Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Vladimir: nemal som na mysli maximalnu rychlost elektriciek, ako fakt, ze v Amsterdame elektricky chodia po povrchu, spolu s ostatnou dopravou a pomedzi chodcov, zdrzuje ich aj pomale nastupovanie - tak ako v BA v centre. Tam su aj pomale, a toto nezmeni fakt, ci ide o Combino alebo staru elektricku.

Na druhej strane, Sneltram po vyjazde z metra na povrch jazdi na segregovanej trati (prechadza cez krizovatky, ale na nich dostava automaticky volno), nastupuje sa z vysokeho nastupista - a ten system jazdi rychlo.

Inymi slovami, ak zakoncis petrzalsku trat trianglom na Safku, na tom istom mieste aj konci "rychlodraha" a zacina obycajna pomaloelektricka, nech na nej jazdia aj ULF alebo Combina.

? Lebo tu nie je tolko penazi, co v Prahe -- uliali sa este skor, nez sem stihli prist. ?

Re #37006 DuPe: Nie, nemyslia. Ale podla mna ma Bratislava dve moznosti:

1. Vybudovat uplne novy nezavisly kolajovy system.
2. Nosny system vytvorit evoluciou z existujucej elektrickovej siete.

Myslim, ze druha moznost je za sucasnej financnej situacie mesta realnejsia. Navyse, samotna elektrickova siet v segregovanych radialach je na to akoby stavana, pozadovane upravy budu len mierne oproti nutnosti stavat uplne nove trate. Oba systemy mesto naraz prevadzkovat urcite nebude. Jednoducho na to nema. Ak by predsalen mala sucasna elektricka prezit _popri_ nosnom systeme (a nebyt jeho sucastou), samozrejme, ze zmena rozchodu je vyhadzovanie penazi. Ale ak ma elektricka nosny system tvorit, malo by sa nad zmenou rozchodu vazne uvazovat. Skutocne si dost dobre neviem predstavit rychlodrazne vozidla na metrovom rozchode. Combino alebo Cityrunner/Flexity pre mna "skutocnym" rychlodraznym vozidlom nie je. Presne ako povedal yale, stale je to len obycajna pomala elektricka. Nevyhodnost koncepcie tychto elektriciek celkom pekne rozobral aj Jenki v prispevku z 29. 10. 2004, 23.58 na http://www.k-report.net/diskuze/messages/48/1313.html.

Nehovoriac o tom, ze mesto ma este stale tendencie snivat o mackopsovi (alebo ideu mackopsa aspon pouzit na ulahcenie ziskania potrebnych financii) -- potom bude zmena rozchodu nevyhnutnostou.

Re #37016 DuPe: Ale no, porovnavat Linz s Bratislavou je skutocne trochu scestne. Linz ma zhruba polovicny pocet obyvatelov, pomer IGK:MHD nepoznam, ale predpokladam, ze by bol vyraznejsie v prospech IGK nez v Bratislave. Na tamojsiu elektrickovu "siet" pozostavajucu vsehovsudy z dvoch liniek, ktore navyse maju podstatnu cast trasy spolocnu (trojku za samostatnu linku ani nepokladam), su kladene uplne ine kapacitne a rychlostne naroky, nez budu na nosny system v Bratislave. Linz by bol dobry priklad, keby chcel niekto elektricky v Bratislave uplne zrusit s argumentom, ze metrovy rozchod je zastaraly alebo ja neviemco a neexistuju pren moderne a pohodlne vozidla. To je samozrejme blbost. Ale vobec nic to nehovori o (ne)vhodnosti metroveho rozchodu pre nosny system MHD.

Re #37018 Vladimír: Presne tak. Navyse na C sa kvoli nevhodnemu zabezpecovaciemu zariadeniu uz interval ani prilis skracovat neda. B takisto absolutne nepobera. A Petrzalke hrozi to iste -- v uzemnom plane je zaznacena komplet nova obytna stvrt medzi Lukami a Jarovcami. Samozrejme, nosny system bude zacinat prave tam.

