Mesto sa chystá na veľké rekonštrukcie električkových tratí

"Samostatným projektom je vybudovanie integrovanej prestupnej zastávky pre mestskú i regionálnu hromadnú dopravu (integrovaná zastávka Radlinského)." - To by ma zaujimalo co regionalne uz bude stat na Radlinskeho..

Ta Dubravka to bude ten paskvil o ktorom sa hovorilo? Spracovalo mesto niektore navrhy Lepsiej Dopravy alebo si pripomienkami klasicky vytreli zadocek? Ak to bude ta pseudoModernizacia tak sa treba stazovat na EU alebo podobne...

Napr. že pôjdu lajnsy od Stupavy cez Brniansku, a na predstaničnom nám. F. Liszta dolu Štefanovičovou a Karvašovou, zastavia na prestupnom termináli na Radlinského a potom doprava na Legionársku ? ?

Bude počas rekonštrukcie električkových tratí zabezpečená náhradná autobusová doprava v dostatočnej kapacite? Budú na to vozidlá? Bude mať náhradná doprava prednosť (bus pruhy) aby bola podobne komfortná ako kolajová doprava? Či chcem veľa? ?

Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že bude paškvil.

To vypracovanie projektu bude dufam taky isty bullshit ako dubravska radiala... ponechajme 43 zastavok z roka 1980 v takom stave ako su a cestujme nosnym systemom viac casu statim ako jazdou.

Tram-Train z Hlavnej stanice do Ružinova. ?

Uverím, až keď podbijú posledný pražec, upnú posledný prevez, zapoja meniarne a budú tam mať s čím jazdiť... ?

Amen, brother.

Presne tak, ja stále podporujem zrušenie takmer každej druhej električkovej zastávky, napriek tomu že asi si tiež zanadávam, keď zrušia tie ktorú práve používam .. no tu sa pripravuje pseudomodernizáciou zakonzervovanie aktuálneho paskvilného stavu zúfalej letargie MHD...

V Dúbravke nie je hustá sieť zastávok. Stačilo by aspoň obidve Krčace prehodiť na znamenie. Veď dopyt funguje najlepšie práve v električkách.

V Karlovke sú na husto Karlova ves a Borská asi kvôli obratisku a prestup na Molecovej.
V Ružinove detto na konečnej. Ešte sú vedla seba Herlianska a Nemocnica Ružinov .No tam je to cielené pre dve zdravotnícke zariadenia.
Vajnorská a Račianska je ok. Na Račianskej dať na znamenie Nový záhon.

Ja len tak zbezne...

Autobusy SAD pojdu z Radlinskeho doprava na Legionarsku cez ten obluk, s ktorym bol vzdy pocas nahradnej dopravy X14 problem, pretoze v nom vecne stali auta a polomer zakruty bol priostry? A potom - neviem ci to bude zrovna prinos, ked vsetky autobusy SL budu trcat v poobednej a ranajsej kolone na Radlinskeho...

Trolejbusova trat OC Avion - OC Lamac? To mam rozumiet tak, ze potom sa zrusi L63, do Lamaca bude treba prestupovat, cestou bude trolejbus stat na kazdej zastavke (trolejbusy sa nemozu predchadzat) a navyse, na kazdom useku, kde bude 70 sa bude musiet jazdit 50, takze nakoniec cela cesta bude trvat este viac vdaka predlzenej jazdnej dobe a prestupu, hlavne, ze budeme mat "ekologicku" dopravu?
Oni si vazne myslia, ze ked bude Tesco Lamac priebezna konecna, ze to prispeje k presnosti dopravy? Autobusy tam teraz uz nemaju ani jedno vyhradene miesto, kde by mohli vyckavat (napr. napojenie sa na trat po poruche a navyse ta zastavka ma uz teraz problem a vznikaju tam kolizne situacie, lebo nastupna a vystupna zastavka su prilis blizko pri sebe a cela mala byt riesena uplne inak.

Ja som si myslel ze MHD by mala sluzit ludom a nie naopak...

BUS pruh počas opráv jednotlivých radiál?Dobrý vtip ? ? ? Veď DPB nie je schopný zriadiť ani ten sľubovaný na Štefánikovej nie to,aby zriadil nejaký dočasný počas opráv koľajových tratí ?

Len tak zbežne:
Samozrejme že ten SL na Radlinského je môj žart... tá regonálna doprava sa tam dostala nejakým novinárskym škriatkom. To sa sem tam stáva že keď pošle nejaké odborné odd. magistrátu správu na tlačové odd. tak počas procesu posielania mailu sa tam objavia nejaké slová naviac, alebo niekedy sa nejaké vymažú ? ?

Výstavba trolejbusovej trate (Brnianska-) Patrónka - Tesco Lamač je v súčasnosti už na 99% realita a tiež pokiaľ viem by sa mala trolejovať aj "opačná vetva" 63ky Vozovňa Trnávka - Bojnická - Galvaniho - Avion. Niečo mi našepkáva, že keď príde z eurofndov taký hojný počet kĺb. tbusov (a nejaké 15TrM určite zostanú), tak tam bude slušná rezerva aj na pokrytie "novej" zatrolejovanej 63 Tesco Lamač - Avion. A v podmienkach € fondov bude určite nahradenie autobusovej dopravy ekologickou trolejbusovou.
Ako má dopadnúť 63 s pokračovaním do Lamača je otázka na mieste... možno tak ako Drotárska a spol. so 41 a DNV s 22 - teda s rozdelením priamej linky na dve cez prestup..? Každopádne teraz je podľa mňa správny čas to riešiť.. kým ešte nie je neskoro...

a aj keby DPB veľmi chcel, tak sa vždy nájde nejaký primitív na KDI ? ? ?

Vzhľadom k tomu, že sme v Bratislave, ani trošku nepochybujem o tom, že sa po výstavbe tej trate bude musieť prestupovať pri Tescu Lamač zo skráteného trolejbusu 63 na linku 30. A tá linka 30 sa už ani nebude musieť posilniť, keďže tí, čo by inak išli 63, tak pôjdu rovno autom, aby nemuseli mrznúť pri prestupe. Tieto kúsky trolejbusových tratí nám bol čert dlžen.

Ono by sa to možno dalo obísť tak, že 63 by sa zrušila a nahradila t-busom a zaviedla by sa nová linka pre Lamač, ktorá by akože nemala s bývalou 63 nič spoločné, no trasu by mala tak, aby išla aspoň po Račko. K Tescu by z Lamača chodila linka 30.
Možné varianty náhrady za 63:
Lamač - ŽST. Lamač (ako dnes) - Patrónka - Hroboňova - NFR - Račko - Krížna - ASMN (posila pre 21)
Lamač - ŽST. Lamač (ako dnes) - Patrónka - Hroboňova - NFR - Račko - TrMy (otočka ako 31 a späť do Lamača)

V Dúbravke (a aj inde) sú súbežné autobusové linky pre tých, ktorí nezvládnu peší presun. A ostatným kúsok chôdze určite neuškodí. To je minimálna daň za výrazné zrýchlenie električiek. Ale buďme radšej realisti a skúsme si predstaviť, že aspoň ten dopyt v električkách funguje ... no aj na to už treba obrovskú dávku fantázie.

