Chcel by som dopisat svoj (mozno nerozumny, lebo nezijem v BA) nazor. K tomu, aby si mohol zrusit liky typu A-C, B-C, A-C-B a tak podobne, musis mat ten nosny system. V mnohych miestach v BA uz jeho funkciu scasti plni elektricka. Ale: aj ked objektivne verim, ze cestovna rychlost dajme tomu na dubravskej radiale sa blizi cestovnej rychlosti prazskeho metra, pre vlcaka subjektivne je bratislavska elektricka pomala, lebo kazdu chvilu stoji na nejakej zastavke. Mne osobne cestovanie po dubravskej radiale pripada vzdy nekonecne, Dolne Krcace, Horne Krcace, husto zastavky na ktorych ludia nevystupuju. Uvazoval som nad tym, ci by to na radialach nemalo byt inak: elektricke zrusit 1/2 az 2/3 zastavok, nechat len tie vyznamnejsie, a medzilahle zastavky spojit s elektrickou autobusmi, resp. trolejbusmi? Dnes totiz vsade, aj v Prahe napriklad, ak ide po tej istej ulici elektricka aj autobus, tak elektricka stoji pri kazdej vrbe a autobus len obcas. Nemohlo by to byt opacne? Podstatne by sa zrychlila, cize zatraktivnila elektricka.
A co vodici na L53 na Trnavskom myte, co je v podstate priebezna konecna ? Ak ide z Chorvatskeho Grobu 35 min., trci nadalej v kabine. Kde tam maju socialne zariadenie ? To tam jazdia len najodolnejsi vodici ? ?
Nesúhlasím s tvojím názorom na ďalekonosné MHD linky. To je o trakciách. Jednoducho autobus je v prípade MHD menejcenný pomocný dopravný prostriedok a nielen že sa neoplatí finančne, ale je aj pomalý a nepohodlný. Expresné linky boli kedysi taká alternatíva k nosnému systému. Snáď vtedy sa to ešte dalo, v dnešnej dobe o tom pochybujem. V prípade kvalitnej MHD je nutná hlavne striktná systémovosť. Nie systémovosť, že všetky linky hádžem do jedného vreca z hľadiska parametrov, ale prepracovaný systém radiál, náväzných liniek a pomocných polokružných, prípadne okružných liniek.
Ako som už písal na bratislava.sk, linky typu A-C-B sú vhodné pri segregovanom systéme ako metro, rýchlodrážna tramvaj a podobne. Pri dobrej preferencií takéto linky môžu fungovať aj pri bežnej tramvaji. Pre autobusy sú vhodné napr. linky typu A-a' (náväzné). Čo sa týka okružných a polokružných liniek, závisí to od situácie. Niekde fungujú takéto linky aj na báze električiek, u nás sa to však nedá a nie je na to sieť. Šancu vidím napr. vo vybudovaní trolejbusov v Petržalke.
Jediné expresné linky, ktoré by mali ostať sú typu C-D. Tieto však nie sú na celej trase expresné a sú určené skôr pre odľahlé časti mesta, napr. DNV, Čunovo a pod.
Vysvetlivky:
A - sídlisko A
a' - kúsok od sídliska A
B - sídlisko B
C - centrum
D - ďaleká časť mesta
A vies aj, kolko ludi chodi z Hlavnej stanice elektrickou na Trnavske myto, Vajnorsku a Zahradnicku? Naplnenost v tom useku je tak 30% a aj tak je tam navrhovana linka 2 s 8-minutovym intervalom... Hlavna stanica je v tom navrhu to, co ma najmenej trapi, pretoze tam teraz chodi privela prazdnych spojov. A nehovorim to podla vedomosti "od stola", ale podla toho, ze dennodenne vidim poloprazdne dvojky a osmicky ako odchadzaju z Trnavskeho myta smerom na stanicu.
Re #47667 Sommelier: Tak k dalekonosnym linkam v meste s dopravnymi problemami (zapchy, nedostatok bus pruhov, vystavba dialnice v Mlynskej doline, etc) mozem uviest priklad z prezapchovanej Philadelphie, kde dalekonosne linky v druhej polovici trasy chodia v trojickach, takze prvy spoj je narvaty a posledny prazdny. Naozaj je toto to, co chceme? Pre mna za mna, mozu to mat aj niektore zapadne mesta... Najskor treba vybudovat vsade bus pruhy, potom linkovat... Tiez by som bol za dalekonosne linky, keby nezostali trcat niekde v zapche. Predstav si, ze mas linku DNV - Devin - nabrezie - Vlcie hrdlo - Podunajske Biskupice a chces ist napr. spod Noveho mosta do Devina. V spicke mozes na cestovny poriadok rovno zabudnut, lebo spoje ti budu chodit uplne nahodne. Kedze vsak mame nedalekonosnu linku 29, mozes sa na odchody z mesta spolahnut.
