Vo februári 2022 bolo mestom Bratislava, Železnicami SR a Ministerstvom dopravy podpísané memorandum o spoločnom postupe pri hľadaní budúcej podoby Hlavnej stanice a jej okolia. Odpovede na túto otázku má priniesť urbanisticko-ekonomicko-dopravná štúdia, ktorej zadanie v roku 2023 začal pripravovať magistrát hlavného mesta. Pred vyhlásením súťaže mesto realizuje prípravné trhové konzultácie, ktorými chce overiť, či požiadavky stanovené v zadaní štúdie sú reálne, objektívne a primerané a určiť predpokladanú hodnotu zákazky a dobu potrebnú na vypracovanie štúdie.
Táto urbanisticko-ekonomicko-dopravná štúdia by mala v prvej fáze obsahovať komplexnú analýzu a riešenie predmetného územia s cieľom transformácie Hlavnej stanice na moderný dopravný uzol efektívne prepájajúci jednotlivé druhy dopravy (železničnú, MHD, cyklistickú, pešiu, zdieľanú aj individuálnu automobilovú). Očakáva sa, že štúdia prinesie niekoľko možných alternatív rozvoja tohto územia, ktoré umožnia zainteresovaným stranám rozhodnúť sa o optimálnom smerovaní projektu a bude tiež podkladom pre medzinárodnú urbanisticko-dopravno-architektonickú súťaž návrhov nového prestupového terminálu vrátane urbanistického návrhu celého riešeného územia a jeho zapojenia do existujúcej mestskej štruktúry. Nasledovať bude druhá fáza štúdie, v rámci ktorej sa posúdi víťazný návrh urbanisticko-dopravno-architektonickej súťaže, stanoví sa harmonogram jeho implementácie i možnosti financovania jednotlivých investícií.
Medzi hlavné ciele štúdie bude patriť aj koncepčný návrh dopravného riešenia v okolí Hlavnej stanice z hľadiska najvhodnejšieho vedenia jednotlivých druhov dopravy a ich napojenie na existujúcu i plánovanú sieť komunikácií. Čo najoptimálnejšie má byť riešený aj prestup medzi jednotlivými druhmi dopravy s minimalizovaním peších presunov.
Zadanie štúdie predpokladá, že z hľadiska mestskej hromadnej dopravy sa budú preverovať minimálne dva varianty vedenia autobusových a trolejbusových liniek cez Hlavnú stanicu. Prípustné sú však aj iné inovatívne návrhy.
- variant má preveriť možnosť vedenia hromadnej dopravy z Pražskej ulice priamo na Námestie Franza Liszta buď úrovňovo, alebo mimoúrovňovo a buď obojsmerne, alebo iba v smere z Pražskej na Nám. Franza Liszta, pričom v opačnom smere by boli linky vedené ako v súčasnosti, no so zabezpečením pešieho prepojenia Pražskej s predstaničným priestorom.
- variant by mal obsahovať návrh prestupného uzla zahŕňajúceho zastávky Sokolská (na Pražskej) a Hlavná stanica so zabezpečením pohodlného bezbariérového prepojenia medzi zastávkami MHD aj nástupišťami vlakov.
Možné návrhy riešenia MHD v tejto lokalite by mali tiež preveriť:
- najvhodnejšie vedenia autobusovej, trolejbusovej a električkovej dopravy v rôznych výškových úrovniach,
- najvhodnejšie umiestnenie obratiska električiek pri Hlavnej stanici,
- možné priblíženie jednotlivých nástupíšť zastávky Pod stanicou,
- možnú reorganizáciu jednotlivých liniek obsluhujúcich Hlavnú stanicu,
- možnosti oddelenia MHD a individuálnej automobilovej dopravy,
- územné rezervy pre budúce možné vedenie električkovej trate z Hlavnej stanice smerom na Štefánikovu ulicu.
Riešenie automobilovej dopravy by malo napríklad preveriť aj priestorové možnosti vedenia plánovanej novej spojnice Pražskej a Pionierskej ulice, tzv. severnej tangenty.
Aktualizácia: Po zmene vlády SR v roku 2023 sa od projektu upustilo a po novom sa počíta s výstavbou novej hlavnej stanice na nejakom inom mieste. Súčasná hlavná stanica by mala byť aspoň v nejakom (zatiaľ nekonkretizovanom) rozsahu opravená.
bobitwo
Jasne, sprevádzajúci personál, či rušňovodič to majú ťažšie, na druhú stranu žijeme v roku 2024, kontrolu lístkov môže obstarať čítačka na vstupe na nástupište (v Londýne, či Miláne som to zažil, boli tak oddelené priestory, niečo ako na letisku, kam to človeka pustilo len s platným lístok. Či ľudia nešvindľujú, tak na môže byť brána na odchod, kde sa treba pípnuť. Toto je vhodné pre veľké stanice, niekde u Dolnej Malíkovej s lokálkou je to zbytočné, tak ten sprievodca musí byť asi, ale aj tam môžu byť zariadenia na pípnutie si lístka, či mám platný. Smartphony má už drvivá väčšina populácie, či už cez stránku železníc, alebo aplikáciu, alebo si niekde vytlačí lístok, tak nemal by byť problém. Aj tým ľudom treba uľahčiť prácu, čo sa dá.
Otázka počtu cestujúcich je taká ošemetná. Veľa ľudí po covide má možnosť homeofficu, že možno sa musia 1-2x do mesiaca ukázať v kancli, tak zrazu nemusia každý deň cestovať. Porušené linky tomu tiež nepomáhajú. Niekto si povie, čo to je, nejaká linka, čo jazdí medzi BA a Malackami, že tá veľa ľudí predsa neberie, ale je to dajme tomu ráno 2 vlaky po 300 ľudí, večer to isté, dajme si to x52x5x300x2=156 tisíc cestujúcich mínus (to som len tak šplechol). Takto sa porušia 2-3 linky a zrazu -500 tisíc cestujúcich za rok. Čo pri 77 miliónoch spred korony zrazu tak zanedbateľné číslo nie je. Tak isto, od korony veľa ľudí zmenilo aj návyky, menej sa cestuje, alebo prestúpili do áut a podobne.
Napríklad ja chodím bikom do roboty okolo 1 sčítača v BA. Okrem mňa aj môj sused aj jeho žena a ešte 1 môj kolega z bývalej roboty. To sú 4 ľudia, je to 4x2 (ideme tade 2x za deň) x(52-5) lebo 5 týždňov dovolenky x5 pracovných dní = 1880 prejazdov za rok (v skutočnosti viac, lebo výlet, pivko atď). Podľa Cyklokoalícia prezentuje ako úspech, že tade za minulý rok prešlo 428 162 cyklistov. Si povieš, že to tak veľa nie je, ale najslabší mesiac decenber a január tam majú niečo pod 3000 jázd, takže podobných ľudí bude viac ako ja a známy a vo výsledku to už spraví po celkom veľké číslo, ak by sme sa odstránili.