V roku 1962 boli pokusne upravené vozne #202 a 214 na prevádzku v dvojvozňovej súprave. Úprava spočívala v privedení trakčného prúdu do druhého vozidla prostredníctvom spojovacieho kábla z prvého vozňa. Takéto dvojčlenné riadenie umožňovalo polovičný odber prúdu za súčasného zmenšovania rýchlosti vozidla. V roku 1964 sa zase pokusne rekonštruoval vozeň #207 na sério-paralelné zapojenie motorov, pričom jeho skúšobná prevádzka prebiehala od 15.3. do 30.6.1964. Výsledky úpravy boli prevažne kladné, nevýhoda spočívala v menšom zrýchlení pri rozjazde. Následne sa upravil aj vozeň #237 a oba vozne boli od 29.10.1964 spriahnuté do súpravy pokusne nasadenej na trať č. 4. Súčasne sa na všetkých elektromagnetických výhybkách namontovalo blokovacie zariadenie proti prestaveniu výhybky zadným vozňom.
Niekoľko rokov po začatí premávky električiek T3 boli spriahadlá Compact na vozňoch T2 nahradené novými spriahadlami pražského typu. Prvé úpravy sa začali vykonávať v rokoch 1966 - 1967, kedy bolo linkové označovanie prispôsobené električkám T3. Na prednom čele bol umiestnený držiak na štvorcovú tabuľu s číslom linky, bočná linková tabuľa bola umiestňovaná do držiaka v spodnej časti prvého bočného okna za prvými dverami a zadné štvorcové číselné označenie bolo už okolo roku 1965 umiestnené v interiéri za zadným oknom. Pôvodné malé okrúhle smerové svetlá a svetlá na zadnom čele boli postupne vymieňané za väčšie slzičkového tvaru. Prototyp #6002 dostal ako jediný združené zadné svetlá umiestnené horizontálne po vzore pôvodných električiek T3. Pri generálnych opravách boli smerovky na bočniciach presunuté nižšie a ponechané iba v prednej časti.
Na začiatku 1970-tych rokov po zavedení možnosti nástupu s predplatnými lístkami aj zadnými dverami boli k predným a zadným dverám z vonkajšej strany nainštalované výstražné svetlá "Nenastupovať", stredné dvere boli určené len na výstup. V roku 1976 v súvislosti so zavedením bezhotovostného tarifného systému (predaj lístkov mimo vozidla) a nástupu všetkými dverami, sa výstražné svetlo dosadilo aj k stredným dverám. Svetelná signalizácia "Nevystupovať" v tvare slzičiek bola montovaná aj v interiéri nad druhými a tretími dverami.
Generálne opravy vozňov T2 sa vykonávali v rokoch 1972 až 1978, pri ktorých vozne dostali nový riadiaci pult a po vzore električiek T3 na čelo dva reflektory a dvojicu obrysových svetiel, na zadnom čele boli inštalované združené zadné svetlá umiestené zvisle na bokoch. Piesočníky boli premiestnené z podvozkov do vnútra vozidla pod doplnené predné sedadlá (spočiatku čalúnené, neskôr laminátové), realizované bolo aj stýkačové ovládanie všetkých pomocných vysokonapäťových pomocných obvodov. Odstránené tiež boli zásuvky viacčlenného riadenia na čelách. Namiesto pokladne sprievodcu boli dosadené ďalšie dvojsedadlo pre cestujúcich (prvým opraveným vozidlám bola ešte pokladňa pri GO ponechaná). Opravy prebiehali nasledovne (uvedené je evidenčné číslo po oprave):
- 1972: 225 (v DP Praha)
- 1973: 205, 208, 226, 227
- 1974: 212, 214, 215, 219, 228, 237, 247, 251, 253, 260, 266
- 1975: 201, 206, 216, 217, 220, 231, 240, 246, 249, 250, 254
- 1976: 230, 234, 235, 244, 248, 257, 261
- 1977: 232, 233, 236, 245, 252, 256, 259, 262, 263, 264
- 1978: 239, 267
Niektoré vozidlá dostali nad okná držiaky na strešné reklamné panely. V roku 1977 bola na strechu vozňov dosadená anténa rádiostanice. Zmena sa pri konci ich prevádzky týkala aj vyfarbenia - na streche sa krémová farba začala používať iba medzi čelom a prvým oknom resp. dverami. Zvyšok strechy bol sivý. Výcvikové vozidlo #8131 dostalo v roku 1986 inverzný náter. Posledné jazdiace vozne dostali v roku 1985 po zmene formátu bočnej linkovej tabule držiak na ňu v hornej časti druhého okna. Minimálne vozne #7230 a 7253 ešte dostali v roku 1987 držiak na malú tabuľku s číslom linky na držiak pravého zrkadla.
Historický vozeň #7230 bol v roku 1995 prečíslovaný na pôvodné číslo 215 a zároveň sa k 100. výročiu MHD v Bratislave podrobil čiastočnej rekonštrukcii do pôvodného stavu. Ďalšiu etapu rekonštrukcie podstúpil v rokoch 2001 - 2002. V interiéri však zatiaľ nebolo doplnené pôvodné pracovisko sprievodcu.
upravovač fotiek
T2 krajné otvor 1420 mm, stredné 1050 mm
T3 krajné otvor 1360 mm, stredné 1330 mm
K2 krajné otvor 1360 mm, vnútorné 1520 mm
Poznámka: rozdiel šírky otvoru v karosérii 30 mm medzi krajnými strednými dverrami vozňov T3, s výnimkou prototypu, je zanedbateľný. Samotné skaldacie dvere majú rovnaký rozmer a pasujú dopredu, do stredu aj do zadu. Jednotlivé série T3 mali odlišné dvere, ale všetky boli medzi sebou zámenné ako medzi sériami, tak umiestnením v karosérii).
