Úvod

Električky typu T2 (spočiatku označované ako T II) československého výrobcu Tatra Praha boli nástupcami typu T1 (T I). Rovnako ako typ T1, aj ony boli skonštruované na základe amerických električiek PCC (Presidents' Committee Conference car), na vzor sa však viac podobali. Ich design na základe vozňov PCC navrhol architekt František Kardaus. Dokumentácia predchodcu T2 bola zakúpená (resp. vymenená) od americkej firmy Westinghouse už v 1930-tych rokoch (elektrická výzbroj; dokumentácia dorazila v roku 1946) a v roku 1948 (podvozok), ale výroba sa pre vojnové udalosti a nutnosť prispôsobenia návrhu vtedajším možnostiam československého priemyslu mohla rozbehnúť až v 1950-tych rokoch. Po vyrobení dvoch prototypov na prelome rokov 1954 a 1955 a následných skúškach sa v novembri 1957 začala sériová výroba. Do septembra 1962, kedy sa výroba skončila, bolo vyrobených 771 električiek T2. V Bratislave dostali tieto vozne prezývku "Ponorka". Cena jednej električky bola približne 565 000 Kčs.

Prehľad vozidiel

Séria Typ Evidenčné čísla Rok výroby Sprevádzkovanie Vyraďovanie Počet
1. T2 6002 1954 1957 1977* 1
2. T2 201 – 220 1959 1959 – 1960 1976 – 1988* 20
3. T2 221 – 230 1960 1960 – 1961 1976 – 1988 10
4. T2 231 – 256 1961 1962 1976 – 1987 26
5. T2 257 – 266 1962 1962 1977 – 1988 10
Spolu 1954 – 1962   67
* Zachovalo sa historické vozidlo

Technické parametre

Dĺžka 14000 mm
Dĺžka so spriahadlami 15200 mm
Šírka 2500 mm
Výška 3050 mm
Výška podlahy 825 mm
Počet dverí 3
Počet miest na sedenie 25 + 2
30 + 1 (po generálnej oprave)
Počet miest na státie 75
70 (po generálnej oprave)
Celkový počet miest 100 + 2
100 + 1 (po generálnej oprave)
Pohotovostná hmotnosť 18100 kg (#6002)
17600 kg
Elektrická výzbroj ČKD Stalingrad TR 36, odporová regulácia so zrýchľovačom
Motor TM 22/22, jednosmerný, sériový, štvorpólový, vzduchom chladený, 300 V
Výkon motora 44 kW
Počet motorov 4
Celkový výkon 176 kW
Maximálna rýchlosť 65 km/h

Fotografie

Opis

Vzhľadné štvornápravové vozne mohutnej konštrukcie s vyklápacími bočnými oknami mali v interiéri priečne usporiadané koženkové sedadlá (umiestnené 2 + 1), stanovište sprievodcu, žiarovkové osvetlenie a vykurovanie odpadovým teplom. Pracovisko vodiča od cestujúcich delila zástena. Vďaka výborným jazdným vlastnostiam priniesli zrýchlenie dopravy a začali novú éru električkovej dopravy v Bratislave. Elektrický prúd privádzal pantogafický zberač modernejšej konštrukcie. Dvere mali sklá umiestnené symetricky, predné a zadné dvere boli širšie ako stredné. Pojazd bol od od dodania natretý sivou, strecha sivo-krémovo a zvyšok červeno-krémovo. Všetky vozidlá mali na bočniciach ozdobnú hliníkovú lištu.

Prvý vozeň #6002 sa od ostatných líšil hlavne spúšťacími okennými vetrákmi (ostatné ich mali vyklápacie), vzadu navijakom na lano vedúce k tyčovému zberaču, ktorý bol v pôvodnom vybavení #6002 po vzore amerických električiek PCC, do Bratislavy však už bol dodaný tento vozeň s pantografom. Medzi ďalšie odlišnosti patril krémový náter celého boku strechy, krémový trojuholník pod čelným sklom, drevená podlaha a zdvojené nárazníky.