Keďže sa tu často skloňuje môj návrh na zjednodušenie linkovej siete električiek po dostavbe trate cez Dunaj, pripájam odkaz naň: http://hrady.sk/imhd/eliny2008.pdf
K diskusii sa vyjadrím neskôr ☺

neviem ako ty color, ale pre mna ako cestujuceho je v prvom rade dolezita hustota spojov a rychlost dopravy. to ze to je vrak ma az tak netrapi. ak to jazdi samozrejme. zase stav ked sa denne z 500 vozidiel 50 pokazi nie je vyhra.

Skus naznacit,kade by tie trate mohli viest... ? A siet v Petrzalke-pekne,ale v konecnom dosledku to je jedno,lebo cela siet sa aj tak bude zbiehat na Starom moste alebo tam v tych priestoroch a za mostom co???Alibaba a styridsat pripojov??? ?
Re #36969 Janci:Chlope,ale ved elina je lacnejsia a da sa z nej vytrieskat vetsi potencial a moze sa skvele vetvit... ?
Preto metro nie a radsej sa zamysliet nad tym,ako preferovat co najviac,podotykam modernu,elektrickovu siet a zmensit jej pocet zastavok a zahustit intervaly! ?

no pockaj... a normalny vlak nie je schopny ist tunelom??? ja pod dvojsystemovym vozidlom chapem vozidlo schopne ist z dvoch rozmych napajacich sustav (napr rusen 362 je dvojsystemovy ? podla mna). oni v tom dokumente ani nevravia co maju na mysli tymi vozidlami.. ako to chapes ty? tento pojem?

aky je problem ze Bcko je mimo hlavnu stanicu? co keby bola hlavna pre zmenu filialka? je moc mala na takuto funkciu?

Povedal by som ze ked niekto nechape zakladne veci, tak je blby a nie menej informovany, ved ho informujeme uz cely den!! ?

Ad color: povedzme radšej ''slabsie informovaný návštevníci''

no pri nasej (ne)udrzbe aj to silnejsie buchanie do zeleza (kolaje) sa prejavi postupnym zvacsenim danej nerovnosti... ale myslim ze daleko viac ako zvrsom tym trpia vozidla a cestujuci

Ad Spectre:
Všetko to zavisi od toho ako kvalitne je trat postavená a akú má geometriu. Nase trate su vo velmi zlom stave-preto si vsetci myslia ze 1000 ka je zla

V scifi urcite nie, a zrejme hovoris o fobustovom vlastnom projekte

Uff,je tam planovanych 11 liniek a spociva v tom,ze by sa mala kombinovat elektricka,metro a rychlodraha(su tam aj nacrty vozov a dost obsiahly sprievodny text). ? Ale teraz neviem ci je to v sci-fi alebo v Clankoch... ?

No ale ma to vacsi presvedcivy ucinok na blbych navstevnikov iMHD ?

Na beznej trati je toto zavisle defacto od sirky prazca, ktory je normalizovany a rovnako siroky aj na 1000ku. Co sa tyka krizu, vyhybky, dilataciek a pod., skutocne som si nevsimol, ze by to na nich nejako kyvalo doboku. Pokial mas na rozume ucinok na dany tratovy element, tak u dilatacky konkretne je to blbost a u krizu/vyhybky beriem, ale zase je konecny efekt iba taky, ze do toho zeleza bude nieco buchat silnejsie, ale na trati ako celku sa to neprejavi tak, aby to vadilo.

Ad color:
900/1000mm to je uplne jedno, dôležité je že to funguje

A kdeze na ZAPADE to maju 900mm a spokojne si na tom jazdia? Zeby v Linzi, ktory je v RAKUSKU? ? (DuPe: Tym som nemieril na tvoju chybu ze tam maju 1k mm)

Myslis ze mne sa ukoncenie na Safku paci? Zo Stareho mosta by vlaky mali smerovat rovno pod zem! Tam bude bordel, to je mi jasne. Ale v Petrzalke nie je dovod mat podpovrchovy system. A vobec, styri dopravne systemy + integrovane vlaky (S-bahn) na polmilionove mesto, to je grc najvyssieho kalibru.

