Rozvoj Hlavnej stanice a jej okolia

Vo februári 2022 bolo mestom Bratislava, Železnicami SR a Ministerstvom dopravy podpísané memorandum o spoločnom postupe pri hľadaní budúcej podoby Hlavnej stanice a jej okolia. Odpovede na túto otázku má priniesť urbanisticko-ekonomicko-dopravná štúdia, ktorej zadanie v roku 2023 začal pripravovať magistrát hlavného mesta. Pred vyhlásením súťaže mesto realizuje prípravné trhové konzultácie, ktorými chce overiť, či požiadavky stanovené v zadaní štúdie sú reálne, objektívne a primerané a určiť predpokladanú hodnotu zákazky a dobu potrebnú na vypracovanie štúdie.

Riešené územie okolo Hlavnej stanice (zdroj: MIB)

Táto urbanisticko-ekonomicko-dopravná štúdia by mala v prvej fáze obsahovať komplexnú analýzu a riešenie predmetného územia s cieľom transformácie Hlavnej stanice na moderný dopravný uzol efektívne prepájajúci jednotlivé druhy dopravy (železničnú, MHD, cyklistickú, pešiu, zdieľanú aj individuálnu automobilovú). Očakáva sa, že štúdia prinesie niekoľko možných alternatív rozvoja tohto územia, ktoré umožnia zainteresovaným stranám rozhodnúť sa o optimálnom smerovaní projektu a bude tiež podkladom pre medzinárodnú urbanisticko-dopravno-architektonickú súťaž návrhov nového prestupového terminálu vrátane urbanistického návrhu celého riešeného územia a jeho zapojenia do existujúcej mestskej štruktúry. Nasledovať bude druhá fáza štúdie, v rámci ktorej sa posúdi víťazný návrh urbanisticko-dopravno-architektonickej súťaže, stanoví sa harmonogram jeho implementácie i možnosti financovania jednotlivých investícií.

Medzi hlavné ciele štúdie bude patriť aj koncepčný návrh dopravného riešenia v okolí Hlavnej stanice z hľadiska najvhodnejšieho vedenia jednotlivých druhov dopravy a ich napojenie na existujúcu i plánovanú sieť komunikácií. Čo najoptimálnejšie má byť riešený aj prestup medzi jednotlivými druhmi dopravy s minimalizovaním peších presunov.

Zadanie štúdie predpokladá, že z hľadiska mestskej hromadnej dopravy sa budú preverovať minimálne dva varianty vedenia autobusových a trolejbusových liniek cez Hlavnú stanicu. Prípustné sú však aj iné inovatívne návrhy.

  1. variant má preveriť možnosť vedenia hromadnej dopravy z Pražskej ulice priamo na Námestie Franza Liszta buď úrovňovo, alebo mimoúrovňovo a buď obojsmerne, alebo iba v smere z Pražskej na Nám. Franza Liszta, pričom v opačnom smere by boli linky vedené ako v súčasnosti, no so zabezpečením pešieho prepojenia Pražskej s predstaničným priestorom.
  2. variant by mal obsahovať návrh prestupného uzla zahŕňajúceho zastávky Sokolská (na Pražskej) a Hlavná stanica so zabezpečením pohodlného bezbariérového prepojenia medzi zastávkami MHD aj nástupišťami vlakov.

Možné návrhy riešenia MHD v tejto lokalite by mali tiež preveriť:

  • najvhodnejšie vedenia autobusovej, trolejbusovej a električkovej dopravy v rôznych výškových úrovniach,
  • najvhodnejšie umiestnenie obratiska električiek pri Hlavnej stanici,
  • možné priblíženie jednotlivých nástupíšť zastávky Pod stanicou,
  • možnú reorganizáciu jednotlivých liniek obsluhujúcich Hlavnú stanicu,
  • možnosti oddelenia MHD a individuálnej automobilovej dopravy,
  • územné rezervy pre budúce možné vedenie električkovej trate z Hlavnej stanice smerom na Štefánikovu ulicu.

Riešenie automobilovej dopravy by malo napríklad preveriť aj priestorové možnosti vedenia plánovanej novej spojnice Pražskej a Pionierskej ulice, tzv. severnej tangenty.

Aktualizácia: Po zmene vlády SR v roku 2023 sa od projektu upustilo a po novom sa počíta s výstavbou novej hlavnej stanice na nejakom inom mieste. Súčasná hlavná stanica by mala byť aspoň v nejakom (zatiaľ nekonkretizovanom) rozsahu opravená.