Vozidlá dodané koncom roka 1961 už mali predné a zadné čelá transparentu zhotovené zo sklolaminátu, panel vodiča bol zhotovený z umelej hmoty a prevodovky vozidiel boli vybavené hypoidným ozubením (1 pár ozubených kolies nahradil pôvodný prevod s 2 pármi ozubených kolies).

Úpravy

V roku 1962 boli pokusne upravené vozne #202 a 214 na prevádzku v dvojvozňovej súprave. Úprava spočívala v privedení trakčného prúdu do druhého vozidla prostredníctvom spojovacieho kábla z prvého vozňa. Takéto dvojčlenné riadenie umožňovalo polovičný odber prúdu za súčasného zmenšovania rýchlosti vozidla. V roku 1964 sa zase pokusne rekonštruoval vozeň #207 na sério-paralelné zapojenie motorov, pričom jeho skúšobná prevádzka prebiehala od 15.3. do 30.6.1964. Výsledky úpravy boli prevažne kladné, nevýhoda spočívala v menšom zrýchlení pri rozjazde. Následne sa upravil aj vozeň #237 a oba vozne boli od 29.10.1964 spriahnuté do súpravy pokusne nasadenej na trať č. 4. Súčasne sa na všetkých elektromagnetických výhybkách namontovalo blokovacie zariadenie proti prestaveniu výhybky zadným vozňom.

Niekoľko rokov po začatí premávky električiek T3 boli spriahadlá Compact na vozňoch T2 nahradené novými spriahadlami pražského typu. Prvé úpravy sa začali vykonávať v rokoch 1966 - 1967, kedy bolo linkové označovanie prispôsobené električkám T3. Na prednom čele bol umiestnený držiak na štvorcovú tabuľu s číslom linky, bočná linková tabuľa bola umiestňovaná do držiaka v spodnej časti prvého bočného okna za prvými dverami a zadné štvorcové číselné označenie bolo už okolo roku 1965 umiestnené v interiéri za zadným oknom. Pôvodné malé okrúhle smerové svetlá a svetlá na zadnom čele boli postupne vymieňané za väčšie slzičkového tvaru. Prototyp #6002 dostal ako jediný združené zadné svetlá umiestnené horizontálne po vzore pôvodných električiek T3. Pri generálnych opravách boli smerovky na bočniciach presunuté nižšie a ponechané iba v prednej časti.

Na začiatku 1970-tych rokov po zavedení možnosti nástupu s predplatnými lístkami aj zadnými dverami boli k predným a zadným dverám z vonkajšej strany nainštalované výstražné svetlá "Nenastupovať", stredné dvere boli určené len na výstup. V roku 1976 v súvislosti so zavedením bezhotovostného tarifného systému (predaj lístkov mimo vozidla) a nástupu všetkými dverami, sa výstražné svetlo dosadilo aj k stredným dverám. Svetelná signalizácia "Nevystupovať" v tvare slzičiek bola montovaná aj v interiéri nad druhými a tretími dverami.

Generálne opravy vozňov T2 sa vykonávali v rokoch 1972 až 1978, pri ktorých vozne dostali nový riadiaci pult a po vzore električiek T3 na čelo dva reflektory a dvojicu obrysových svetiel, na zadnom čele boli inštalované združené zadné svetlá umiestené zvisle na bokoch. Piesočníky boli premiestnené z podvozkov do vnútra vozidla pod doplnené predné sedadlá (spočiatku čalúnené, neskôr laminátové), realizované bolo aj stýkačové ovládanie všetkých pomocných vysokonapäťových pomocných obvodov. Odstránené tiež boli zásuvky viacčlenného riadenia na čelách. Namiesto pokladne sprievodcu boli dosadené ďalšie dvojsedadlo pre cestujúcich (prvým opraveným vozidlám bola ešte pokladňa pri GO ponechaná). Opravy prebiehali nasledovne (uvedené je evidenčné číslo po oprave):
  • 1972: 225 (v DP Praha)
  • 1973: 205, 208, 226, 227
  • 1974: 212, 214, 215, 219, 228, 237, 247, 251, 253, 260, 266
  • 1975: 201, 206, 216, 217, 220, 231, 240, 246, 249, 250, 254
  • 1976: 230, 234, 235, 244, 248, 257, 261
  • 1977: 232, 233, 236, 245, 252, 256, 259, 262, 263, 264
  • 1978: 239, 267