Akurát, že merateľným cieľom toho projektu nebude "nejakým spôsobom zmeniť linkové vedenie", ale zmena počtu prepravených osôb v rámci jednotlivých trakcií. A to akoukoľvek náhradou nedosiahneš.

Snáď je tá Priečna os len kec ?

Co sa ti na tom nezda?

Prestupovalo by sa na Petrónke.. navyše dnes 30 ani do tesca Lama nezachádza ?

TomJ: alebo Lamač - Patrónka - Hroboňova - NFR - Račko - Mýtna - Nám. 1. Mája - Hodžovo - Štefánikova - Hroboňova - Patrónka - Lamač ? ?

Akékoľvek delenie 63 je mimo misu. To je podľa mňa politicky nepriechodné. Už sa mohla kresliť trať do Lamača, aby 63 bola komplet trolejbusová, ale niekto si zrejme potrebuje postaviť pamätníček vo forme trolejbusu na Bosákovu – tam sa ma ako ktorá linka nahradiť? Či takto nikto neuvažuje?

? ? ? ☠ ☠ ☠

Pohomlo by bombardovat EU staznostami? Vsak toto neni normalne jak sa tu zneuzivaju ojrofondy. A to si EU vobec nevsima ze im takto seru na hlavu? ? ☠

Co maju s tou Bosakovou furt ? Nikto stale nevidi ze drvivu vacsinu trasy premavaju L32,61 popod draty ?

Asi vidia len ca$h vo vlastnom vrecku...

Veď skús, pokiaľ to vieš fundovane spísať. ?

Trolejbusová trať ak, tak by sa mala riešiť až do Lamača, takto to bude opäť problematické... ale zrušenie spojenia z Lamača na Šancovú vnímam ako nepriechodné, a preto asi to dopadne tak, že sa 63 "rozsekne", trolejbusová linka bude Tesco Lamač - Avion (bude sa musieť zladiť s Trnávkou), atobusová bude z Lamača niekam - tam je asi X variantov.

A prečo by sa muselo jazdiť 50?
To je len vec zmeny nastavenia elektrického obmedzenia rýchlosti u trolejbusu.

znovu ta hlúpa trasa elektricky do Hl.St. Štefanovičova-Karvaša? ? ?

S tou Račianskou nie celkom súhlasím. Som názoru, že by bolo fajn pokúsiť sa v rámci týchto "modernizácii" zrýchlodrážniť tie trate - aspoň upraviť polohy zastávok, zlúčiť ich a podobne. Zdá sa mi nenormálne, aby cesta "nosným systémom" z Peknej cesty na RaMy trvala 13 minút, to, že to vyhovovalo pred 30 rokmi je fajn, ale v dnešnej dobe (a v našich podmienkach) to je na zasmiatie a takto ľudí z IAD nepritiahneme... Na Račianskej je síce v špičkách električka rýchlejšia, ale mimo špičky je to zúfalstvo. Teda ak hovoríme o nosnom systéme, pretože z návrhu týchto "modernizácií" mi vyplýva, že uvažovanie na meste sa stále nezmenilo a električky sú stále považované za nejaký osobák, ktorý musí vymetať každú zastávku.
Súhlasím s názorom slaviusa, že "modernizácie", v rámci ktorých pôjde o obyčajnú výmenu zvršku a záležitosti prevádzky zostanú po starom, budú obyčajným premárnením historickej príležitosti zatraktívniť koľajovú dopravu.
Dúfam, že fundovaní ľudia okolo imhd sa s takým stavom neuspokoja a pokúsia sa o zmenu...

V Dubravke je velky problem s mnohymi zastavkami a nie len Krcace.

Zastavka Svantnerova je uplny nezmysel cca 400 metrov od damborskeho a dalsich nieco navyse od alexyho. Jedna z najkrajsich prikladov zastavky, ktory si ziada priam zrusenie, pretoze aj vazby obyvatelov na zastavku su velmi lahko prisposobitelne na zastavky Alexyho a Damborskeho.

Zastavka Drobneho ma ten isty problem ako Svantnerova, kde od Alexyho je skoro iba 300 metrov. Treba zrusit!

Zastavka Alexyho je uplne chora podpora obyvatelov pouzivat verejnu dopravu bezpecne... jedna z dvoch najvacsich cestnych krizovatiek v Dubravke, a zastavky su umiestnene na druhej strane cesty cez 3 prechody. Vyzaduje si optimalizaciu z hladisku premiestnenia zastavky smerom do mesta na uroven opacnej zastavky a to iste v pripade zastavky autobusov.

V meste ako takom je asi najoptimanelnejsie zvladnuta rola zastavok od ulice Molecova po Safarikovo namestie, aspon trocha sa tam tie elektricky mozu rozbehnut a pripominat nosny system. Bezohladu na to ci Dubravka, Raca, Karlovka, Ruzinov, Nove Mesto vsetky radialy maju ten isty problem. A v Dubravke teda vobec nie je optimalny pocet zastavok. Nie ked tam su zastavky 400 metrov od seba a nosny system ma mat aspon tych 800-900.

A este, zastavky sa predsa nemozu umiestnovat podla toho kde ludia nastupia, ale planovanym systemom podla vazieb s poctom bytov.

Priklad: na Svantnerovej mozno nastupi viac ludi ako na Damborskeho, ale len kvoli tomu, ze vacsia cast obyvatelstva to ma k zastavke blizsie. Rozdiely medzi zastavkami 400 metrov a ich zrusenie nesposobi, ze ludia budu lenivy prejst sa o 300 metrov dalej, ked im cesta elektrickou usetri 10 minut pri normalnom pocte zastavok. Zastavky sa musia umiestnovat aj geograficky podla toho, ako interaguju okrajove casti sidlisiek a bytovych jednotiek, pretoze inak sa tu prave narusa ten system, ktory umoznuje efektivne umiestnit zastavky nosneho systemu aspon tych 800-900 metrov od seba.

Zastavky sa nemaju co umiestnovat podla toho, kde ju chcu obyvatelia proste mat. Na to maju mat v meste dobrych odbornikov, ktori maju mat jasno v tom co robit a maju vytvorit riesenia tak, ze aj ked zo zaciatku sa to ludom nepaci, skutkami ludi presvedcia o tom, ze to je tak naozaj lepsie a suhlasi to s modernymi prvkami dopravy. Bohuzial, takyto poslanci na magistrate alebo ludia ktori na to maju kompetencie v Bratislave nie su.