Ďalšie informácie

Viac k téme

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: Color #76:
Pár príkladov:
"Ešte pred pätnástimi rokmi sa vážne diskutovalo o pláne preraziť tunely pod stredom mesta a doviesť prímestské vlaky pod autobusovú stanicu a ďalej cez obnovený Starý most do Petržalky."
V tuneli tu ísť primárne o mestské vlaky (z Janíkovho dvora niekam po Predmestie) a diaľkové vlaky z Paríža. Zároveň si nejako nespomínam, na nejaké reálne (nie nejaké satirické obrázky typu Petržalská PEPka na tomto webe) posudzované riešenie vedenia vlakov po Starom moste, tunel mal viesť až do Petržalky.
Prímestský Tram-train, z ktorého sú pozostatky koľajiska na Petržalskej radiále bol úplne iný projekt.

" Jozef Ráž (Smer), keď oznámil, že hľadá alternatívne miesto pre hlavnú stanicu."
Toto v zápätí samotné ministerstvo dementovalo tlačovou správou, že nejde o presun stanice ako takej.

"obyvateľ Vrakune potreboval ísť do novej nemocnice Bory, mohol by sa tam odviesť aj vlakom za predpokladu, že nebude meškať"
Negatívna vsúvka o meškaní, ktoré s tému nijako nesúvisí.

"Nových prestupných terminálov malo byť pôvodne byť sedem" vs. "Z pôvodného zoznamu už počítajú len s tromi: Ružinov, Bory a prípadne s modernizáciou súčasnej zastávky Železná studienka."
Takže vlastne štyri, keďže jeden TIOP sa už otvoril.

Alebo popis fotky "Hlavná stanica zostane viac-menej v rovnakom stave, v akom ju ľudia poznajú vyše tridsať rokov.", pričom fotka má minimálne 2,5 roka, a dnes je už neaktuálna.

A tak by som mohol pokračovať...
Reakcia na: Valec #75:
Čo ti bráni byť konkrétnejší? 🙂
Reakcia na: Color #73:
Klasická dopravná šnídlovčina... kde je tak polovica pravda, štvrtina pokrútená realita a štvrtinu si domyslel.
Reakcia na: Color #73:
Úplne podstatné je, aby na žiadnej plánovanej stavbe ŽSR neboli múry, ploty, rohy, zákutia - všetko otvorené a priehľadné, lebo inak z toho budú hlavne strategické zásoby moču. Viď nový TIOP.
Reakcia na: Valec #63:
Tak ale to potom nič nemení na tom, že Hlavná stanica stále zostane hlavnou stanicou, akurát pribudne nová stanica VRT na západe mesta. O čie záujmy potom ide pri stopnutí modernizácie Hlavnej stanice?
Reakcia na: Valec #69:
Už chápem, vďaka. Predpokladám ale že väčšina cestujúcich by uprednostňovala priame vlaky z/do BA takže z pohľadu osobnej dopravy by išlo o pomerne nepodstatnú sekundárnu stanicu.
Reakcia na: Valec #69:
A z Bratislavy do Varšavy cez Břeclav alebo aj cez Brno? Úvrať na HLST nevidím ako zásadný problém, oveľa lepšie obslúži Bratislavu a 3. koľaj v úseku DNV - HLST sa zíde aj pre ostatnú medzninárodnú vozbu, nielen pre vlaky každé 2 hodiny.
Reakcia na: 810zssk #66:
Jasné, len tá Stupava je práve kvôli tomu, aby v BA mohli stáť aj vlaky Viedeň - Varšava idúce cez Marchegg. Ak by v BA stáť nemali, alebo by cez SK územie vôbec nešli, tak to môže byť kľudne inde.
Reakcia na: Valec #63:
Ja som ten článok nečítal, iba to, čo je z neho voľne dostupné. Prezentujem teda môj názor, získaný tiež na základe toho, čo som počul a čítal. Viac-menej je to rovnaké s tým, čo si počul ty a tiež tým informáciám nedávam veľkú váhu, skôr to vidím ako úvahy/vízie. A v tomto je pravda, ža každá zúčastnená strana má svoje úvahy/vízie.