Niektoré vozidlá dostali nad okná držiaky na strešné reklamné panely. V roku 1977 bola na strechu vozňov dosadená anténa rádiostanice. Zmena sa pri konci ich prevádzky týkala aj vyfarbenia - na streche sa krémová farba začala používať iba medzi čelom a prvým oknom resp. dverami. Zvyšok strechy bol sivý. Výcvikové vozidlo #8131 dostalo v roku 1986 inverzný náter. Posledné jazdiace vozne dostali v roku 1985 po zmene formátu bočnej linkovej tabule držiak na ňu v hornej časti druhého okna. Minimálne vozne #7230 a 7253 ešte dostali v roku 1987 držiak na malú tabuľku s číslom linky na držiak pravého zrkadla.

Historický vozeň #7230 bol v roku 1995 prečíslovaný na pôvodné číslo 215 a zároveň sa k 100. výročiu MHD v Bratislave podrobil čiastočnej rekonštrukcii do pôvodného stavu. Ďalšiu etapu rekonštrukcie podstúpil v rokoch 2001 - 2002. V interiéri však zatiaľ nebolo doplnené pôvodné pracovisko sprievodcu.

Prevádzka

Prototyp #6002 bol dodaný do Bratislavy 30.6.1957. Skúšobná prevádzka s umelou záťažou začala 8. augusta. Po najazdení 5000 km s umelou záťažou na trati č. 4 začal premávať skúšobne s cestujúcimi dňa 26. augusta 1957. Zaujímavosťou je, že počas skúšobnej prevádzky sa neprepravovali kočíky, ani objemnejšia batožina a nastupovalo sa prednými dverami z dôvodu potreby zaťaženia prvého podvozku pri rozbiehaní. Po jeho úspešnom odskúšaní prototypová komisia dala 2. októbra 1957 súhlas na výrobu týchto električiek na 1000-milimetrovom rozchode.

Pre meškajúcu výstavbu novej vozovne v Jurajovom dvore boli pre údržbu električiek T2 rozšírené opravárenské priestory vo vozovni na vtedajšej Martanovičovej ulici, o ktoré sa však zmenšili odstavné priestory. Tu taktiež prebiehala finálna kompletizácia vozidiel, ktorá vzhľadom na 1000-mm rozchod nemohla byť realizovaná vo výrobnom závode. Vzhľadom na obmedzené priestorové možnosti vozovne Martanovičova boli električky T2 po dennej údržbe presúvané do vozovne Jurajov dvor, kde bola hala ľahkej údržby dokončená až v roku 1961. Pred dodávkou nových električiek bol taktiež zvýšený výkon meniarní, rozšírená bola napájacia káblová sieť a upravené boli koľajové trate vzhľadom na väčšiu šírku električiek T2 oproti dvojnápravovým električkám.

Prvé tri vozne z prvej 20-kusovej série sa zaradili do evidencie koncom roka 1959, zvyšných 17 vozidiel bolo preskúšaných a sprevádzkovaných v prvých mesiacoch roka 1960, pričom 11 nových električiek sa zaradilo do premávky na linke č. 4 od 18. januára 1960.

Ďalšia dodávka 10 kusov električiek T2 sa zaradila do prevádzky od decembra 1960. V decembri 1961 bolo dodaných 26 vozidiel T2, pričom výraznejšie posilnili premávku od 11. apríla 1962, kedy sa zaradilo do premávky 19 vozidiel T2. Posledná 10-kusová dodávka prišla v októbri 1962.

