Áno, aj v Česku už pár tratí padlo (najbližšie k nám, okrem hraničných prechodov, sú Čejč-Ždánice, Vranovice-Pohořelice, či Nezamyslice-Morkovice). Ale masívne zastavovanie dopravy tam ešte nenastalo.
Môžeš. Ale z diskusie na iMHD na túto tému by som si ťažkú hlavu nerobil, je to predsa o hromadnej doprave a už sa tu siahodlho preberali aj podstatne odťažitejšie témy...
Trať Šahy-Drégelypalánk bola v prevádzke do roku 1927 ako peážna (Štúrovo-Šahy-Lučenec). Po viedenskej arbitráži sa celá trať stala vnútroštátnou (v Maďarsku). Po vojne bola prevádzka zastavená a trať bola v roku 1963 v dĺžke 6,3 km zlikvidovaná (avšak zrejme na maďarskom území, keďže ešte v roku 1986 viedli koľaje až takmer na hranicu - pozri http://kotp.railnet.sk/?p=71).
Cesi su na tom najlebsie, ale ani tam to nieje idealne. Akurat vcera bola na CT2/24 v spravach a komentaroch diskusia o tom, kde sa najdu peniaze na vlaky, co si kraje objednaju, ale maju problem zaplatit. A zastupca CD tam nadhodil redukciu o 12% na lokalkach, co sa samozrejme nepaci krajom a skaredo sa pohadali. Ale na zaver bola pekna poznamka, ze sa najde kopa penazi na zbytocne prelozky (Brno,..), ale nenajde na vykrytie lokalok. http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/209411000370812-udalosti-komentare/?streamtype=RL2 - hned na zaciatku
ďakujem ti úprimne za vysvetlenie a trpezlivosť, ale mám ešte nejaké otázky no nechcem už sem písať lebo predsa je to fórum o MHD v BA (som sa pozabudol dosť). Môžem ti teda na mail poslať nejaké otázky?
Autobusové spoje prirodzene smerujú do Dubnice, Ilavy a Púchova ako regionálnych centier a križovatiek ciest. Vlakové holt musia po glajzách do Teplej, ktorá je zasa železničným uzlom. Ani do Leopoldova nechodí veľa autobusov.
"Prečo pred 20 rokmi boli dosť dobré"
Pred dvesto rokmi bol ľuďom dosť dobrý dostavník, pred polstoročím vlak. Skrátka a dobre:
Za socializmu
- nemalo toľko ľudí auto ako dnes
- zamestnanosť vyzerala inak - zamestnaní boli všetci (kto nebol, išiel do lochu za príživníctvo) a v regióne boli niekoľkí veľkí zamestnávatelia, malí súkromníci žiadni
- bolo na všetko viac času
- ľudia neboli takí pohodlní
Suma sumárum, boli dosť veľké prepravné prúdy, aby sa oplatili vlaky. Po prevrate prišli masívne krachy veľkých fabrík a nezamestnanosť, čím sa zmenšili prepravné prúdy; zo zahraničia sa začali dovážať bazárové autá a stalo sa módou ukázať, že "ja mám na to, aby som sa vozil autom"; to všetko prispelo k výraznému poklesu záujmu o vlaky (aj autobusy). K tomu prirátaj aj to, že ČSD/ŽSR/ZSSK sa správali, ako keby mali stále monopol (napoly s ČSAD/SAD) a žili v socializme - nijaká snaha získať zákazníka, nijaké otváranie nových zastávok atď. Posledným klincom do rakvy lokálok bola druhá Dzurpindova vláda - politické rozhodnutie ministra smetiara, ktorým poslal x tratí do večných lovísk jedným škrtom pera, a likvidačné poplatky za dopravnú cestu.