Síce som písal o Railjetoch, ale tie určite spĺňajú kritériá VRT, keďže sa viac ako 230 km/h jazdiť nebude (a pochybujem že vôbec viac ako 200). Preto si myslím, že súpravé podobné Railjetom, ak už nie praimo Railjety, by mohli jazdiť. A trasa? Cik-cakovitá. Brno - (Břeclav) - Bratislava - Wien - Budapešť. Presne preto, aby sa vlaky nemuseli trepať cez Hohenau.

Jedným z riešení je vybudovať stanicu pri Stupave, kde by súpravy VRT v smere z ČR vošli a oblúčikom sa napojili späť bez nutnosti úvrate a mohli pokračovať ďalej cez Marchegg do Viedne. A presne toto sa mi nepáči, lebo Bratislava bude síce nejako napojená na medzinárodnú VRT do Brna/Prahy aj Viedne/Budapešti, ale zároveň napojená nebude, lebo VRT prakticky Bratislavu obíde.

Neviem presne ako si to predstavujú, lebo nič konkrétne som nevidel, ale to, čo navrhujem ja, by znamenalo úvrať na HLST, čím by sa patrične Bratislava obslúžila. A vo Viedni by bola asi tiež úvrať aby mohla súprava z Wien HBf pokračovať do Budapešti. Teda ak nechcú Viedeň obslúžiť na Stadlau alebo Simmeringu (oboje stále lepšie ako obsluha Bratislavy v Stupave, v prípade Simmeringu by vyžadovalo úpravy v koľajisku kvôli odbočke v smere na Bruck). Časová strata v prípade úvrate v Bratislave by bola asi 12 minút (6 minút jedným smerom medzi DNV a HLST po tretej "VRT" koľaji s vmax 160 km/h) jazdnej doby + čas potrebný na "obrat" na HLST. Napr. 10 minút. Tak to máme 22 minút vs koľko minút by trvalo obchádzanie oblúčikom a staničenie v novej stanici uprostred polí (lebo nikde inde sa nevybuduje). Dajme tomu, že by to trvalo 10 minút (zachádzka oblúčikom, staničenie). Časová úspora 12 minút sa mi zdá byť smiešna a určite nestojí za to, aby VRT prakticky obišla Bratislavu. Cestovať z Bratislavy do Budapešti cez Viedeň by tak mohlo teoreticky trvať 30 minút (HLST - Wien HBf) + staničenie Wien + cesta z Wien HBf do Budapešti (vmax 230 km/h) by mohla byť za 60 minút. Pridám ešte 10 minút na rôzne pomalšie jazdy cez výhybky a časti Wien a Budapešti. Takže Bratislava HSLT - Budapešť (asi Keleti) cez Viedeň by trvala 100 minút. Súčasný stav cez Štúrovo na Nyugati trvá 143 minút. Časová úspora cez Viedeň by mohla byť trištvrte hodiny. Záleží od toho kam a ako to v Budapešti pôjde.

Pre cestujúcich z Brna do Viedne zachádzka VRT cez Bratislavu, za predpokladu že medzi Brnom a Bratislavou sa pôjde max. 200 km/h a medzi Bratislavou a Viedňou tiež max. 200 km/h nie je tragédia. Brno - BA HLST by sa dalo za 45 minút (primerná rýchlosť 160 km/h), Bratislava - Wien HBf za 30 minút. Takže to je 45 + 10 minút staničenie a obrat + 30 minút = 85 minút. Súčasný stav je 89 minút, takže by to netrvalo dlhšie. A vyhlo by sa to koridoru cez Hohenau.

Jazdná doba cik-caku Budapešť - Viedeň - Bratislava - Brno by mohla byť v úseku Budapešť - Brno asi 185 minút. Oproti súčasnému stavu úspora jednej hodiny. Či je to dosť, neviem.

Všetko iba idealizované, úvahy, ktoré som teraz za 5 minút spísal a odhadom určil časy. Nebrať to ako niečo, čo by som seriózne navrhoval.
Reakcia na: Valec #63:
Otvor si mapu a pozri, že kade by asi tak mohla ísť tá nová trať VRT cez BA. V BA už na to nie je miesto. Ak chcú tú VTR Budapešť - Praha, najlepšia možnosť je ťahať to cez Rakúsko. V rámci BA ti tu zavadzajú Karpaty, Sihoť, sídliská. Navyše v mestách tak či tak vlaky nepremávajú viac ako 100-120km/h. Kade by teda mala ísť tá nová potencionálna trať?