Vzdialenost im predlzis velmi malo, pretoze so vzdialenostou pribytku od zastavky pre pribytok najblizsej, klesa aj vzdialenost narastu dlzky cesty k zastavke nasledujucej. Cize tento argument je neobstojny, bezohladu na to ci sa to tym ludom paci alebo nie, takyto argument by som mohol polozit potom aj v Karlovke aj v Raci a su tam rovnako vzdialene domy od elektrickovej drahy. Ja sa tu bavim o nosnom systeme a nie o zastavkach autobusovych doplnkovych liniek ako 32, 20 a podobne. V Dubravke subezne autobuse linky su a pravdepodobne aj vzdy budu, pretoze by to bol nezmysel rusit ich, ale na prestup z billy do lidlu maju byt doplnkove autobusy, nie nosny system.

Proste rozdiel medzi zastavkami kde zo 6 usekov medzi zastavkami ma 300-450 az 4 je neakceptovatelny a mozes si to nazvat ako chces, nikdy to nebude nosny system. Nepoznam ziadny spravne funkcny system o rozlohe mesta Bratislava, kde by boli zastavky kazdych 400 metrov a vobec sme asi celosvetovym unikatom... Su mesta kde su zastavky od seba vzdialene aj 2-3 km, a ak sa mame tvarit, ze elektricka ma zastupit rolu metra, potom nesmie stat pri kazdej vrbe. Si zober ze Bratislava ma rozlohu skoro jak Vieden, je roztahana jak to len ide a my si tu este preferujme zastavky kazdych 350 metrov... Inde ludia chodia peso o 3-4 minuty dlhsie, lenze ta elektricka je v konecnom vysledku prave kvoli dlhym medzizastavkovym usekom po celej drahe o 10+ minut kratsia.

Dalsia vec, pocet zastavok na linke cislo 5 je 43, tato linka ma cca 19,5 km podla googlemaps. Pocet zastavok nosneho systemu (metra )na podobnej trati vo Viedni iba s o nieco vyssou rozlohou je cca 20... Skus si to premerat a to je len jedno prikladne mesto, mozem ti ich poukazat aj viac, poslednu dobu aj Brno zacalo velmi spravne riadit svoje elektricky.

presne tak, suhlasim s tebou.
podla mna pokial sa nezusi polovica zastavok elektriciek a nezavedie ich absolutna preferencia, tak ich za nosny system urcite nemozeme povazovat. elektricka nemoze zastavovat tak casto ako autobus. to je nezmysel.
metro tiez nestoji stale a v BA by mali elektricky plnit aspon ako taku funkciu nosnej dopravy.

Pri súčasnej situácií v Bratislave električka nie je a pokiaľ sa nezmení objem vynaložených financií na verejnú dopravu ani nikdy nebude nosným systémom, an to všetci tu diskutujúci raz a navždy zabudnite.
(mimochodom slús mi definovať nosný systém).

Električku nemôžeš porovnáť s metrom a v Bratislave električka metro nemôže nahradiť. Vo svojich príspevkoch sa snažíš zlepšiť rýchlosť, takže k rýchlosti:
1. nejde len o počet zastávok, ale aj počet križovaní s iným druhom dopravy (cestná, pešia), aké sú to križovatky a aká je preferncia (v Bratislave nulová a keď si niekto myslí že sa to zmení tak nech na to zabudne, pretože v tomto meste sa všetko robí pre prefernciu IAd ako jazdmú tak aj statickú - parkovanie na úkor chodcov)
2. kvalita tratí, výhybiek a križovatiek (tá je zúfalo zlá). Sa niekedy postav dopredu k vodičovi a pozeraj na tachometer. Minule som si to schválne pozeral na trati do Dúbravky a je to:
- každý prechod križovatkou bol rýchlosťou 5 až 15km/h
- bežná rýchlosť 35km/h
- možno tak 1% jazdy tvorila max. rýchlosť ktorá ani nedosiahla 45km/h

A keď už spomínaš Brno tak áno Brno je ukážka že keď sa naozaj chce dá sa investovať do lepšej električkovej dopravy, kvalitnejšie trate, električky a pod. Bol som v Brne a hodne som cestoval električkami takže áno v Brne je kvalite oveľa, oveľa lepšia.

Ja si tiež myslím že zastávky by mali byť od seba vzdialené aspoň 1km, hlavne pri električkovej doprave. Na husto sú aj v Rači, Karlovke v centre mesta (na Obchodnej, Špitálskej). Lenže len toto Ti nezrýchli električky v Bratislave.

Samozrejme že ľudia sa prejdú aj ďalej, totiž mnohí cestujúci ani nemajú na výber, nie každý obyvateľ Bratislavy je tak bohatí (mnohí diskutujúci nazávajú týchto ľudí socky), že si môže dovoliť živiť auto.

A samozrejme že nie ľudia si budú umiestňovať zastávky pretože každý by si ju dal pred svoj vchod.

Dobre vieme, že súčasný tarifný systém našej MHD umožňuje si tie čísla prifarbiť.?

už bolo na čase a kúpiť aj električky lebo tie storočne kraksne sú hrozné

Áno a zrušiť aj Chatam Sófer

"Pri súčasnej situácií v Bratislave električka nie je a pokiaľ sa nezmení objem vynaložených financií na verejnú dopravu ani nikdy nebude nosným systémom, an to všetci tu diskutujúci raz a navždy zabudnite."

Potom rovno zabudnime na rozvoj dopravy v Bratislave... Sak naco sa vobec budeme zaoberat verejnou dopravou, len si povedzme, ze to nejde a tak sa vsetko vyriesi... Nezabudnem, a nikdy, lebo toto nie je o peniazoch, toto je o logickom pristupe a pojdem si za tym a ked nie, tak zo Slovenska vypadnem a pojdem radsej zit do krajiny kde sa ludia chcu inovovat a nie hovorit slovne spojenia ako, zabudnite, toto nikdy nebude, lebo...

Teraz k veci, ze redukcia nezrychli elektricky:
Jedna zastavka ta zdrzi cca 20-40 sekund, zalezi od charakteru zastavky.

-Elektricka sa rozbieha a brzdi a tym padom sa znizuje jej jazdna rychlost, prilis husta siet zastavok ma dokonca za nasledok, ze elektricka nedosiahne dokonca ani svoju maximalnu moznu rychlost a zacne brzdit. Cim hustejsie zastavky, tym je tento efekt badatelnejsi az do kritickej urovne ako je v mnohych partiach Bratislavy.

