Podobne dopadne aj plocha pri Prešovskej a Priemyselnej. Päť rokov dozadu tam bol v ÚP nakreslený návrh polyfunkčnej a obytnej zástavby (do 16 NP), no potom sa to dalo prekresliť na kombinovanú zástavby výrobou a priemyslom s tým, že sa tam pripúšťa aj iná funkcia (rozumej zadné vrátka).
Holt, ruky-nohy dolámať tomu, kto v 60. rokoch nasačkoval takmer všetku výrobu a priemysel k rieke.
Haha, obytná zóna v magnezitke ? Asi tri roky späť som bol na prerokovaní jedne štúdie, ktorá toto riešila. Bola hradená z €Ú (projekt Retina, matroše k tomu mám, ak niekto má záujem, naskenujem).
Ctený pán autor štúdie na prerokovanie ani neprišiel, bola na nejakej tvorivej dovolenke. Bili sa zaňho nejakí poskokovia z degradovaného ÚHA. Keď sme sa ich pýtali, prečo ťahajú električku od Havlíčkovej po Kostolianskej a potom šialenou estakádou ponad minerálny prameň až na sídlisko bez toho, aby túto navrhovanú zónu akokoľvek obslúžila, dostali sme odpoveď, že načo to berieme tak vážne, že toto sa aj tak nikdy nezrealizuje, lebo sú tam tak komplikované vlastnícke pomery, že do toho sa tak skoro nikto nepustí...
Dokončenie 3. nástupišťa a výstavba štvorky a päťky bola v pláne už v roku 1967. Po vybudovaní definitívnych nástupíšť začiatkom 80. rokov sa na trojke prikročilo k dlhodobému provizóriu, ktoré vidíme dodnes. Je to stav nevyhovujúci a nedôstojný.
Presun nákladnej stanice bol plánovaný už v osemdesiatych rokoch, okrem toho bola plánovaná nákladná trať poza Východné mesto do Keceroviec (EKE).
Štúdia tzv. Terminálu Stred (nie až taká stará) zahŕňala zobojsmernenie stanice s možnosťou vstupu aj od Bosákovej ulice. Ponad trať mal viesť široký ekodukt, ktorý mal nadväzovať na parkovú zónu pri Hornáde za Priemyselnou ulicou. Toto mala byť súčasť €HMK ?
No po tom, čo zožral zlodejinu v prípade autobusov, električiek, EHMK sa obávam, že zožerie.
Niektoré prvotné návrhy a nápady boli aj celkom dobré. Napríklad prepojenie Staničného námestia a Priemyselnej (mimochodom to mohla byť veľmi lukratívna a perspektívna lokalita) električkou priamo popod stanicu, dokončenie/oprava tretieho a vybudovanie 4. (a 5.?) nástupišťa práve pre potreby regionálnej dopravy, prestavba stanice Krásna na terminál IDS (aj s predĺžením električiek a ukončením prímestských autobusov), terminál Sever. Síce nie v súvislosti s IDS, no hovorilo sa aj o vybudovaní železničnej zastávky na úrovni Južného nábrežia s lávkou ponad Hornád, kde sa má presmerovať všetka vlaková doprava, v 90-tych rokoch boli zas úvahy o presune nákladnej stanice za mesto. Atď, atď... Lenže to by nesmelo byť Slovensko, najsevernejší balkánsky štát plný zlodejov, kariérnych politikov, kamarátskych podnikateľov a pseudoodborníkov.
O nezmysel na Ťahanovce sme našťastie už radšej ani nežiadali ? Dúfam, že si tento megaúspech dotyčný súdruh pri najbližších komunálnych voľbách dá do svojho letáku. Ktovie, na koľko percent splnil tú svoju integrovanú dvojpäťročnicu, no v roku 1986 plnil plán na 100,7% ? http://abload.de/img/njplo.jpg
Paradoxne v aute zostáva zahratý aj Terminál Sever, ktorý mohol stáť aj bez ťahanovskej trate a dokonca aj bez prepojenia tratí.
Tramtrain v košických pomeroch bol od začiatku nezmysel. Projekt riešenia prepojenia tratí to len umocnil. A súčasný stav nadobro zaklincoval. Myslím, že už dávno je každému jasné, že to nikdy fungovať nemohlo a ani nebude.
... tak, a práve si si odpovedal na to, či takéto vozy môžu ísť na tram-train trate (aj keď sa na vlakoelektričky dizajnom a ľahkosťou podobajú)... nemôžu
Tram-train je dá sa povedať obyčajná električka, ktorá premáva po tratiach aj mimo intravilánu a pripomína napr. našu rýchlodráhu... Nepoznám žiadne mesto, kde existuje súbežná prevádzka tram-trainu na železničnej trati spolu s vlakmi vyšších kategórií. Teda že by došla vlakoelektrička na terajšie nástupište 1A a na 1ke by stál REX s Bdmpeer-mi, ktorý by po rovnakej trase šiel smerom na ČnT, tak to by sme boli unikát, LOL Ich trate sú charakterom rýchlodrážne, no nezasahujú do "vysokorýchlostných" dospelých tratí.
Výzor a vozidlá tram-trainových tratí si ale vieme všetci dobre predstaviť (aj ich izolovanosť a prepojenosť na uzloch so železnicou) - ide o TEŽku a jej Stadler GTW 2/6 (resp. ŽOS Vrútky, Stadler Fahrzeuge a Daimler-Chrysler Rail Systems a ich šeciálny typ 425.95 na táklade koncepcie GTW 2/6).. Hmotnosť o 7t vyššia ako ČKD KT8 D5, dĺžka 33m cez nárazníky, 1,5kV =, len oproti električkám to má 2’Bo’2’, teda len jeden hnaný podvozok...
S499.1023