Rakušania chcú veľa vecí, pred rokmi chceli širokorozchodnú trať niekde ku Viedni (lebo chceli si tam postaviť prekladiská, z ktorých sú veľké peniaze a SR na čele s Ficom to podporovala, že však rakušania to chcú. Čo na tom, že na Slovensku sú prekladiská, len ich stačí opraviť a môžeme na tom zarábať my a nie rakúšania?). Dokonca aj pre rakušanov mi nejak uniká, prečo by práve tam mala byť tá stanica? Nič tam nie je. A len kvôli tomu tam dávať vlakové/busové spojenie z Viedne mi príde dosť odveci. Dostať sa tam z BA bude nadlho, navyše, o koľkých cestujúcich sa bavíme, že by to využívali? Našiel som 11 spojení Budapešť - Praha v 1 smere, z toho 2 sú nočné vlaky, kde sa spí. Tých zvyšných 9 vlakov veľa ľudí využíva len v rámci Slovenka na cestu do Nových Zámkov, či Breclavy. Ak vypadne spojenie BA - Nové Zámky - Štúrovo a BA - Breclav (stálo by sa až v Brne), koľko ľudí to aj reálne využije? Teraz je tam 22 vlakov za deň. Pre koľko ľudí by malo zmysel využiť to v BA a ešte sa trepať tam na tú stanicu?

#66 Vieš si predstaviť, čo by stál len ten samotný tunel pod mestom? Kto to akože zaplatí?
Reakcia na: Valec #65:
Ďakujem. Pýtam sa preto lebo v prakticky každom inom variante tá VRT musí ísť niekde bližšie k Bratislave než je Stupava.

Osobne si len ťažko predstavujem niečo iné než tunel popod mesto (v takom prípade by logické bolo aby stanica bola niekde v centre). Predpokladám že zbúrať Devín ministerstvo neplánuje, aby to ťahalo tade.
Reakcia na: 810zssk #64:
Tým, že som žiaden návrh nevidel, len počul z rozprávania, tak ti neviem povedať ako presne ktorý návrh vyzerá (navyše sa mi to mohlo popliesť, resp. mohli to byť rôzne pracovné riešenia, ktoré sa do finálu ani nedostali).
Cez Rakúsko by to však ísť nemalo vôbec, nanajvýš ho niekde trocha líznuť pri obchádzaní Petržalky.
Reakcia na: Valec #63:
Chápem to správne že medzi Stupavou a Maďarskom sa v tomto variante ráta s vedením VRT cez Rakúsko?
Reakcia na: upravovač fotiek #61:
V tomto článku chýba pár podstatných informácií, kvôli ktorým je táto stanica vôbec v riešení (a napíšem to tak, aké info sa ku mne "per huba" dostali, takže ich berte s rezervou).

Na úrovni V4 sa (minimálne od roku 2018) plánuje VRT z Prahy do Budapešti, pričom je záujem na ňu napojiť aj Viedeň. V AT síce majú veľa koridorov na 230 km/h, ale ani jeden VRT. V blízkosti SR by mal český úsek by mal končiť niekde pri Břeclavi, maďarskí pri Hegyeshalome. Zámerom je, aby trasa medzi Budapešťou a Brnom trvala definovaný čas (ten si presne nepamätám, tak ho neuvádzam) a podľa toho sa projektujú úseky v jednotlivých krajinách.
Na Slovenskej strane štúdia hľadá vhodnú trasu medzi nimi bodmi na hranici, pričom sa uvažuje s traťou 110 a vyriešiť treba trasu cez Bratislavu. Variantov je niekoľko, od takých, či sa vybuduje úplne nová samostatná trať, alebo sa pôjde po kovenčných tratiach ktoré v uzle máme (kto by sa nechcel viesť TGVčkom cez ÚNS?) a kde to bude v BA zastavovať.

A teraz prečo stanica BA-západ. Tá by umožnila vedenie VRT cez BA úplne mimo alebo s minimálnym využitím súčasného koľajiska. Zároveň by umožnila, ako sa v článku píše, napojiť Viedeň VRT vlakmi cez Slovensko, keďže koridor na Hohenau je dnes kapacitne plný. Tu mám ja informáciu, že toto je návrh rakúskej strany (takže tvrdenie nejakého mestského experta, či o to budú mať Rakúšania záujem je bezpredmetné). Navrhovať preto vedenie RJ/RJX do BA hlavná môže mať síce význam pre diaľkovú dopravu, ale určite nie pre vlaky VRT.