Vozne T2 sa postupne začali nasadzovať na najvyťaženejšie linky a v rokoch 1962 a 1964 sa krátko overovala možnosť premávky aj vo dvojiciach, pričom v roku 1964 to bolo aj s cestujúcimi na linke 4. Od začiatku roka 1966 do 1.4.1966 sa súpravy T2 využili na posilnenie prepravnej kapacity počas špičky na linke 5 (#201+202, 207+237 a 212+213). Od 1.4.1966 bola na linke 5 zvýšená kapacita nasadením súprav dvojnápravových električiek. Vozne typu T2 sa presunuli na linku 3, kde už premávali sólo.

Po dokončení novej vozovne v Krasňanoch boli medzi rokmi 1973 až 1977 niektoré vozne deponované aj v tejto vozovni. Po roku 1977 boli už všetky vozidlá vypravované len z vozovne Jurajov dvor.

Na "Tédvojkách" sa začal praktizovať systém hromadných výmien evidenčných čísiel. V socialistickom hospodárstve plného byrokracie sa tak našla cesta ako "zvýšiť" produktivitu práce, keď električka vychádzajúca z generálnej opravy dostala číslo vozňa prichádzajúceho na generálku, a tým sa papierovo výrazne znížil čas opravy. Posledných 13 vozidiel dostalo v roku 1983 nový rad evidenčných čísiel (7200).

V posledných rokoch prevádzky boli električky T2 vypravované z Jurajovho dvora na linky 2, 4, 8, 10 a 14. Posledné vozidlá T2 v pravidelnej premávke dojazdili koncom roka 1987. Ako posledné do premávky zasahovali vozne #7253 a 7254.

Vyraďovanie a likvidácia

Vyraďovanie sa začalo už v roku 1976, keď bolo nakúpených 16 vozňov T3CS za prevádzkové (neinvestičné) peňažné prostriedky, takže sa nemohli zaradiť ako nové vozidlá, ale len ako električky po generálnej oprave. Jediným riešením teda bolo vyradenie vozňov T2 a nové električky T3CS prehlásiť za "Tédvojky" po generálnej oprave. Vyradené boli vozne #202, 203, 207, 209, 211, 213, 218, 221, 222, 228 a 229. #243 vyradili taktiež v roku 1976, avšak už bez náhrady novým vozidlom T3. O rok neskôr boli vyradené vozne #240 (po nehode), 243/II (ex 210), 238, 241, 255, 256, 262 a 264. V roku 1978 nasledovali vozne #233 (ex 259) po nehode, 225, 242 a 265. Prototyp #6002 bol odovzdaný do múzea DP Praha v roku 1977, kde bol neskôr zrekonštruovaný na historické vozidlo.

V roku 1981 sa vo vyradení pokračovalo vozňami #236, 239, 244, 246, 256, 263 a 264, nasledujúci rok zošrotovali #205, 208, 212, 217, 231, 233 a 260 a v roku 1983 #201, 219, 235, 247, 248, 249, 250, 257, 259 a 262. Mnohé vozne boli vyradené, prípadne preradené na pracovné vozne len niekoľko rokov po generálnej oprave. Dôvodom bol nadbytok električiek po dodávkach novších električiek. Väčšina zostávajúcich električiek bola vyradená v rokoch 1986 - 1987 (oba roky po päť vozidiel) a posledné dve vozidlá boli vyradené v roku 1988. Pre zbierku historických električiek DPB bolo zachované len vozidlo #7230 (ex #215).

