 minút. Oproti súčasnému stavu úspora jednej hodiny. Či je to dosť, neviem.

Všetko iba idealizované, úvahy, ktoré som teraz za 5 minút spísal a odhadom určil časy. Nebrať to ako niečo, čo by som seriózne navrhoval.
Reakcia na: 810zssk #66:
Jasné, len tá Stupava je práve kvôli tomu, aby v BA mohli stáť aj vlaky Viedeň - Varšava idúce cez Marchegg. Ak by v BA stáť nemali, alebo by cez SK územie vôbec nešli, tak to môže byť kľudne inde.
Reakcia na: Valec #69:
A z Bratislavy do Varšavy cez Břeclav alebo aj cez Brno? Úvrať na HLST nevidím ako zásadný problém, oveľa lepšie obslúži Bratislavu a 3. koľaj v úseku DNV - HLST sa zíde aj pre ostatnú medzninárodnú vozbu, nielen pre vlaky každé 2 hodiny.
Reakcia na: Valec #69:
Už chápem, vďaka. Predpokladám ale že väčšina cestujúcich by uprednostňovala priame vlaky z/do BA takže z pohľadu osobnej dopravy by išlo o pomerne nepodstatnú sekundárnu stanicu.
Reakcia na: Valec #63:
Tak ale to potom nič nemení na tom, že Hlavná stanica stále zostane hlavnou stanicou, akurát pribudne nová stanica VRT na západe mesta. O čie záujmy potom ide pri stopnutí modernizácie Hlavnej stanice?
Reakcia na: Color #73:
Úplne podstatné je, aby na žiadnej plánovanej stavbe ŽSR neboli múry, ploty, rohy, zákutia - všetko otvorené a priehľadné, lebo inak z toho budú hlavne strategické zásoby moču. Viď nový TIOP.
Reakcia na: Color #73:
Klasická dopravná šnídlovčina... kde je tak polovica pravda, štvrtina pokrútená realita a štvrtinu si domyslel.
Reakcia na: Valec #75:
Čo ti bráni byť konkrétnejší? 🙂
Reakcia na: Color #76:
Pár príkladov:
"Ešte pred pätnástimi rokmi sa vážne diskutovalo o pláne preraziť tunely pod stredom mesta a doviesť prímestské vlaky pod autobusovú stanicu a ďalej cez obnovený Starý most do Petržalky."
V tuneli tu ísť primárne o mestské vlaky (z Janíkovho dvora niekam po Predmestie) a diaľkové vlaky z Paríža. Zároveň si nejako nespomínam, na nejaké reálne (nie nejaké satirické obrázky typu Petržalská PEPka na tomto webe) posudzované riešenie vedenia vlakov po Starom moste, tunel mal viesť až do Petržalky.
Prímestský Tram-train, z ktorého sú pozostatky koľajiska na Petržalskej radiále bol úplne iný projekt.

" Jozef Ráž (Smer), keď oznámil, že hľadá alternatívne miesto pre hlavnú stanicu."
Toto v zápätí samotné ministerstvo dementovalo tlačovou správou, že nejde o presun stanice ako takej.

"obyvateľ Vrakune potreboval ísť do novej nemocnice Bory, mohol by sa tam odviesť aj vlakom za predpokladu, že nebude meškať"
Negatívna vsúvka o meškaní, ktoré s tému nijako nesúvisí.

"Nových prestupných terminálov malo byť pôvodne byť sedem" vs. "Z pôvodného zoznamu už počítajú len s tromi: Ružinov, Bory a prípadne s modernizáciou súčasnej zastávky Železná studienka."
Takže vlastne štyri, keďže jeden TIOP sa už otvoril.

Alebo popis fotky "Hlavná stanica zostane viac-menej v rovnakom stave, v akom ju ľudia poznajú vyše tridsať rokov.", pričom fotka má minimálne 2,5 roka, a dnes je už neaktuálna.

A tak by som mohol pokračovať...