Porovnanie prototypu T3 s T2:
https://transphoto.org/photo/557876/?vid=36158
https://transphoto.org/photo/1382638/?vid=57955
https://transphoto.org/photo/251271/?vid=36158
https://transphoto.org/photo/1336927/?vid=57955
Mňa skôr zaujíma šírka krajných dverí pri K1:
https://transphoto.org/photo/401177/
https://transphoto.org/photo/308149/
Podľa fotiek dverí usudzujem že prototypy T3 aj K1 majú rovnakú šírku výrezu pri predných dverách, lebo s vysokou pravdepodobnosťou majú identické krídla skladacích dverí. Lenže to potom znamená, že K1 má dlhšie čelá ako K2, lebo K2 má šírku krajných dverí 1360 mm. Rozdiel v šírke otvoru krajných dverí K2 (a sériových T3) oproti T2 je 60 mm. Ten jeden cm vpredu a jeden cm vzadu sa už "stratí" v hrúbke stĺpikov alebo bude chybou merania. To by vysvetľovalo prečo v prospektoch K2 všade udáva výrobca dĺžku, ktorá je v rozpore s fyzickým premeraním vozovej skrine. Prečo by to robil? Možno preto, lebo K2 je iba K1 s užšími krajnými dverami a je kratšia o 140 mm, ale v rámci unifikácie s typom T3 to ČKD Tatra nechali idetnické. Vozne T2, T3 a K2 som fyzicky premeriaval. Možnosť premerať prototypy T3 alebo K1 som nemal.
Jednoznačne podľa fotiek povedať, ako to bolo, sa nedá.
Vysvetlenie prvé:
Prototypy T3 a K1 mali krajné dvere široké 1420 mm ako T2, pričom K1 bola presne taká dlhá ako udáva výrobca. Navyše mala tri typy bočných okien: 1220, 1380 a 1560 mm. V zalomenej časti ľavej bočnice z typu T3 (1380 mm), potom dve extra dlhé (oproti 2. a 3. dverám 1560 mm) a potom krátke (zvyšné 1220). Vozne K2 sú oproti údajom výrobcu fyzicky kratšie o 140 mm. K2 má aj pri kabíne vodiča okno o veľkosti 1220 mm a oproti T3 viditeľne širšie medziokenné stĺpiky pri čelách na ľavej strane. "Matematicky" (ak som správne meral, resp. zapisoval hodnoty), by mali byť o 30 mm širie ako na T3.
Detail okna pri búde vodiča, rozdiel v šírke stĺpika medzi T3 a K2:
https://imhd.sk/ba/galeria-media/22/%C4%8CKD-Tatra-T3/4809/T3SU-7733-s-reklamou
https://imhd.sk/ba/galeria-media/23/%C4%8CKD-Tatra-K2/5922/K2-s-reklamou-%C4%8CS-v%C3%BDstavy
Samotná šírka stĺpikov medzi oknami je pri T3 a K2 rovnaká, len sa zdá byť väčšia, lebo K2 má kratšie okná.
Záver prvého vysvetlenia:
Všetky dvere na prototype T3 boli rovnako široké ako na T2. K1 bola oproti K2 dlhšia o 160 mm. Lepšie povedané, K2 je oproti K1 kratšia o 160 mm. Ja som nameral 170 mm, aspoň tak to vychádza keď zrátam všetky merania. Samozrejme som nemeral celú dĺžku vozňa naraz.
Vysvetlenie druhé: prototypy T3 a K1 mali krajné dvere široké 1360 mm, pričom K1 bola rovnako dlhá ako K2 a prototyp T3 mal úplne odlišnú šírku stredných dverí, lebo 1050 mm (ako na T2) to byť nemohlo, zároveň to nebolo ani 1330 mm ako sériové T3. "Matematicky" to vychádza na šírku 1240 mm, čím by prototyp T3 mal úplne atypické stredné dvere vrátane rozmerov krídel dverí.
Záver druhého vysvetlenia:
K1 aj K2 boli rovnako dlhé a mali identické dvere aj okná. Prototyp T3 mal atypické stredné dvere, vypočítané na šírku 1240 mm, t.j. o 19 centimetrov širšie než T2. Mohlo to byť aj menej ako 1240, to je horná hranica. Že by to bolo iba 1050 mm ťažko povedať, to by museli byť tučnejšie medziokenné stĺpiky. A možno mal prototyp T3 bočná okná rovnaké ako T2 (T2 a T3 majú odlišné okná!).
Vysvetlenie tretie:
Prototypy T3 a K1 mali odlišnú šírku prvých dverí. Prototyp T3 ich mal široké 1420 mm a prototypy K1 mali šírku 1360 mm.
Záver tretieho vysvetlenia:
K1 bola identická ako K2 a oba typy sú kratšie oproti údajom udávaným výrobcom.
Každý si môže vybrať, ktoré vysvetlenie je pre neho najpravdepodobnejšie, súdiac iba podľa fotiek tých vozidiel, lebo prototypy T3 a K1 sa nedochovali, takže fyzicky ich premerať nie je možné.