Legendárne električky T3 v Bratislave jazdia už 50 rokov

Ako vyzeralo polstoročie s električkami Tatra T3?

Presne pred 50 rokmi, 1. februára 1965, sa do prevádzky v Bratislave zaradili prvé električky typu Tatra T3 vyrobené podnikom ČKD Praha. Legendárne električky Tatra T3, ktoré sa počtom vyrobených kusov (cca 14000) stali najpočetnejším typom električky na svete, boli do Bratislavy dodané v rokoch 1964 - 1989 v počte 188 kusov.

Prevádzka

Prvých 12 električiek Tatra T3 dostal bratislavský dopravný podnik na prelome rokov 1964 a 1965. Premávku s cestujúcimi začali 1. februára 1965 na linke 4 premávajúcej z Jurajovho dvora k Slovenskému národnému divadlu. Spočiatku jazdili električky tohto typu výlučne na spomínanej linke 4. Aj keď boli tieto vozne pôvodne vybavené pracoviskom sprievodcu medzi prvými a druhými dverami, od začiatku premávali bez sprievodcov, keďže na linke 4 už bola zavedená samoobslužná prevádzka. Hoci dnes „Tétrojky“ poznáme už len ako dvojičky (súpravy), prvých 15 rokov premávali v Bratislave iba ako sólo vozne. Prevádzkovanie súprav štvornápravových električiek v Bratislave v tom čase nedovoľoval najmä nedostatočný výkon meniarní.

Ďalších 30 električiek T3 rozšírilo vozidlový park o rok neskôr, na prelome rokov 1965/1966. Postupne sa začali objavovať aj na ďalších linkách.

V roku 1975 prišlo do Bratislavy 16 kusov vozňov T3, ktoré boli oficiálne dodané ako náhradné diely, aj keď išlo o kompletné električky. Tieto vozne boli preto použité ako náhrada električiek Tatra T2, ktoré mali ísť na generálnu opravu.

V roku 1980 sa po prvý raz v uliciach mesta objavili spriahnuté električky T3. Z vozňov dodaných v roku 1975 bolo vytvorených niekoľko „dvojičiek“, ktoré boli nasadené na linku 2. Dodávka nových električiek pokračovala v roku 1982, kedy prišla dvadsiatka vozňov vo vyhotovení, ktoré sa vyrábalo pre vtedajší Sovietsky zväz (označenie T3SU). Tieto električky sa dodnes vyznačujú usporiadaním sedadiel 2+1, pričom ostatné typy majú usporiadanie 1+1. Aj tieto vozne boli pospájané do dvojíc.

Keďže vývoj modernejších električiek v ČKD Praha zaostával, v priebehu 80-tych rokov 20. storočia sa opäť rozbehla výroba električiek T3 aj pre československý trh. Vznikol typ T3SUCS, ktorý sa až na detaily nelíšil od električiek vyrábaných v 60. a 70. rokoch. Ich „srdcom“ bola rovnaká, dávno zastaraná, nehospodárna odporová elektrická výzbroj, aj napriek tomu, že vo svete bol trendom prechod k polovodičovým prvkom.

V rokoch 1985 až 1989 bolo do Bratislavy dodaných 110 električiek T3SUCS, čím sa zavŕšila dodávka električiek tohto typu. Väčšina z týchto posledných vozňov bola taktiež prevádzkovaná vo dvojiciach. Dodávka týchto vozňov umožnila postupne do roku 1988 ukončiť prevádzku električiek typu T2 a tiež aj časť prvých vozňov T3.

Až do roku 2003 električky T3 jazdili v súpravách i samostatne. V roku 2003 sa vozne, ktoré jazdili sólo, spojili do dvojíc, s výnimkou záložných vozidiel. Od roku 2010 sú vozne T3 prevádzkované výlučne v súpravách, vrátane záložných vozidiel.

Hoci počtom 132 kusov (66 súprav) majú stále najväčšie zastúpenie medzi bratislavskými električkami, masívna obnova vozidlového parku v nasledujúcich rokoch bude znamenať ich postupný koniec.

Modernizácie

Prvé modernizácie bratislavských električiek T3 začali v roku 1978. Išlo o zabudovanie hospodárnejšej tyristorovej výzbroje ČKD TV1 namiesto pôvodnej odporovej výzbroje v rámci generálnych opráv do vozňov z rokov 1965/1966. Prvý vozeň #601 (pôvodne #299) bol v roku 1978 modernizovaný na typ T3M v DP Brno a následne v rokoch 1980 a 1981 si bratislavský DP zmodernizoval ďalších 11 električiek vo vlastných dielňach (#602 - 612).