Inou vecou pri spajani liniek je nemoznost spajania liniek s roznym intervalom. Napr. by ma zaujimala tvoja linka 207+209 - ktory interval zoberies - ak z linky 207, potom mas bezdovodne zvysenie kapacity linky 209 (kto ti zaplati tie vozokilometre?), ak zoberies z linky 209, nebudes mat preklad s linkou 203 a kapacita ti nebude na trase 207 stacit... (Inak, zaujimala by ma trasa tvojej 207+209 a to, ako obsluzi NOU )
K 39+97 sa ta zase mozem spytat, ako urobis preklad 31 s 39, ked chytis vlak na priecesti pri Posni, dalsi vlak na priecesti s Ivanskou a nasledne este aj zapchu na Trnavskej. Dispecing sice zmoze vela, ale ak bude meskanie 39+97 desat minut, tak aby bol zabezpeceny preklad, musel by dispecing vypravit 2x tolko spojov linky 31 (ktore by navyse museli cakat niekde v okoli Trnavskeho myta na svoju "prilezitost"). No a staci mat 5 takychto superdlhych liniek a ani nevies ako a zvysis vypravu o 30 vozov, takze potrebujes o 30 zaloznych vozidiel naviac, 30 vodicov platis naviac... A to len preto, ze nemozes prestupit...
Re #47672 Yzerman22: Linka, ktora ma jeden smer dlhsi ako 30 minut musi mat na oboch konecnych socialne zariadenia.
Hej. Niekedy mám pocit, že to ide mimo DPB, pretože to nie je len o MHD. Celé toto mesto je také. Niečo je tu od základu riadne prehnité. Kde je ten starý predvojnový Pressburg?
u nás sa veci začínaju zvačša riešit, až ked je neskoro, havarijný stav alebo sa stane neštastie. Na tu trat z tunela smerom na Kapucínsku sa fakt neda kukat, len čakam, kedy sa tam dačo vykolají, alebo v zakrute pri kostole sv. Trojice smer tunel, totálne zlomená kolaj, akože to nikto nerieši ? To fakt chcú čakat a ž do oktrobra kedy ma byt rekonštrukcia celej trate ? A čo ak sa dovtedy stane dačo vážneho koli stavu zvršku ?
Viem si to predstavit a takto je to u nás vo vela veciach, odfláknuté. Mimochodom, som zvedavý, ak by nedostal DPB od RUVZ Bratislava upomienku koli hlučnosti trati, či by sa vobec niekedy dali na to prebrusenie tratí...
No tie trate znesú toľko isto. Predpokladajme rovnakú počiatočnú kvalitu práce a materiálov. Lenže taká trať nie je bezúdržbová. Teoreticky bezúdržbový je systém na báze BKV, alebo prípadne tá hyperexkluzivita pre Redutou. No ale odtiaľ potiaľ...
Druhá vec je keď vidím ako precízne a premyslene sú konštruované rôzne veci napr. na otvorenom zvršku. Trochu som v lete behal po Rakúsku a také veci som si všímal. To u nás dobehne trabust s autogénom a "vyvŕta" dieru na rozchodnicu. Čo viac chceš počuť?
BN12ka je ako hydinový párok prejdený nákupným vozíkom (dá sa po olúpaní použiť, ale akosi "nechutí" - a podobnosť v dizajne tiež nie je náhodná). Pritom by stačilo strechu plynule zintegrovať s nádržou na tej plynný zázrak.
Na finty priemyselného dizajnu ešte v SORe nedošli.
No, nedávno som bol v KE a tam je asi zvršok horší...ale vážne. Čo sa týka panelových tratí, stačí sa pozret na trat, ktoré vedie v KE na sídlisko "Nad Jazerom" take prepadnuté panely, to snád nieje ani pravda. Naopak, v takej Viedni je až neuveritelne, čo stare trate s panelmi znesu a eliny po nich chodia lepšie ako po našich novotinách.
To je o údržbe. Tú trať od postavenia pravdepodobne nikto ani neopľul. Ale čo od nich chcieť, oni aj nové trate navrhujú a stavajú nejako divne, asi cez nejaký nevhodný telesný otvor, alebo čo.
Vážené obecenstvo, všimnite si prosím, že v bežných mestách s tramvajovým provozom sú aj trate "starého" typu (t.j. zvršok zakrytý panelmi) v dobrom stave. Panely nijako eroticky nevytŕčajú nad koľajnicu, ani sa to nenakľáňa a prechádzajúce kachny nerobia exotické tance. No ale, buďme radi tomuto folklóru, sme v tom totiž unikátni ?
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
)
Papyr
To som nevedel. To je celostatny zakon, ci len vnutropodnikova smernica?