-Elektricka musi otvorit dvere a nechat nastupit/vystupit ludi, podla poctu ludi kolko nastupuje, tento efekt niekedy moze trvat aj minutu, bezne vsak tak 20 sekund, preto to velke rozpatie, ale ked trva minutu, tak problem je niekde inde (nesplnene kapacitne poziadavky)

Takze nie, pre mna nie je problemom preferencia, ktora sa pravdepodobne uskutocni. Jasne je tam aj technicka stranka drah a podobne, ale ja nie som dopravny inzinier ale geograf, takze pre mna su priority troska ine. Pre mna je hlavnym problemom vysoko nadpriemerny pocet zastavok, ktory v Bratislave moze byt zredukovany a zoptimalizovany aj viac nez o 1/3. A to dokaze na jednej radiale vytvorit aj tych 10+ minut. V Bratislave momentalne existuju mozno 4 nosne linky, ktore splnaju kriteria "nosne" a bohuzial aj to autobus. Nosny system nema konkretnu definiciu, definicii je viac a ide skor o bezne frazy ako rychly, komfortny, jednoduchy atd...

Trebalo by to aby chodil aj jeden autobus z Dúbravky napríklad x5 by chodila 3krát za hodinu

A aj električkám dať zastávky na znamenie

Najhoršie riešenia sú riešenia robené ľuďmi, ktorí vec hodnotia len podľa jedného hľadiska. A to si presne ty: "ale ja nie som dopravny inzinier ale geograf, takze pre mna su priority troska ine" Napr. ti asi uniklo, že zrušenie zastávok a následné zavedenie súbežných autobusov, tam kde momentálne nie sú zvýši prevádzkové náklady a zníži počet cestujúcich v električkách.
A nosným systémom je v skutočnosti subsystém, ktorý v danom systéme MHD prepraví najviac ľudí, má najvyšší dopravný výkon a pod..

Ja som aj chcel, ale mail mam v kybli ?

"zrušenie zastávok a následné zavedenie súbežných autobusov, tam kde momentálne nie sú zvýši prevádzkové náklady a zníži počet cestujúcich v električkách" .. Prosím o nejaký link / zdroj overujúci pravdivosť tohto výroku .. hlavne tá druhá časť sa mi nezdá - ono to zrýchlenie električiek práve naopak zvýši aj prepravnú kapacitu aj ich atraktivitu u cestujúcich a vlastne aj ich celkový počet v tých električkách

Zaprve, jeden z geografickych zakonov je, ze vsetko so vsetkym suvisi a ja to tak chapem. A nehovorim to z jedneho hladiska, ale chces mi naznacit snad to, ze ked nie som dopravny inzinier, tak sa mam vyjadrovat k elektrickovym vyhybkam?

Na to tu mame dopravnych ekonomov, geografov a inzinierov, ze kazdy sa sprta vo svojej oblasti, vie zaklady z oblasti svojich kolegov a ked sa vytvara jeden projekt, nevytvara ho jednotlivec ale jeden tim so vsetkymi. Nikdy som toto nepoprel, tak neviem z akeho hladiska sudis, ze hodnotim z jedneho hladiska, sam som dokonca naznacil, ze ano na jazdnu rychlost vplyvaju aj technicke parametre, ale tie vie predsa lepsie zhodnotit dopravny inzinier a nie ja... Alebo sa mam hrat na vsevedca, ktory vsade bol, vsetko videl, vsetko vie a hodnotit tu vyhybky? Dobre riesenie vznikne vtedy, ked si kazdy presadi svoje a vo vysledku sa ciastkove riesenia daju do jedneho velkeho.

Druha vec, v Dubravke subezne autobusy su, to bola pointa cislo jedna, pre ktoru som diskutoval. Nikde som ani nespomenul zavedenie subeznych autobusoch co sa tyka Race, nemam tuto oblast az tak dobre preskumanu, ale neboj, tvorba subeznych autobusov nie je iba jedno riesenie, tych rieseni ako vytvorit doplnkovy system dopravy je x.

Zaujimal by ma inak zdroj tejto vety: "A nosným systémom je v skutočnosti subsystém, ktorý v danom systéme MHD prepraví najviac ľudí, má najvyšší dopravný výkon a pod..", pretoze momentalne riesim aj diplomovku ohladom nosneho systemu a garantujem ti, ze definicii nosneho systemu je neurekom a mnozstvo definicii definuju nosny system podla inych kriterii. Nosny system sa moze chapat aj podla tvojej logiky, avsak bohuzial takato definicia je nam na nic, pretoze nepomaha nam a je takmer nepouzitelna v rozvoji a inovaciach dopravneho systemu. Je to kvazi definicia zalozena na statistickom udaji o pocte obyvatelov vyuzivajucich danu trat/linku, bezohladu na to, ci mesto chce alebo nechce aby ludia danu linku vyuzivali. Takze nosnou linkou sa potom moze chapat aj linka, ktora ma 20 minutove intervaly, chodia po nej kratke autobusy natrieskane po vrchne okno, ale nosnou je kvoli tomu, ze inu moznost obyvatelia nemaju, nie preto, lebo by splnala kvalitativne poziadavky nosnej linky.

Kvalitativne poziadavky nosneho systemu su napriklad, vysoka hustota intervalov medzi spojmi, vysoka jazdna rychlost linky/systemu, vedenie tras a drah a ine. Kvantitativna hodnota je naopak pocet obyvatelov, pocet cestujucich vyuzivajucich linku/system. Pri rozvoji je ale dolezite vytvorit nosny system na zaklade kvalitativnych znakov, s cielom prilakat co najviac cestujucich. Cize presny opak ako tvoja definicia.

"Potom rovno zabudnime na rozvoj dopravy v Bratislave...", áno ja už som ZABUDOL pretože viem že sa TU NIČ prevratného ZA TÝCH 20 ROKOV NEUROBILO.

K technickým parametrom výhybiek sa neodvážim nič hovoriť a ani sa nechcem hrať na žiadneho pseudoexperta. Ale navšítivil som nejaké mestá a viem že keď vo Viedni, Zurichu a pod. prejde električka priamym smerom (teda nie do zákruty) bez spomalenia tak sa to asi dá vyriešiť alebo tam čarujú? Tak neviem prečo to nejde v Bratislave a tu električky priamym smerom cez výhybku spomalujú na 5-10km/h.

Alebo k trolejbusom: bol som niekoľko dní v Salzburgu a cestoval som tam trolejbusom a ani raz sa mi tam nestalo, že by tam padli palice z drôtov a to jazdili hodne veľkou rýchlosťou aj cez drátové výhybky.

Takže ak viem že niečo funguje inde vo svete tak sa pýtam prečo to nefunguje aj u nás.