Samozrejme v každom variante sa počíta s tým, že Hlavná stanica zostane, avšak každý má iné nároky na jej prestavbu - od obyčajnej opravy budovy a jej dostavby podobnej plánom Transprojektu, cez vybúranie polovice Jaskového radu pre rozšírenie koľajiska od ŽSR, až po úplnú demoláciu budov a splanírovane súčasného koľajiska pre uvoľnenie pozemkou pre úplne nové riešenie podľa návrhu MIBu. Je preto celkom logické (aj keď možno nie populárne), že sa na dobu do ukončenia štúdie akékoľvek práce zastavili, lebo v závislosti na výsledku by sa zrejme mohli následne hodiť do koša (aj v tom spoločnom riešení ŽSR-mesto sa uvažovalo len s vlakmi podľa národného PDO, kde VRT vlaky vôbec nie sú).
Reakcia na: upravovač fotiek #61:
No. A teraz si zober všetky (politické) riziká s prestavbami atď. a porovnaj si to s nablýskanou novou VRTnicou - Jožo Mak z Hornej Fafrunej, priemerný slovenský volič, ju nikdy naživo neuvidí, ale aj tak bude hrdo voliť ako doteraz, keď to zočí na smeráckom Telegrame na videu so strihaním pásky.
Že tí, pre ktorých bude určená, si môžu do Bratislavy volať taxík, mu bude najúprimnejšie jedno. A čurášovia si tiež nelajznú zníženie preferencií dochádzajúcich počas všetkých tých rekonštrukcií - dnes už žiaľ majú dosť voličov aj na západe.
Takže ja to vidím na Stupava hl. st.
Reakcia na: Color #60:
Ja chápem prečo to chcú robiť, ale absolútne s tým nesúhlasím! Nech spravia tretiu koľaj pre 160 km/h medzi DNV a HLST, vrátne toho, čo som písal v #37 a #39 a medzinárodné vlaky môžu obslúžiť HLST úvraťou. Predĺženie perónov č. 2 a 3 asi o 70 metrov na sever umožní zastaviť vlakom o dĺžke cca 205 metrov prakticky v rovine (dĺžka Railjetu s lokomotívou, 2. generácia je o dva vozne dlhšia - stále by sa to dalo zastaviť takmer v rovine). Hlavová časť pri múzeu môže slúžiť REXom medzi BA a Wien, medzinárodné Railjety by sa "otáčali" na koncoch predĺžených perónov 2 alebo 3 s tým, že na pokračujúcej časti perónov by mohli stáť prichystané ešusy a rozviesť ľudí do regiónu ako prípoje. Medzi čelami vlakov by bolo ešte 105 metrov, resp. 50 metrov v prípade Railjetu 2. generácie (je o dva vozne dlhší). Podobne som videl zastavovať vlaky z dvoch smerov aj na Wien HBf.

Riešenie je modernizovať súčasnú Hlavnú stanicu, upraviť projekt z roku 2019 ako som písal (miesto na to je), vrátane signalizácie a riadenia dopravy. Absolútne nevyhnutné bude medzi DNV a HLST vybudovať tretiu expresnú koľaj pre medzinárodné vlaky, aby sa nemuseli preplietať pomedzi nákladnú a regionálnu vozbu. Kľudne v DNV spraviť podjazd na jednokoľajnej trati od mosta po stanicu DNV, ak by malo byť križovanie problémom (taký dlhý náklad, ktorý tam odbáča ukrutnou rýchlosťou 40 km/h by mohol byť problém, lebo by križoval trasu Railjetu z AT). Jednokoľajný úsek medzi DNV a Marcheggom až tak problémovo nevidím, skôr ma serie že je navrhovaný iba na 120 km/h. A samozrejme všetky výhybky minimálne pre max. rýchlosť 100 km/h do odbočky, v DNV aj viac, aby tam nemuseli medzinárodné vlaky brzdiť pri prepletaní medzi dvojkoľajným a trojkoľajným úsekom, resp. traťou do Marcheggu. Samozrejme prestavba ŽST Lamač a DNV, aby sa ľudia nemotali do koľajiska pri prístupe k perónom.
Reakcia na: S499.1023 #56:
Ešte to treba vysvetliť tomu, kto pripravoval návrh, ktorý sem dal upravovač fotiek v príspevku 37 a v ktorom sa obe prejazdné koľaje na lamačskom zhlaví spájajú 😕