J: Nebezpecenstvo kompromisneho riesenia je, ze ak to bude bezna trasa, pri kazdej vrbe sa najde skupina iniciativnych obcanov, ktori prave tam potrebuju zastavku a urobia peticiu a sme dosli... po par rokoch uz ani nerozoznas, co malo byt rychlodrahou a co nie. Cize musi to byt nieco, co vydrzi takuto manipulaciu ako kompaktny celok, a prave v pripade metra, alebo samostatne navrhnutej trasy ta odolnost voci spriemerovaniu je vyssia. Amsterdam sice nie je ziarivy priklad riesenia MHD, ale maju tam napriklad linku 51 metra, ktora je osadena lahkymi vlakmi Sneltram, ktore po vyjazde na povrch pouzivaju trasu elektriciek (kvoli tomu maju aj horny zberac). Ale ta trasa je samostatne teleso, nie je to poulicna elektricka a zastavky su rozdelene na dve urovne - pri nizkej zastavuju elektricky, pri vysokej Sneltram. Sneltram vsak nie je elektrickou.
Odporucam mrknut na:
http://world.nycsubway.org/eu/nl/ams-metro.html
tam je vidiet rozdiel medzi vozidlami Sneltram (linka 51) a klasickeho metra (ktore tam tiez ciastocne chodi po povrchu).
Odporucam mrknut na:
http://world.nycsubway.org/eu/nl/ams-metro.html
tam je vidiet rozdiel medzi vozidlami Sneltram (linka 51) a klasickeho metra (ktore tam tiez ciastocne chodi po povrchu).
Martin