"A to dokaze na jednej radiale vytvorit aj tych 10+ minut."
Nuž, toto zbožné želanie kedysi hlásal viceprimátor Kolada.
Ak vychádzame z predpokladu, že pri rušení zastávok nestratíme cestujúcich (čo by malo byť základným predpokladom - že viac cestujúcich pritiahneme zvýšenou cestovnou rýchlosťou, než stratíme predĺžením času dochádzky alebo predĺžením času prepravy v dôsledku čakania na prestup), tak na čase strávenom na zastávkach električka neušetrí prakticky nič (pretože počet ľudí, ktorý sumárne nastupuje a vystupuje, nebude menší, ergo čas, ktorý na to potrebujú, tiež nebude menší). Získa sa len čas potrebný na zastavenie, otváranie a zatváranie dverí a rozbeh. Koľko je to? V čase Koladových vyhlásení som si vytipoval jeden rovný medzizastávkový úsek a meral. Zistil som, že na tieto činnosti sa spotrebuje na jednu zastávku cca 20-25 sekúnd.
Že sa to nezdá? Prosím, potom urobme iný výpočet. Jazdná doba Pri kríži - Šafko je v špičke 28 min. a je to cca 10 km. Ak by čisto teoreticky išla električka celý čas 50 km/h (čo je maximum pri súčasných predpisoch), tak doba jazdy je minimálne 12 minút. Na všetko ostatné, vrátane zdržaní na semaforoch (a to ich nie je málo), zostáva 16 minút - pri 20 zastávkach!!! Jedna zastávka teda nemôže "stáť" viac, než 48 sekúnd (s brzdením, otváraním, výstupom a nástupom, zatváraním a rozbiehaním). Dajme 40, ať nežeru, ako vravia Česi. To znamená, že na všetky semafory, pomalé jazdy a neriadené priecestia ponecháme závratné 2 min. a 40 s. A teraz matematická úloha pre štvrtý ročník ZS: Električka sa na jednej zastávke zdrží 40 s. Koľko zastávok by sme museli zrušiť, aby sa cestovný čas skrátil o 10 minút? Správny výsledok: 15. Z dvadsiatich. A to nerátame predĺženie staničenia na ponechaných zastávkach z dôvodu nárastu nástupu a výstupu tých, ktorí sa na električku po zrušení ich zastávky nevykašlú a pôjdu (alebo sa prevezú autobusom) na inú.
Podľa mojich výpočtov pri zrušení tretiny zastávok na dúbravskej radiále možno usporiť najviac 3 minúty.

Treba sa zamerať na odstránenie tých zdrojov zdržania, ktoré nie sú "zapríčinené" cestujúcimi, to znamená predovšetkým na
- poriadnu údržbu tratí (= odstránenie pomalých jázd nariadených kvôli zlému technickému stavu),
- zavedenie preferencie na križovatkách a priecestiach a priechodoch pre chodcov riadených semaformi,
- zrušenie priecestí neriadených semaformi, alebo ich vybavenie semaformi s preferenciou,
- výmenu výhybiek za také, ktoré umožňujú rýchlejšiu jazdu (než 15 km/h do rovnej a 10 do odbočky),
- zmenu geometrie tratí v oblúkoch (poriadne urobené a kde sa dá, aj miernejšie, oblúky, prechodnice atď.).
Tadiaľto vedie cesta k zatraktívneniu električkovej dopravy, nie cez rušenie zastávok.

A na záver ešte poznámka: pre cestujúceho nie je rozhodujúce, za koľko sa dostane z nástupnej zastávky do cieľovej. Rozhodujúce (napr. pri porovnávaní s IAD) je, za koľko sa dostane z východiska svojej cesty (napr. vchodu domu) do jej cieľa (napr. vchodu na pracovisko). A do tohto času sa počíta nielen čas jazdy, ale aj čas dochádzky na zastávku, čas čakania na spoje, čas na prípadné presuny pri prestupoch a čas dochádzky z cieľovej zastávky do cieľa cesty. Ak niekomu zrýchlime čas jazdy o 2 minúty, ale predĺžime dochádzku na zastávku o 300 m, čo pre priemerného chodca je 4,5 minúty, potom pre neho bude električka nie atraktívnejšou, ale menej atraktívnou. Preto treba k rušeniu zastávok pristupovať veľmi opatrne a porovnávať, koľkým cestujúcim a o koľko sa preprava skráti (1) a koľkým a o koľko sa predĺži (2). A rušiť len vtedy, ak (1) > (2).

a čo takto vyriešiť všetko tým, že by všetky zástavky aj cez deň boli an znamenie , akože je blbosť 300 metrov od seba zastávky priznávam, ale tak niekde si to priam vyžaduje, ľudia si hneď rozmyslia či pôjdu autom alebo MHD, keĎ auto majú pri doma azastávku 500 metrov a viac.. myslíms i že tých 600-1000 metrov je ideálna vzdialenosť medzi zastávkami eln miestami sa to nedá, llebo keď sú 2 prestupné uzly pri sebe je logické že to radšej rozdielia do 2 ako do jedného, neviem ktorú zastávku by som tak dal, ale nájde sa pár príkladov určite ..

To, že sa na vec pozeráš len z jedného hľadiska si sám napísal: "Takze nie, pre mna nie je problemom preferencia, ktora sa pravdepodobne uskutocni. Jasne je tam aj technicka stranka drah a podobne, ale ja nie som dopravny inzinier ale geograf, takze pre mna su priority troska ine. Pre mna je hlavnym problemom vysoko nadpriemerny pocet zastavok, ktory v Bratislave moze byt zredukovany a zoptimalizovany aj viac nez o 1/3. "
Ako napísal Martin Fundarek existuje oveľa viac iných faktorov, ktoré ovplyvňujú cestovnú rýchlosť električiek a ty si vlastne tie ostatné zanedbal. Rozhodol si sa zrušiť zastávky, čo je síce najlacenjší spôsob zvýšenia úsekovej rýchlosti, ale ak predĺžiš dochádzkovú vzdialenosť, človeka sa zo zdroja do cieľa cesty v konečnom dôsledku vôbec nemusí dostať rýchlejšie, alebo je to zrýchlenie len nepatrné. Zrušenie zastávok je tiež jedným z mála spôsobov akými sa zvyšuje úseková rýchlosť na úkor zákazníka, ktorého chceš do tej električky pritiahnuť. Treba preto skôr použiť nástroje, ktoré spomenul Martin Fundarek. Ja by som k nim možno ešte dodal moderné NP vozidlá, ktoré okrem toho, že zvýšia komfort, spôsobia z dôvodu ich nízkopodlažnosti, skrátenie pobytov v zastávkach. Na dvojicu starých T3, ktoré stoja pri každom semafore, ale zastávky majú raz za 800 - 1 000 metrov sa ti každý .... . Konkrétne v tej Dúbravke budú cestovať ľudia autobusmi, ktoré nepremávajú v zlých intervaloch a sú už v súčasnosti v CMO rýchlejšie ako električke.
Samozrejme, že vyjadrovať sa tu môže každý ku všetkému, len som ti napísal, že nemôžeš na vec pozerať len z jedného uhľa pohľadu.
K definícií nosného systému: Tú definíciu napísal kedysi niekto na fórum a sa mi celkom páči.
Aké iné riešenie doplnkovej dopravy ako súbežný autobus navrhuješ?