Nemam konkretne vypocty, ale tramvaj v Petrzalke v prvom slede realne obsluzi asi 50k zo 100k ludi co v nej byvaju. Viac URCITE nie. Z tych 50k takych 40% pouziva auto, takych 15-25% sa nepotrebuje presunut cez most, ostava nam ca. 40% z 50k ludi, cize 20 000 ludi, ktori za den pouziju tramvaj (v dvoch smeroch, cize 40k jazd).

Ak budu mat vlaky kapacitu 400 osob a interval bude 90 sek, za hodinu moze byt prepravenych 16 000 osob. To je skoro celodenny pocet!!!

Ak si zoberieme kriticky scenar, cize interval 120 sek a 40 000 ludi, za hodinu moze byt prepravenych 12k ludi, cize za tri hodinky a nieco budu moct byt prepraveni vsetci co to potrebuju. A vies asi, aka je takato potreba realna.

Ale veď sme už raz napísali, že v konečnej etape petržalská "električka" bude musieť Dunaj a centrum prekonať pod zemou. Na to je však treba nechutné peniaze, ktoré nie sú a ešte veľmi dlho nebudú. Preto sa novostavba na petržalskej strane dočasne napojí na súčasnú električkovú sieť priamo na Šafku.
Iste, z Lúčanky na Hlavnú stanicu tu nebude ktovieaká slasť, ale dá sa predpokladať, že stále väčšia ako súčasná L93.
Píšeš, že na Šafku sa nebude dať rozumne prestupovať na Dúbravku, lebo polovica liniek ide cez Obchodnú a tunel. A Ty si vážne myslíš, že sa nebude musieť meniť linkové vedenie súčasných električiek. To si akože myslíš, že niekto uvažuje s tým, že po dostavbe petržalskej trate len pribudnú nejaké L13, 15, 16, 18...? Skús si naštudovať navrhované linky po dostavbe petržalskej trate, ktoré tu predčasom navrhol tr3mp. Som presvedčený, že sa Ti budú páčiť.

Re #36961 Janči: Dobre. Spýtam sa takto. V modelovej situácii "A" mám električkovú rýchlodráhu, kde sú kapacitné možnosti vyčerpané. V modelovej situácii "B" mám sieť liniek metra, kde sú kapacitné možnosti vyčerpané. V ktorom prípade sa, podľa Teba, bude dať kritická situácia efektívnejšie riešiť?
Skúsim Ti napovedať a odposlať Ťa do Prahy na linku C metra. Dnes pri najkratších možných intervaloch v špičke je metro zúfale narvané (áno, aj možnosti metra sa raz vyčerpú) a kto môže, vyhne sa mu. Riešením problému je jedine nová trasa D, kde sa však jedná o nechutné miliardy Kč, na ktoré nemá nateraz ani Praha.
Súhrnne povedané, investičné náklady na rozširovanie kapacity rýchlodrážnej električky a metra sú jednoznačne v prospech rýchlodrážnej električky.

Re #36976 yale: A čo máš proti maximálnej rýchlosti, ktorú vie vyvinúť električka? Ty mi chceš povedať, že pri úplne segregovanej trati potrebujem na medzistaničnom úseku vyvinúť vyššiu rýchlosť ako 70 km/h?

Re #36977 si: Súhlasím.

Re #36994: " nikdy, ale nikdy nebudu tak široké a dlhé súpravy električiek ako súpravy ťažkého metra...."

Nikdy, ale nikdy nebude môcť premávať ťažké metro v takých krátkych intervaloch ako môže električka

Re #37009 Janči: Porovnávaš neporovnateľné. Pokiaľ viem, v Prahe v 70. rokoch pred otvorením metra neboli električkové trate oddelené od ostatnej premávky, viazli v kolónach spolu s ostatnou povrchovou verejnou i individuálnou dopravou, zastavovali pri každej vŕbe a v konečnom dôsledku tento stav bol aj výsledkom toho, že o jeho zlepšenie nikto nemal záujem. Veď stavali stavbu československo-sovietskej spolupráce - stavali metro!

Ujo odbornik moze ist aj do linzu- tam uvidi hodne stare a nevyhegane trate, v centre niekolko kilometrov pod zemou a moderné kapacitne vozidla. A to vsetko na rozchode 1000mm!