Obnova by mala byť financovaná z fondov EÚ.
Slovenská metropola v nadchádzajúcich mesiacoch spustí viacero projektov, ktorými podporí rekonštrukciu trolejbusových, električkových tratí a podporí tak modernizáciu značne zastaralej dopravnej infraštruktúry. Týmito krokmi chce samospráva podporiť preferenciu verejnej hromadnej dopravy na úkor osobnej, individuálnej a je to tiež cesta k zvyšovaniu kultúry cestovania prostriedkami MHD. K realizácii projektov môže hlavné mesto pristúpiť aj vďaka tomu, že 85% celkových nákladov spojených s modernizáciou tratí bude vykrytých z finančnej pomoci Európskej únie (Operačný program Doprava, Operačný program Bratislavský kraj), vláda SR bude znášať 10% nákladov a magistrát 5%.
Bratislavský magistrát spoločne s dopravným podnikom pripravil opravu dvoch úsekov existujúcich električkových tratí. Ide o úsek na Dúbravskej radiále (Hanulova – Pri kríži) a tiež električkovú trať smerujúci na Hlavnú železničnú stanicu (Radlinského – Kyčerského). Celkové náklady na nevyhnutné stavebné práce sa pohybujú na úrovni 18 mil. eur, pričom 2/3 nákladov smerujú do rekonštrukcie električkovej trate v mestskej časti Dúbravka. V nadchádzajúcich mesiacoch mesto využije milión eur na obstaranie projektových dokumentácií, ktoré zadefinujú podmienky rekonštrukcie Vajnorskej, Karloveskej a Ružinovskej električkovej radiály. Opravu nosných dopravných radiál chce bratislavská samospráva spustiť v roku 2015 a to aj vďaka aktívnemu využitiu európskej pomoci v programovacom období 2014 – 2020.
Pomoc EÚ v nadchádzajúcich mesiacoch využije mesto na rozšírenie trolejbusových tratí. Dva projekty, podporené z Operačného programu Bratislavský kraj, priamo súvisia s dobudovaním dvojstopového vedenia na Trenčianskej (úsek Ružová dolina – Trenčianska ul.) a Gaštanovej ulici. Samostatným projektom je vybudovanie integrovanej prestupnej zastávky pre mestskú i regionálnu hromadnú dopravu (integrovaná zastávka Radlinského). Náklady na výstavbu nových tratí, zastávky sa pohybujú na úrovni 980-tisíc eur (trať Trenčianska 550-tisíc eur, trať Gaštanová 280-tisíc eur, integrovaná zastávka Radlinského 150-tisíc eur). Odborné útvary samosprávy zároveň pripravujú projektovú dokumentáciu na ďalšie dve nové, ekologické trolejbusové trate (trať OC Lamač – OC Avion, trať Košická ul. – most Apollo – Bosákova ul.).
Informáciu poskytol Ľubomír Andrassy z magistrátu hlavného mesta.
Martin Fundárek
Nuž, toto zbožné želanie kedysi hlásal viceprimátor Kolada.
Ak vychádzame z predpokladu, že pri rušení zastávok nestratíme cestujúcich (čo by malo byť základným predpokladom - že viac cestujúcich pritiahneme zvýšenou cestovnou rýchlosťou, než stratíme predĺžením času dochádzky alebo predĺžením času prepravy v dôsledku čakania na prestup), tak na čase strávenom na zastávkach električka neušetrí prakticky nič (pretože počet ľudí, ktorý sumárne nastupuje a vystupuje, nebude menší, ergo čas, ktorý na to potrebujú, tiež nebude menší). Získa sa len čas potrebný na zastavenie, otváranie a zatváranie dverí a rozbeh. Koľko je to? V čase Koladových vyhlásení som si vytipoval jeden rovný medzizastávkový úsek a meral. Zistil som, že na tieto činnosti sa spotrebuje na jednu zastávku cca 20-25 sekúnd.
Že sa to nezdá? Prosím, potom urobme iný výpočet. Jazdná doba Pri kríži - Šafko je v špičke 28 min. a je to cca 10 km. Ak by čisto teoreticky išla električka celý čas 50 km/h (čo je maximum pri súčasných predpisoch), tak doba jazdy je minimálne 12 minút. Na všetko ostatné, vrátane zdržaní na semaforoch (a to ich nie je málo), zostáva 16 minút - pri 20 zastávkach!!! Jedna zastávka teda nemôže "stáť" viac, než 48 sekúnd (s brzdením, otváraním, výstupom a nástupom, zatváraním a rozbiehaním). Dajme 40, ať nežeru, ako vravia Česi. To znamená, že na všetky semafory, pomalé jazdy a neriadené priecestia ponecháme závratné 2 min. a 40 s. A teraz matematická úloha pre štvrtý ročník ZS: Električka sa na jednej zastávke zdrží 40 s. Koľko zastávok by sme museli zrušiť, aby sa cestovný čas skrátil o 10 minút? Správny výsledok: 15. Z dvadsiatich. A to nerátame predĺženie staničenia na ponechaných zastávkach z dôvodu nárastu nástupu a výstupu tých, ktorí sa na električku po zrušení ich zastávky nevykašlú a pôjdu (alebo sa prevezú autobusom) na inú.
Podľa mojich výpočtov pri zrušení tretiny zastávok na dúbravskej radiále možno usporiť najviac 3 minúty.
Treba sa zamerať na odstránenie tých zdrojov zdržania, ktoré nie sú "zapríčinené" cestujúcimi, to znamená predovšetkým na
- poriadnu údržbu tratí (= odstránenie pomalých jázd nariadených kvôli zlému technickému stavu),
- zavedenie preferencie na križovatkách a priecestiach a priechodoch pre chodcov riadených semaformi,
- zrušenie priecestí neriadených semaformi, alebo ich vybavenie semaformi s preferenciou,
- výmenu výhybiek za také, ktoré umožňujú rýchlejšiu jazdu (než 15 km/h do rovnej a 10 do odbočky),
- zmenu geometrie tratí v oblúkoch (poriadne urobené a kde sa dá, aj miernejšie, oblúky, prechodnice atď.).
Tadiaľto vedie cesta k zatraktívneniu električkovej dopravy, nie cez rušenie zastávok.
A na záver ešte poznámka: pre cestujúceho nie je rozhodujúce, za koľko sa dostane z nástupnej zastávky do cieľovej. Rozhodujúce (napr. pri porovnávaní s IAD) je, za koľko sa dostane z východiska svojej cesty (napr. vchodu domu) do jej cieľa (napr. vchodu na pracovisko). A do tohto času sa počíta nielen čas jazdy, ale aj čas dochádzky na zastávku, čas čakania na spoje, čas na prípadné presuny pri prestupoch a čas dochádzky z cieľovej zastávky do cieľa cesty. Ak niekomu zrýchlime čas jazdy o 2 minúty, ale predĺžime dochádzku na zastávku o 300 m, čo pre priemerného chodca je 4,5 minúty, potom pre neho bude električka nie atraktívnejšou, ale menej atraktívnou. Preto treba k rušeniu zastávok pristupovať veľmi opatrne a porovnávať, koľkým cestujúcim a o koľko sa preprava skráti (1) a koľkým a o koľko sa predĺži (2). A rušiť len vtedy, ak (1) > (2).