Je to môj názor, keďže toto je diskusné fórum a nie vedecká konferencia.?
Najprv k tomuto príspevku: Samotné zrýchlenie električiek nezvyšuje prepravnú kapacitu, keďže k tomu treba zvýšiť výkon v miestových kilometroch, čo sa dá buď výpravou kapacitnejších vlakov, alebo kratším intervalom.A k prílivu nových cestujúcich: To nie je také jednoduché, že ak zvýšime úsekovú rýchlosť električky, automaticky ľudia do nej presadnú.
A zdôvodnenie môjho tvrdenia: Vychádzam z toho, že pokiaľ chceme zachovať štandard dochádzkovej vzdialenosti na sídlisku na zastávku 500 metrov, tak proste nejaký doplnkový spôsob dopravy musí existovať, a logicky takýto systém produkuje náklady. Zároveň BA nie je až také veľké mesto, a preto je otázka, či by ľudia tým doplnkovým systémom nešli až do cieľa cesty, čo je vlastne pri cestách v rámci sídliska (nákup, pošta, základná škola) takmer isté. Tiež je otázne, či by ľudia neprešli na IAD. Na radiálach v zásade nie je možné doplnkové linky viesť inak ako súbežne s NS MHD, a teda ak neurobíme niečo také, ako končenie týchto liniek nezmyselne, len preto, aby cestujúci musel prestúpiť na električku, tieto linky vždy budú končiť vo významnom uzle MHD, do ktorého teraz cestujú ľudia električkou.

"Koľko zastávok by sme museli zrušiť, aby sa cestovný čas skrátil o 10 minút? Správny výsledok: 15. Z dvadsiatich."

Mozno som zle vysvetlil niekde, ospravedlnujem sa... samozrejme ze tychto 10+ minut som hovoril pre drahu linky cislo 5, kde tych zastavok nie je 20 ale 40. Niekde som aj spomenul, ze cca 19,5 kilometrova draha linky cislo 5. Ano pre zastavku to je cca tych 25 sekund aj ked ja som si to meral tiez a bolo to cca 30 a pri frekventovanych zastavkach ako Molecova aj cez 50 sekund (menej frekventovane vyrovnali silno frekventovane a vyslo mi cca 30). V Dubravke navrhujem taketo redukcie/optimalizacie 3 teda 1,5 minuty. V KV 2 redukcie a 1 optimalizacia a na nabrezi 1 optimalizacia. 3,5 minuty na Dubravskej radiale po Safko. Draha cestujuceho vsak nekonci tu, ba naopak ak sa nieco povazuje za nosny system, ocakava sa, ze charakter jazdy je podobny. Kedze najvacsie pracovne vztahy su s vnutornym mestom Ruzinov, Nove Mesto a cast Stareho, treba zaratat aj niektore podla mna vhodne optimalizacie ako Trnavske myto - Legionarska, Vazozova - Florianske Namestie, Marianska. A aj optimalizacie/redukcie na ostatnych radialach. Nech nehrabem, po Trnavske myto 5 minut. Takisto v Petrzalke je iny charakter nosneho systemu a planovana elektricka tiez nebude mat zastavky kazdych 300 metrov dufam. Cize aj ked nie je treba robit ziadnu redukciu zastavok v Petrzalke a inych casti nosneho systemu, tvarme sa, ze tam ta redukcia/optimalizacia kvazi prebehla.

Netreba zabudat, ze s pribudajucou vzdialenostou od zastavky cislo jedna sa zmensuje aj rychlost rastu vzdialenosti k zastavke cislo 0 a 2. Co to znamena? Mame tri zastavky a medzi nimi su vzdialenosti 400 a 400 metrov. Zastavku v strede povazujme v modeli za Svantnerovu, ktoru navrhujem zrusit. Predpokladajme, ze vchod do prveho bytu ma clovek presne v strede zastavky Svantnerova (vchod 0). Na kolmicu s drahou elektricky budeme predpokladat kazdych 100 m vchod k bytom (vchod 1, 2, 3...). Vzdialenost od prveho vchodu k zastavkam 0 a 2, teda Damborskeho a Alexyho bude 400 metrov, ale index rozdielu vzdialenosti=(vzdialenost ku zastavke Alexyho/(vzdialenost k Svantnerova+Alexyho)) vchodu 1 bude 0,8 v relativnej hodnote. Vchodu 2 to bude 0,69, vchodu 3 to bude 0,63 a pre vchod 4 0,59 az to dospeje pri prepocitani na jednotku casu k zanedbatelnym casovym rozdielom pretoze sa budu tie vzdialenosti stale viac a viac blizit k pomeru 50/50. Uz pomer 40/60 bol prekonany po 400 metroch, teraz si zoberme jednoducho odmeranu vzdialenost. Spravme si model, alebo si staci pozriet google maps a zistime, ze v oblasti 200 metrov od predpokladanej zrusenej zastavky Svantnerova a Drobneho sa nachadza asi 15 % bytov Dubravky (vratane panelakovych), ktorym sa pesia doprava predlzi na urovni vyhodnosti-nevyhodnosti. 15-20 % nie je ani nahodou vela, kedze sa vyhovie dalsim 85-80tim s uplnou istotou.

Za minutu prejde priemerny clovek 92 metrov (zakladoskolska fyzika 5,5 km/h priemerna rychlost chodze). Zrusi sa zastavka Svantnerova, tak ludia 100 metrov od zastavky Svantnerova budu mat najblizsiu zastavku asi najkritickejsie umiestnenu a cesta k nej bude o 3´24´´ dlhsia, 200 m - 2´41´´ (to je tych 15-20 , 300 - 2´12´´, 400 m - 1´47´´. Tych 400 metrov je asi taky najvhodnejsi polomer dubravskej elektrickovej zvislice, kde sa nachadzaju vsetky podstatne bytove jednotky Dubravky.

Co nam teda vychadza, ze clovek ktory zije v Dubravke a rozhodne sa vyuzit elektricku ako nosnu dopravu, nebude vystupovat v KV, teda pojde cez dalsiu oblast kde je dost velky potencial na dalsiu optimalizaciu zastavok, kde sa mozu usetrit dalsie 2 minuty. Predpokladajme, ze po zastavku Racianske myto sa redukciou zastavok usetri pre cloveka 4,5-5 minut (vacsina ludi ma pracovne vazby najme na vnutorne mesto a nie KV, cize Ruzinov, Nove Mesto alebo Stare Mesto). Cloveku sa sice predlzi dlzka pesej dostupnosti zastavky najviac o 3,5 minuty, ale v konecnom dosledku sa mu uz od konca Karlovej vsi cesta skracovat a navyse sa zlepsi plynulost a efektivita jazdy elektricky.