Katalóg vozidiel

6002

201 202 203 245II 205 233III 207 208 209 243II 211 212 213 8432 215 216 217 218 219 7220

221 222 8131 262II 225 8433 7227 228 229 7234

231 259II 263II 235II 7232 264II 237 238 7216 240 241 242 243 244 256II 246 247 248 249 250 7251 236II 7253 7254 255 256

257 7258 233II 260 7261 262 239II 264 265 7266

Legenda a štatistika

215nevyradené vozidlo: 1 (1,5 %)
215odstavené vozidlo (viac ako 6 mesiacov nezasiahlo do premávky): 1 (1,5 %)
6002vyradené vozidlo: 66 (98,5 %)
6002historické vozidlo: 2 (3 %)
245IItechnologické vozidlo: 4 (6 %)
245IIevidenčné číslo 245 obsadené 2. krát pri danom type vozidla
Vozidlo môže byť priradené k viacerým kategóriám súčasne, farebne zvýraznená je iba najdôležitejšia kategória.

Prečíslované evidenčné čísla

1.2.3.4.
204 245IIod 1977  
206do 1978233IIIod 1978  
210 243IIod 1976  
214do 19838002od 19838432od  (?) 
215do 1975230II1976 - 198372301983 - 1995215od 1995
220 7220od 1983  
223 252IIdo 19838131od 1983 
224 262IIod 1977  
226 7226od 19838433  
227 7227od 1983  
230 234II1976 - 19837234od 1983 
232 259IIod 1977  
233 263IIod 1977  
234 235IIod 1976  
235 232IIod 19767232od 1983 
236 264IIod 1977  
239 2671978 - 1983216IIod 19837216od 1983
245 256IIod 1977  
251 7251od 1983  
252 236IIod 1977  
253 7253od 1983  
254 7254od 1983  
258 7258od 1983  
259 233IIod 1977  
261 7261od 1983  
263 239IIod 1977  
266 7266od 1983  

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: Geravy #8:
Obávam sa že to už nie je diagnóza "fanúšik" ale "posadnutý podivín" (a možno aj nejaké formálne psychologické diagnózy, ktoré radšej ani nebudem uvádzať), keď riešim takéto špecifické detaily. Všímam si veci, ktoré mnohí ani nepostrehnú. Keby to boli aspoň veci dôležité a významné, ale sú to iba nepotrebné a zbyočné hlúposti.
Reakcia na: upravovač fotiek #6:
WOW, dobry si! 😃 Dik za siahlodlhe a zaujimave vysvetlenie. Vidno, ze mas prehlad a vyznas sa. Pravy fanusik MHD! 😉 👍
Je šírka okien a krajných dverí medzi prototypom T3 a prvým sériovým vozňom T3 rovnaká alebo odlišná?

https://transphoto.org/photo/557877/?vid=36158
https://transphoto.org/photo/921751/?vid=79969

https://transphoto.org/photo/557876/?vid=36158
https://transphoto.org/photo/457997/?vid=79969

Ak odlišná, o koľko? Jediné, čo vieme na základe fotky zaručene povedať je, že stredné dvere sú odlišné. Sériová T3 ich má 1330 mm. Aké boli pri prototype T3? 1050 mm ako na T3? 1240 mm lebo toľko sa tam maximálne zmestí ak chceme zachovať proporcie vozidla? Alebo niečo medzi tým (1150 mm?).
Reakcia na: Geravy #5:
Šírka otvorov v karosérii:

T2 krajné otvor 1420 mm, stredné 1050 mm
T3 krajné otvor 1360 mm, stredné 1330 mm
K2 krajné otvor 1360 mm, vnútorné 1520 mm

Poznámka: rozdiel šírky otvoru v karosérii 30 mm medzi krajnými strednými dverrami vozňov T3, s výnimkou prototypu, je zanedbateľný. Samotné skaldacie dvere majú rovnaký rozmer a pasujú dopredu, do stredu aj do zadu. Jednotlivé série T3 mali odlišné dvere, ale všetky boli medzi sebou zámenné ako medzi sériami, tak umiestnením v karosérii).