Tyristorová výzbroj sa osvedčila a vo viacerých prípadoch prežila električky, do ktorých bola zabudovaná. Už v roku 1984 bola po nehode vyradený prvý vozeň T3M #610 (už s novým číslom 7610) a jeho výzbroj sa použila na modernizáciu vozňa #7716 z roku 1975. Ďalší presun výzbroje sa udial v roku 1992 po vyradení vozňa číslo 7602, jeho výzbroj putovala do vozňa #7712. Z týchto dvoch vozňov neskôr vznikla súprava #7602+7610. Po dožití zvyšných pôvodných vozňov T3M sa výzbroj ČKD TV1 z nich v rokoch 1995 a 1996 použila pre tri súpravy T3SU z roku 1982. Väčšina týchto „náhradných“ vozňov T3M existuje do dnešných dní, aj keď pôvodné tyristory sú vo výzbroji nahradené modernejšími typmi. Tieto vozne sú charakteristické „kuframi“ na streche, kde sú umiestnené brzdové odpory.

V rokoch 1993 až 1997 sa zmodernizovalo 12 posledných vozňov z roku 1989 (7835 - 7846) na typ T3G s tyristorovou výzbrojou, tentokrát modernejšou typu ČKD TV8, ktorá umožňuje aj tzv. rekuperáciu - návrat elektrickej energie do siete pri brzdení. Hoci tyristorové električky prinášajú dopravcovi úsporu prevádzkových nákladov, pre cestujúcich zostali nezmenené, pretože interiér vozidiel zostal po rekonštrukcii bez zmien.

Prvé modernizácie, ktoré priniesli väčší komfort aj cestujúcim prebiehali od roku 1998. V rokoch 1998 až 1999 boli českou firmou Pars Šumperk zmodernizované 2 vozne T3 z roku 1975 na typ T3S - #7301 (ex 7702) a #7302 (ex 7709), ktoré jazdia spolu v súprave. Tento typ si vyslúžil prezývku "Tetris". Vozne dostali pri rekonštrukcii okrem novej výzbroje, prístrojovej dosky, okien, dverí a nového interiéru aj nové moderné čelá.

V rokoch 2000 a 2001 boli modernizované ďalšie 2 vozne T3 z roku 1975 - #7303 (ex 7707) na typ T3AS v Pars Šumperk a #7304 (ex 7701) na typ T3 Mod v ŽOS Zvolen. Oba vozne dostali výzbroj Elektrického výskumného a projektového ústavu Nová Dubnica s asynchrónnymi motormi. Aj tieto vozne dostali modernejší interiér. Po modernizácii sa ukázalo, že použitie tejto výzbroje bolo nešťastným krokom a len s veľkými problémami a zdržaním sa obe vozidlá podarilo uviesť do premávky. Prevádzkované boli iba ako sólo vozne. V súčasnosti prebieha ich úprava tak, aby mohli byť zapojené do súpravy.

Modernizácie ďalších vozidiel prebiehali v rokoch 2002 - 2014 na typ T3P, ktorý sa vyznačuje modernou výzbrojou TV Progress s IGBT tranzistormi. Vonkajší vzhľad týchto električiek sa s výnimkou farebného riešenia nezmenil, cestujúci dostali v interiéri namiesto pôvodných laminátových sedadiel čalúnené sedadlá. Prvý vozeň bol zrekonštruovaný v ŽOS Zvolen, ďalšie vozidlá si DP modernizoval vo svojich dielňach. Niekoľko z týchto vozidiel dostalo aj nové vozidlové skrine s označením VarCB3. Všetky modernizované vozidlá však zostali plne vysokopodlažné. Celkovo je na typ T3P zmodernizovaných 11 súprav.

Ďalšie modernizácie vozidiel sa týkali len vybraných komponentov, z ktorých niektoré priniesli vyšší komfort cestujúcim. Električky postupne od roku 2003 dostávali optický informačný systém firmy BUSE, akustické hlásiče zastávok, niektoré dostali protišmykovú podlahu v interiéri a vo viacerých prípadoch boli pokusy o inštaláciu čalúnených prvkov na laminátové sedadlá.

Špeciálne úpravy

Viaceré električky T3 po vyradení boli adaptované na pracovné a školské vozidlá. Vozidlá pre výcvik vodičov dostali dvojčlenné riadenie a inverzný náter. Išlo o vozidlá s číslami 8132, 8134, 8135, 8136 a 8137, z ktorých vozne #8135 a #8137 slúžia dodnes a využívané sú v súprave.

Z pracovných vozidiel môžeme spomenúť vozeň #8436, ktorý bol prestavaný na trolejovú vežu pridaním špeciálnej konštrukcie na strechu. Na snehový pluh bol v roku 1987 upravený vozeň #8434 (ex 7743) z dôvodu jeho poškodenia pri nehode krátko po zaradení do premávky. Vozeň sa vyznačuje absenciou predných dverí a radlicou pod predným čelom. Na odmetanie snehu slúžili aj vozidlá #8435 a #8437, ktoré sa však využívali na tlačenie špeciálnych snehových pluhov. Vozeň #8437 je zároveň upravený pre potreby kontroly trolejového vedenia pridaním strešnej nadstavby s priezorom. Viacero električiek slúžilo po vyradení na posunovanie vo vozovniach i na trianglovom obratisku v Rači.

Do zbierky historických vozidiel DPB bol zaradený vozeň #275 z prvej bratislavskej série, ktorý slúžil po vyradení ako školský a neskôr posunovací vozeň. V súčasnosti čaká na rekonštrukciu do pôvodného stavu.