Pripocitajme k tomu usetrene minuty vasich opatreni, teda opatreni technickeho zanru ako preferencia, udrzba trati, vymena vyhybiek a podobne, tak dokazeme elektricku urychlit este viac

Spojom 84 zo zastavky Pri Krizi sa dostane ak pocitame s 2-minutovym prestupom na Sokolskej na Trnavske myto za 25 minut. Tych 33 minut elektricky cislo 5 je teda v celku realne stiahnut na konkurencnu uroven spolu so vsetkymi opatreniami. Vysledok, ze viac ludi bude vyuzivat elektricku ako autobusy je tiez dost podstatny.

Ja len dúfam, že k tým optimalizovaným a ponechaným zastávkam plánuješ nanovo dotiahnuť aj vyhovujúcu infraštruktúru pre chodcov (čo si v prípade niektorých sídlisk vyžaduje značne prebudovať väčšinu peších ťahov).

Lebo takých chytrých, ako si ty, je na tomto fóre aj dosť iných a tí by z takej zrušenej Chlumeckého nechali bez mihnutia oka dochádzať ľudí takmer raz tak dlhou trasou, ako je vzdialenosť medzi zastávkami.

BTW, jedna až dve ušetrené minúty medzi Dúbravkou a Račkom nikoho pre cestu električkou nepresvedčia. Bez ohľadu na to, aký dlhý príspevok k tomu napíšeš.?

To ze som povedal, ze su pre mna priority optimalizacie troska ine, ze pre mna je to redukcia/optimalizacia zastavok este neznamena predsa, ze som ostatne zanedbal. Viem ze tie ostatne riesenia existuju, akceptujem ich a podporujem ich, akurat im ja z osobneho hladiska nevenujem taku velku pozornost, pretoze to nie je prave moja parketa. Dokonca viem o nich mozno aj viac nez by sa patrilo, ale doprava je prilis rozsiahla problematika aby sa dala riesit polyhistoricky...

Keby som ich zanedbal, povedal by som, ze neexistuju a ze ich ignorujem uplne, lenze ja s nimi pocitam, akurat ich riesenie prenechavam inym, to nie je ziadne zanedbavanie.

Nemyslim si, ze redukcia/optimalizacia zastavok je lacne riesenie v takom sposobe, akom by som si to predstavoval ja. Ono, v mojich predstavach je napriklad zlucenie zastavok Horne a Dolne Krcace a jej umiestnenie do stredu medzi tieto dve zastavky a zaroven vybudovanie infrastruktury od Iuventy a Rosnicky k tejto zastavke. To je jeden z prikladov, ze to nie vzdy moze byt lacne... Su samozrejme zastavky, ktorych optimalizacia/rusenie si vyzaduje iba minimalne naklady...

Co sa tyka tvojej otazky doplnkoveho systemu, treba si uvedomit, ze to nie je otazka s odpovedou na par viet... Na to treba poriadne preskumat aky je charakter danej mestskej casti (obyvatelstvo, cestnu infrastrukturu atd) a to je na jednu bakalarsku temu... Doplnkovy system treba riesit nadvazne na nosny, ale prioritu cislo 1 ma nosny, az nasledne na to sa riesi doplnkovy co vyplyva aj z nazvu. Na mieste by bola otazka ci by vobec bolo treba subezny doplnkovy system... Ale toto je fakt uz na rozsiahlu temu.

Mozem ti vytvorit aj model, ktory ti bude zahrnat siet komunikacii pre pesiu dopravu, ale je o dost znacne komplikovany a vzhladom na to aku strukturu rozmiestnenia panelakov ma Dubravka a celkovo sidliska v Bratislave, tak by bol aj zbytocny na poukazanie problemu...

Chytri, nechytri, hlavne to nie je 1-2 minuty a nevyplyva to ani z textu...

Ak "sa redukciou zastavok usetri pre cloveka 4,5-5 minut" a zároveň sa "predlzi dlzka pesej dostupnosti zastavky najviac o 3,5 minuty" tak sa v tom najhoršom prípade dostanem k číslu 1 ušetrenej minúty. A to sa bavíme o zastávke na konci Dúbravky, na južnom konci KV môže byť to číslo presne opačné.

Jasne som tam napisal pre kolko % sa to tyka a podobne... sry precitaj si to 5 krat a ked ani tak nepochopis viac ti nepomozem.... viac vysvetlujuco som ten topic napisat fakt nevedel.

Hmmm, ako to tu tak čítam, tak (ne)máme tieto možnosti:
1. zrušenie zastávok - nie je potrebné, keďže vraj zdržanie je inde
2. (takmer) úplná preferencia električiek na križovatkách - nie je politicky (a inak) priechodné, vraj množstvo IAD musia cesty zvládať v dnešnom rozsahu (?!)
3. riešiť križovania električiek s cestami viacúrovňovými križovatkami kde sa dá - nie sú peniaze a ani nebudú, keďže ani len na tej krepej Molecovej neboli schopní spraviť prestup medzi električkami a trolejbusmi na hrane popri všetkých tých prestavbách na tých miestach (a tak tam máme každodenné zbesilé pobehovanie chodcov pomedzi vozidlá IAD)
4. postaviť metro - nehrozí (dôvody vieme...)
5. vymyslieť nejaký iný spôsob nosnej dopravy - ja neviem, potrubná / letecká / teleporty / ...
Takže .. kam z konopí?
Toto už totiž znie ako neriešiteľný všeobecný problém celej dopravy v Bratislave...

Sry oprava v poslednom odstavci textu... nie zastavka Trnavske ale Racianske myto za 24 minut.

"samozrejme ze tychto 10+ minut som hovoril pre drahu linky cislo 5, kde tych zastavok nie je 20 ale 40."
Písal si "na jednej radiále", z čoho som usúdil, že hovoríš o úseku Dúbravka - centrum. Trasa linky 5 pozostáva z dvoch radiál.
"a pri frekventovanych zastavkach ako Molecova aj cez 50 sekund"
Opakujem, 20-25 sekúnd je doba na brzdenie, otváranie a zatváranie dverí a rozbeh BEZ VÝSTUPU A NÁSTUPU. Ak chceme pri výpočtoch operovať skrátením celkového času nástupu a výstupu, tak tým hovoríme, že počítame s tým, že cestujúcich v električkách bude menej - a tým popierame zmysel redukcie zastávok. (Pozor, nehovorím, že sa ten čas skrátiť nedá - ak budú všetky vozy NP, ako napísal AAA v #52, tak sa doba výstupu a nástupu skráti, ale to nijako nesúvisí s redukciou zastávok.)
Pokiaľ ide o dochádzkovú vzdialenosť, mohol by si mi poslať postup, ako si k tým pomerovým číslam dospel? Pretože pre vchod 1 sa predĺži dochádza zo 100 m na 412 (ak by sa išlo po prepone), čo mi nejako k číslu 0,8 nepasuje. Časy predĺženia sú správne, ale pre vchod 2 je predĺženie z 2,18 na 4,98 minúty určite nie je 15-20 %. A to ešte treba brať do úvahy, že cestujúci nebude môcť ísť po prepone, pretože mu bude stáť v ceste barák, plot školy či niečo iné, takže často to bude nie sqrt(100^2 + 400^2), ale 100+400 m. Pre Dúbravku a Karlovku to je dosť dobré priblíženie, pretože pri budovaní týchto častí sa ešte používali zväčša pravé uhly. (Pre Petržalku by to bolo zložitejšie... dlhé a všelijako pokrútené baráky, tam by som izochróny dostupnosti nechcel kresliť.)

