Vo februári 2022 bolo mestom Bratislava, Železnicami SR a Ministerstvom dopravy podpísané memorandum o spoločnom postupe pri hľadaní budúcej podoby Hlavnej stanice a jej okolia. Odpovede na túto otázku má priniesť urbanisticko-ekonomicko-dopravná štúdia, ktorej zadanie v roku 2023 začal pripravovať magistrát hlavného mesta. Pred vyhlásením súťaže mesto realizuje prípravné trhové konzultácie, ktorými chce overiť, či požiadavky stanovené v zadaní štúdie sú reálne, objektívne a primerané a určiť predpokladanú hodnotu zákazky a dobu potrebnú na vypracovanie štúdie.
Táto urbanisticko-ekonomicko-dopravná štúdia by mala v prvej fáze obsahovať komplexnú analýzu a riešenie predmetného územia s cieľom transformácie Hlavnej stanice na moderný dopravný uzol efektívne prepájajúci jednotlivé druhy dopravy (železničnú, MHD, cyklistickú, pešiu, zdieľanú aj individuálnu automobilovú). Očakáva sa, že štúdia prinesie niekoľko možných alternatív rozvoja tohto územia, ktoré umožnia zainteresovaným stranám rozhodnúť sa o optimálnom smerovaní projektu a bude tiež podkladom pre medzinárodnú urbanisticko-dopravno-architektonickú súťaž návrhov nového prestupového terminálu vrátane urbanistického návrhu celého riešeného územia a jeho zapojenia do existujúcej mestskej štruktúry. Nasledovať bude druhá fáza štúdie, v rámci ktorej sa posúdi víťazný návrh urbanisticko-dopravno-architektonickej súťaže, stanoví sa harmonogram jeho implementácie i možnosti financovania jednotlivých investícií.
Medzi hlavné ciele štúdie bude patriť aj koncepčný návrh dopravného riešenia v okolí Hlavnej stanice z hľadiska najvhodnejšieho vedenia jednotlivých druhov dopravy a ich napojenie na existujúcu i plánovanú sieť komunikácií. Čo najoptimálnejšie má byť riešený aj prestup medzi jednotlivými druhmi dopravy s minimalizovaním peších presunov.
Zadanie štúdie predpokladá, že z hľadiska mestskej hromadnej dopravy sa budú preverovať minimálne dva varianty vedenia autobusových a trolejbusových liniek cez Hlavnú stanicu. Prípustné sú však aj iné inovatívne návrhy.
- variant má preveriť možnosť vedenia hromadnej dopravy z Pražskej ulice priamo na Námestie Franza Liszta buď úrovňovo, alebo mimoúrovňovo a buď obojsmerne, alebo iba v smere z Pražskej na Nám. Franza Liszta, pričom v opačnom smere by boli linky vedené ako v súčasnosti, no so zabezpečením pešieho prepojenia Pražskej s predstaničným priestorom.
- variant by mal obsahovať návrh prestupného uzla zahŕňajúceho zastávky Sokolská (na Pražskej) a Hlavná stanica so zabezpečením pohodlného bezbariérového prepojenia medzi zastávkami MHD aj nástupišťami vlakov.
Možné návrhy riešenia MHD v tejto lokalite by mali tiež preveriť:
- najvhodnejšie vedenia autobusovej, trolejbusovej a električkovej dopravy v rôznych výškových úrovniach,
- najvhodnejšie umiestnenie obratiska električiek pri Hlavnej stanici,
- možné priblíženie jednotlivých nástupíšť zastávky Pod stanicou,
- možnú reorganizáciu jednotlivých liniek obsluhujúcich Hlavnú stanicu,
- možnosti oddelenia MHD a individuálnej automobilovej dopravy,
- územné rezervy pre budúce možné vedenie električkovej trate z Hlavnej stanice smerom na Štefánikovu ulicu.
Riešenie automobilovej dopravy by malo napríklad preveriť aj priestorové možnosti vedenia plánovanej novej spojnice Pražskej a Pionierskej ulice, tzv. severnej tangenty.
Aktualizácia: Po zmene vlády SR v roku 2023 sa od projektu upustilo a po novom sa počíta s výstavbou novej hlavnej stanice na nejakom inom mieste. Súčasná hlavná stanica by mala byť aspoň v nejakom (zatiaľ nekonkretizovanom) rozsahu opravená.
Valec
Na úrovni V4 sa (minimálne od roku 2018) plánuje VRT z Prahy do Budapešti, pričom je záujem na ňu napojiť aj Viedeň. V AT síce majú veľa koridorov na 230 km/h, ale ani jeden VRT. V blízkosti SR by mal český úsek by mal končiť niekde pri Břeclavi, maďarskí pri Hegyeshalome. Zámerom je, aby trasa medzi Budapešťou a Brnom trvala definovaný čas (ten si presne nepamätám, tak ho neuvádzam) a podľa toho sa projektujú úseky v jednotlivých krajinách.
Na Slovenskej strane štúdia hľadá vhodnú trasu medzi nimi bodmi na hranici, pričom sa uvažuje s traťou 110 a vyriešiť treba trasu cez Bratislavu. Variantov je niekoľko, od takých, či sa vybuduje úplne nová samostatná trať, alebo sa pôjde po kovenčných tratiach ktoré v uzle máme (kto by sa nechcel viesť TGVčkom cez ÚNS?) a kde to bude v BA zastavovať.
A teraz prečo stanica BA-západ. Tá by umožnila vedenie VRT cez BA úplne mimo alebo s minimálnym využitím súčasného koľajiska. Zároveň by umožnila, ako sa v článku píše, napojiť Viedeň VRT vlakmi cez Slovensko, keďže koridor na Hohenau je dnes kapacitne plný. Tu mám ja informáciu, že toto je návrh rakúskej strany (takže tvrdenie nejakého mestského experta, či o to budú mať Rakúšania záujem je bezpredmetné). Navrhovať preto vedenie RJ/RJX do BA hlavná môže mať síce význam pre diaľkovú dopravu, ale určite nie pre vlaky VRT.
Samozrejme v každom variante sa počíta s tým, že Hlavná stanica zostane, avšak každý má iné nároky na jej prestavbu - od obyčajnej opravy budovy a jej dostavby podobnej plánom Transprojektu, cez vybúranie polovice Jaskového radu pre rozšírenie koľajiska od ŽSR, až po úplnú demoláciu budov a splanírovane súčasného koľajiska pre uvoľnenie pozemkou pre úplne nové riešenie podľa návrhu MIBu. Je preto celkom logické (aj keď možno nie populárne), že sa na dobu do ukončenia štúdie akékoľvek práce zastavili, lebo v závislosti na výsledku by sa zrejme mohli následne hodiť do koša (aj v tom spoločnom riešení ŽSR-mesto sa uvažovalo len s vlakmi podľa národného PDO, kde VRT vlaky vôbec nie sú).