Bratislava,Dúbravka,SZTS – buď zastávka MHD Technické sklo, alebo samostatná zastávka vedľa nej
Bratislava,MB servis
Bratislava,Ružinov
Bernolákovo,holičstvo = Bernolákovo, Hlavná ul. Espresso
Senec,u Prokopa = Senec, Bratislavská č.d. 57
Modra,Kráľová,Jednota = Modra, Kráľová, kostol
Modra,ZŠ
Pezinok,Drevoindustria – už neexistuje, bývalá zastávka MHD v Pezinku
Pezinok,sklad OSP - detto
Pezinok,ZKŠ - neexistuje, bola medzi dnešnými zastávkami „Cajlanská ul., dolina Stupy“ a „Pezinská Baba 46 km“
Pezinok,Chovprodukt = Pezinok, Jesenského ul.
Viničné,VÚ = Viničné, Objekty
Borinka,rekreač.str. = Borinka, dolná zastávka
Borinka,ŠM = Borinka, Píla
Malacky,garáž
Malacky,sporiteľňa
Malacky,Sweedwood
Pernek,ŠM = asi Kuchyňa, Nový dvor
Plavecké Podhradie,obvod
Studienka,Jednota = Studienka, ObÚ
Studienka,Tŕnie ŠM – neexistuje, bola medzi Studienka, horný koniec a Lakšárska Nová Ves, Hrabovec
Studienka,u Gabrišov = asi Studienka, horný koniec
Závod,Prevaj - bola na bývalej linke Závod, Jednota – Závod, žel. zast.
U tých, kde neuvázdam súčasný názov, mi najprv napíš, odkiaľ si to vypriadol, lebo prisámzemi som nič také nenašiel.
Ale predsa vidím rozdiel v tom, že u nás prv padne osobná doprava na lokálne trati, potom až nákladná. Teda nie všade,ale väčšinou to tak je. Na trati 175 dožila nákladná a potom až osobná doprava ak sa nemýlim. Ale napr. na 134 (Šaľa - Neded, tam už nákladný vlak nechodí vôbec, len dva páry 810). Nevieš mi dačo povedať aj o vlakovom spojení do Maďarska cez Šahy? Videl som asi len dve fotky aj to len asi 50m za hranicou a potom už nič. Mám na mysli také dačo kedy naposledy trať fyzicky existovala a pod. Tiež či nevieš dačo o trati Tornanádaska - Hídvegardó - Turňa n. Bodvou. Na Google Earth som videl fotky, ktoré dokazujú, že trať ešte fyzicky existuje a v slušnom stave.
Veci sa majú tak, že existuje zmluva (neviem, či medzi Československom a Maďarskom, alebo medzi železnicami - mám dojem, že som ju kedysi videl v nejakej starej zbierke zákonov, ale v JASPI nie je), ktorá MÁV zaväzuje udržiavať peážnu trať v prevádzkyschopnom stave (a pochopiteľne dostávajú nejaké prašule, či už za udržiavanie, alebo za jazdu vlakov, to je fuk). Keď už musia MÁV trať udržiavať, niet dôvodu, prečo by tam nemohla fungovať osobná doprava. Ale akonáhle peážna doprava skončí a zmluva bude vypovedaná, zanikne dôvod udržiavať trať a osobná doprava veľmi rýchlo skončí, pretože nákladná doprava MÁV je tam minimálna alebo nulová.
pozeral som inak autobusové spojenie Lednicke Rovne, a ostatných dedín na trase. Väčšinou spoje z Lednického idú na Ilavu alebo Púchov. Takže usudzujem, že ľudí moc nelákalo chodiť vlakom z Lednickeho do Trenč. Teplej.
Toto som našiel na Google Earth (ten link by mal zobraziť fotku) ako dve 740 ťahajú vlak pravdepodobne z bane Dolina cez Ráróspusztu do Lučenca ? ešte jeden dotaz na tých čo máte Google Earth, nech si zapnú vrstvu v Places of Interest čo zobrazuje vlakové trate. Viem, že je miestami neuveriteľne nepresná, ale nejaký blb tam vyrobil trať Lučenec - Slovenské Kľačany - Modrý kameň - Plášťovce - križovatka s traťou 153, kdesi v poli medzi Dudincami a Slatinou - Bory - Lučenec ?
Change view
You can search for more expressions divided by the space. Guidance for advanced search can be found here.
Martin Fundárek