Pripomínam ešte, že v Bratislave sa už dosť zastávok zrušilo. Na vajnorskej radiále bývali zastávky Pri dvore, Turbínová, Slovany (dnes Hatalova), Thälmannova a Pri starej prachárni, na račianskej namiesto zastávky Pionierska boli zastávky Sliačska, VÚZ a Kyjevská (neexistovala zastávka Vozovňa Krasňany), na dúbravskej Svrčia (už po prestavbe v 197x), namiesto Botanickej záhrady boli Švédske domky a Slávičie údolie, ďalej Mockovo nám. (zhruba v mieste Rybárskeho cechu), v centre napr. Kúpeľná, nám. SNP aj smerom dole, či Spojná (bola zrušená ešte pred zrušením trate na Štefánikovej).

Oprava: Slovany je dnes už neexistujúca ulica, bola súbežná so žel. traťou Predmestie - Cintorín v čase, keď sa ešte s Vajnorskou križovala úrovňovo.

Mne sa raz snivalo o zrychlenej elektricke, ktora stala len na vyznamnejsich zastavkach v Dubravke a KV (Alexyho,Damborskeho, Borska, Nad Luckami, Molecova...). Zrychlene jazdili rano smerom do mesta, poobede smerom von z mesta. Niekde boli vedene tri kolajnice, aby sa supravy mohli obist.

Vec v dubravke sa ma tak, ale aj skoro vsetky sidliska v Bratislave, ze je v nej napriklad oproti staremu mestu velke mnozstvo klasickych chodnikov ale este aj navyse mnozstvo oslych chodnikov a inych skratiek, ktore sa vyuzivaju beznym obyvatelstvom, bez nejakych velkych cestnych krizovatiek vo vnutroblokoch sidliska, kde castokrat aj cesta/parkovisko sluzi ako chodnik, tak som preto aspon zjednodusene zvolil takyto jednoduchy model. Predsalen pocitanie izochron a ich vysvetlovanie je na IMHD dost zlozite, takze iba pre zjednodusenie. Samozrejme, ze izochrony su presnejsie. Dubravku mam ako tak zmapovanu (aspon pocty bytov), lebo snou akurat zacinam a uz sa mi nejake vysledky dostavaju, takze predpokladam, ze ten odhad 15-20 % pre tie zastavky je v tej urovni. Otazka je, ako by sme brali fakt, ze dost velky podiel bytov sa vztahuje k okruznej casti linky c. 83, ktore by boli bez akoze neexistujucej linky 83 za hranicou 400 m od elekrickovej drahy.

index rozdielu(podielu) vzdialenosti=(vzdialenost ku zastavke Alexyho/(vzdialenost k Svantnerova+Alexyho)) a z toho som nasledne vypocital aj minuty, aj ked da sa to aj inym sposobom, ale relativne hodnoty su niekedy dolezitejsie, tak som spravil obidve.

Mna teraz napadlo, naco bude na Radlinskeho zastavka aj pre primestsku dopravu. Planuju obnovit autobusovu stanicu na Americkom namesti!!! ☺

Inak ma tak napadlo, ze poslednu dobu sa akoby pre elektricku uz ani nepocitala vacsia rychlost ako 50 km/h. Ono ta povolena rychlost (na takmer individualnych drahach mimo Stareho mesta) sa chce zachovat aj neskorsej buducnosti? Teda mozno som naivny, ale ja stale verim ze aspon ta 60ka sa raz vyuzije nejako, opravte ma ak sa mam toho vzdat

výborná debata. pridajte sa sem bratislavčania: http://bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11029033&p1=11050324
ak mám dobrý nápad, tak von s ním a rovno do mesta. ja som navrhol priamu demokraciu, žiadne zastupiteľstvá a poslanci, ale priame hlasovanie občanov. projekt radlinská je už nekonečný príbeh, opravy električkových tratí je fraška. najprv bolo treba zabezpečiť, aby sa k čerpaniu prostriedkov dostali tí čo sa mali, a až potom sa vytiahol nejaký 30-ročný projekt, ktorý je všetkým na milú-jarmilu..
keby sme mali možnosť to odsúhlasiť, tak už to máme všetko aj hotové.
Vaše príspevky majú hlavu a pätu, čiže osobne sa nebojím, že by sa presadzovalo niečo hlúpe.
participujte na správe bratislavy viac, oveľa ako prípsevkami na tomto portáli !!!!

V tomto meste ci krajine to nema vyznam. Vsak sa pozri ako si mesto vytrelo zadocek pripomniekami a navrhmi znamych obcianskych zdruzeni ako Lepsia Doprava alebo Cyklokoalicia. Tu sa politici, developeri a ostatny saskovia hrajkaju a ovce to nemaju ako ovplivnit...

mali by šancu to ovplyvniť, len treba trochu inú cestu - niečo ako Che Guevara - samopal, šibenica, ľudové súdy, ....

Boze, to su zas kecy. Jasne ze obcania maju sancu to ovplyvnit, kto tam asi tak tych politikov zvolil?

To ze si volia to co si volia je chyba obcanov, nie systemu.

Myslel som okrem volieb. Ako tak ze podavas navrhy na konkretne projekty. Tam mozes robit co chces a aj tak vela nezmenia...

gejza: ? ? ?

To ale opat nie je vina "systemu" ale obcanov ktori si volia takych politikov. Znova a znova.

ak ma VS vzdelany clovek, ktory ma plat 1500 v hrubom rovnake hlasovacie pravo ako ten co nedokoncil ZS, zije z davok, tak to asi bude chyba systemu.
Sucasny slovensky system je chybny a vyzaduje obrovsku reviziu svojho fungovania.

To tieto rekonstrukcie (NIE modernizacie! toto nie je modernizacia) su dalsou etapou budovania nosneho systemu?
Takto bude vyzerat nosny system v bratislave? cite rovnako ako pred 40 rokmi, akurat to bude menej hegat? Pocet koliznych bodov rovnako, ani len ambicia dat okolo trate aspon zvodidla, aspon teda na oddelenom zvrsku?

nie, tieto rekonštrukcie sú prostriedkom ako ešte pred komunálnymi voľbami nahnať nenažraným spriazneným finančným skupinám a iným sponzorom peniaze z anšich daní na ich cyperské kontá ...

prečo, čo sa zmení po voľbách? ?

vždy je riziko, že sa zmenia prasce za svine .... síce rovnako nenažrané, ale odlišné plemeno