Porovnanie prototypu T3 s T2:
https://transphoto.org/photo/557876/?vid=36158
https://transphoto.org/photo/1382638/?vid=57955

https://transphoto.org/photo/251271/?vid=36158
https://transphoto.org/photo/1336927/?vid=57955

Mňa skôr zaujíma šírka krajných dverí pri K1:
https://transphoto.org/photo/401177/
https://transphoto.org/photo/308149/

Podľa fotiek dverí usudzujem že prototypy T3 aj K1 majú rovnakú šírku výrezu pri predných dverách, lebo s vysokou pravdepodobnosťou majú identické krídla skladacích dverí. Lenže to potom znamená, že K1 má dlhšie čelá ako K2, lebo K2 má šírku krajných dverí 1360 mm. Rozdiel v šírke otvoru krajných dverí K2 (a sériových T3) oproti T2 je 60 mm. Ten jeden cm vpredu a jeden cm vzadu sa už "stratí" v hrúbke stĺpikov alebo bude chybou merania. To by vysvetľovalo prečo v prospektoch K2 všade udáva výrobca dĺžku, ktorá je v rozpore s fyzickým premeraním vozovej skrine. Prečo by to robil? Možno preto, lebo K2 je iba K1 s užšími krajnými dverami a je kratšia o 140 mm, ale v rámci unifikácie s typom T3 to ČKD Tatra nechali idetnické. Vozne T2, T3 a K2 som fyzicky premeriaval. Možnosť premerať prototypy T3 alebo K1 som nemal.

Jednoznačne podľa fotiek povedať, ako to bolo, sa nedá.

Vysvetlenie prvé:
Prototypy T3 a K1 mali krajné dvere široké 1420 mm ako T2, pričom K1 bola presne taká dlhá ako udáva výrobca. Navyše mala tri typy bočných okien: 1220, 1380 a 1560 mm. V zalomenej časti ľavej bočnice z typu T3 (1380 mm), potom dve extra dlhé (oproti 2. a 3. dverám 1560 mm) a potom krátke (zvyšné 1220). Vozne K2 sú oproti údajom výrobcu fyzicky kratšie o 140 mm. K2 má aj pri kabíne vodiča okno o veľkosti 1220 mm a oproti T3 viditeľne širšie medziokenné stĺpiky pri čelách na ľavej strane. "Matematicky" (ak som správne meral, resp. zapisoval hodnoty), by mali byť o 30 mm širie ako na T3.

Detail okna pri búde vodiča, rozdiel v šírke stĺpika medzi T3 a K2:
https://imhd.sk/ba/galeria-media/22/%C4%8CKD-Tatra-T3/4809/T3SU-7733-s-reklamou
https://imhd.sk/ba/galeria-media/23/%C4%8CKD-Tatra-K2/5922/K2-s-reklamou-%C4%8CS-v%C3%BDstavy
Samotná šírka stĺpikov medzi oknami je pri T3 a K2 rovnaká, len sa zdá byť väčšia, lebo K2 má kratšie okná.

Záver prvého vysvetlenia:
Všetky dvere na prototype T3 boli rovnako široké ako na T2. K1 bola oproti K2 dlhšia o 160 mm. Lepšie povedané, K2 je oproti K1 kratšia o 160 mm. Ja som nameral 170 mm, aspoň tak to vychádza keď zrátam všetky merania. Samozrejme som nemeral celú dĺžku vozňa naraz.

Vysvetlenie druhé: prototypy T3 a K1 mali krajné dvere široké 1360 mm, pričom K1 bola rovnako dlhá ako K2 a prototyp T3 mal úplne odlišnú šírku stredných dverí, lebo 1050 mm (ako na T2) to byť nemohlo, zároveň to nebolo ani 1330 mm ako sériové T3. "Matematicky" to vychádza na šírku 1240 mm, čím by prototyp T3 mal úplne atypické stredné dvere vrátane rozmerov krídel dverí.

Záver druhého vysvetlenia:
K1 aj K2 boli rovnako dlhé a mali identické dvere aj okná. Prototyp T3 mal atypické stredné dvere, vypočítané na šírku 1240 mm, t.j. o 19 centimetrov širšie než T2. Mohlo to byť aj menej ako 1240, to je horná hranica. Že by to bolo iba 1050 mm ťažko povedať, to by museli byť tučnejšie medziokenné stĺpiky. A možno mal prototyp T3 bočná okná rovnaké ako T2 (T2 a T3 majú odlišné okná!).

Vysvetlenie tretie:
Prototypy T3 a K1 mali odlišnú šírku prvých dverí. Prototyp T3 ich mal široké 1420 mm a prototypy K1 mali šírku 1360 mm.

Záver tretieho vysvetlenia:
K1 bola identická ako K2 a oba typy sú kratšie oproti údajom udávaným výrobcom.

Každý si môže vybrať, ktoré vysvetlenie je pre neho najpravdepodobnejšie, súdiac iba podľa fotiek tých vozidiel, lebo prototypy T3 a K1 sa nedochovali, takže fyzicky ich premerať nie je možné.
Reakcia na: upravovač fotiek #4:
Cize stredne dvere T2 su rovnake ako dvere na T3? A moze byt, ze predne a zadne dvere T2 su rovnake ako 2. a 3. na K2?
Reakcia na: Geravy #3:
T2 má predné a zadné dvere širšie ako T3. Takže ani jedny dvere neboli rovnaké. Prototyp T3 mal tiež stredné dvere užšie. Až sériové vozy mali šírku dverí jednotnú. Za cenu posunutia okenných stĺpikov na strane dverí o 45 von od stredných dverí a zúženia stĺpikov pri dverách. Iba dvojdverové T3SU mali okenné stĺpiky symetricky umiestnené. Rovnako ako ich majú symetricky T2 a K2.
Vsimol som si, ze T2 mali stredne dvere uzsie ako predne a zadne. Ktore zodpovedali sirke dveri na T3 ?
Reakcia na: Viko #1:
Všetko sa to dá vyčítať, keď má človek trochu analytické a syntetické sklony 🙂.
Všetky T2 boli dodané s okrúhlymi smerovkami na stĺpikoch za prvými a pred tretími dverami. V rámci opráv boli okrúhle smerovky nahradzované eliptickými. Pri zavádzaní samoobsluhy bola doplnená výstražná signalizácia zatvárania dverí (vodorovné elipsy), spočiatku len pri 1. (nástup všetkých) a tretích (nástup len s PCL) dverách, pri zavádzaní MOC systému bola signalizácia (spolu s odtlačkami "NÁSTUP" a "VÝSTUP" doplnená aj pri prostredných dverách.
Pre mňa ako maloletého šotouša bola omnoho zaujímavejšia anabáza vnútornej výstražnej signalizácie, ktorá sa inovovala len náhodne, takže sa vyskytovali červené okrúhle svetielka, červené slzičky aj oranžové slzičky a to v kolísavom počte 2 - 4 - pri prvých dverách sa výstražná signalizácia nemontovala nikdy, inak boli variácie:
1) Pri druhých dverách jedna (vľavo), pri tretích dverách jedna (vľavo).
2) Pri druhých dverách dve (vľavo aj vpravo), pri tretích dverách jedna (vľavo).
3) Pri druhých aj pri tretích dverách po dve.
Pri prvých dverách sa montovala len jedna biela vodorovná slza vľavo, ktorá slúžila ako osvetlenie kabíny vodiča (rovnako ako pri starších sériách T3).
Prosím, nájde sa pamätník, ktorý by ma oboznámil s nejakou logikou v svetielkach na pravej bočnici?

Na úvodnej kresbe sú guľaté smerovky na okenných stĺpikoch, v galérii je dosť fotiek s oválnymi na ich mieste a nejaké aj v nižšej polohe. To boli odlišnosti sérií alebo miestna úprava? Súvisí s tým výskyt "slzičiek" naľavo pod oknom vodiča?

Ak sú oválne smerovky vysoko, vyskytuje sa pod nimi rovnaké vodorovné svetlo. Bola to signalizácia dverí? Ak áno, prečo ju niektoré vozy (napr. #201 a i.) pri stredných dverách nemajú?

Vopred vďaka ?