Zachovaný zvyšok trate je čiastočne pozostatok trate vybudovanej Nemcami (zaústenie do ŽST Petržalka), čiastočne asi pôvodnej trate z c.k. monarchie, dvakrát prebudovanej (na úzky rozchod a naspäť).
Boli tam, ale nie moc. Najviac času z reportáži dostal rozhovor s pánom Z. A najlepšie, že predtým ako s ním bol rozhovor bola anketa kde Dlhodielčania povedali, že im postačuje interval autobusov, že keď tak pridať nejaký jeden spoj do hodiny resp. trošku posilniť v niektoré časy 33 a potom šiel rozhovor s pánom Z. a hovoril: Dlhé diely potrebujú posilniť nakoľko sú prudko rozvíjajúce sa sídlisko. Samozrejme, dopravný podnik na to reaguje a preto aj na žiadsoti Dlhodielčanov ideme posilniť linky. ? ?
Boooze dalsie posilnenie. To uz co chcu posilnit ??? zajtra je repriza o 15tej musim kuknut tie dristy , neboli tam zabery aj z tej diskusie v Camel klube??? Lebo Katka Gazdikova tam behala vtedy s mikrofonom.
A mám otázku, ktorú som chcel položiť už dlho nakoľko sú už dosť veľké horká. Využíva sa v CapaCity normálne klíma alebo sa vyhovárajú na: 1.)Náplň do nej je príliš nákladná. 2.) V Bratislave je pre časté zástavky neučinná aj keď to vyvracajú MANy... Vie niekto teda? ?
Cablecar & Co.: Takže aby sme do zmätku okolo električky, železnice a vlečky vniesli trochu jasno:
"Električka" do Viedne bola normálnerozchodná železnica. Napájanie bolo trojaké: vo Viedni 600 V, v Bratislave (až po stanicu Kopčany) 550 V a v úseku Gross Schwechat-Kopčany 15 kV 16 2/3Hz. V stykových staniciach sa prepriahali rušne. Zo stanice Kopčany viedla koľaj do stanice Petržalka.
Trať bola otvorená 1.2.1914.
V r. 1924 sa zmenili napájanie na úseku Kopčany-hranica na 550 V a vozne boli zo staníc Kopčany a Berg na hranicu vytláčané.
V r. 1935-36 bola trať z centra po hranicu prestavaná na úzky rozchod, na hranici sa zriadila výhybňa a tam sa prestupovalo z vlaku na bratislavské električky. Spojovacia koľaj do ŽST Petržalka bola zrušená.
7.10.1939 (iné pramene uvádzajú 9.10.) bola zastavená doprava na úzkom rozchode. Nemci prestavali časť trate späť na normálny rozchod a zaústili ho do južného zhlavia Petržalky (1941). Zvyšok (od kopčianskej stanice po most) bol údajne rozobraný.
3.4.1945 bola zastavená doprava z Bergu do Petržalky, trať bola opustená a doprava sa už neobnovila (to isté platí o trati z Kittsee).
V r. 1951 bola obnovená premávka na úseku Šafárikovo nám.-Petržalka sad.
Trasa viedla cez cestnú časť mosta, ďalej približne po dnešnej Viedenskej ceste, Rusovskej ceste a Kopčianskej ul., potom zahla súbežne s dnešnou Bratskou do stanice Kopčany (bola hneď za zákrutou) a ďalej pokračovala smerom k hranici.
Popri "električke" viedla cez Petržalku aj železnica. Viedla zo stanice Nové Mesto (neskôr Nivy - stála tam, kde je dnes VÚB) popri Dostojevského rade, cez železničnú časť mosta, esovitým oblúkom pomedzi dva petržalské štadióny a popri Krasovského ulici do stanice Petržalka. Ďalej sa odkláňala doľava (severnejšie než dnes, už v mieste zhlavia, tam, kde odbočuje vlečka do Matadorky) a pokračovala do Rusoviec. (Dnešné vedenie trate pochádza z obdobia výstavby sídlisk v Petržalke.) Otvorená bola v r. 1891. Po zrušení stanice Nivy niekoľko rokov bola trať napojená popri Prístavnej ulici na stanicu ÚNS a po dokončení Mostu hrdinov Dukly (Prístavný) bol úsek od Košickej po Krasovského zrušený.
Z Petržalky pokračovala priamo trať do Kittsee, otvorená bola v r. 1897.
Dnešná vlečka je nepochybne pozostatkom trate po nemeckej prestavbe - samozrejme, koľajisko bolo prestavané a rozšírené.
Z Nastúpte prosím. Som cez net pozeral LIVE nakoľko neviem kedy bude v archíve. A redaktorka povedala, že do 30. júna sľúbia nové CP... A taktiež neskôr posilnenie kapacity asi 15m alebo fakt 18m vozidlami?
No môžem ti povedať, že rok čo rok to je horšie, dva roky nazad keď tadiaľ prešiel autobus, tak mierne sa naklonil a teraz tam zapadne ako kľúč do zámku pomaly.
Klbove TAMBUSY po dobe zivotnosti prevadzkovat na najvytazenejsich linkach je hovadina , ved by sa kazili o "106" . Zober si taky DEN BRATISLAVY ked boli na L83 asi vsetky LBC TAMY a aj sa skoro vsetky pokazili. Ale asi tebe islo o to , ze su tam kapacitne najvhodnejsie - tak v tom mas pravdu a suhlasim ?
Nepochopila pre mna za mna ..mne je to jedno, ja ze to zas vyzerá ako diskriminacná podmienka hehe...a zas bude nejaky vyrobca ktorý sa bude sudit..bude sa to tahat ako zuvacka.....a nove kĺbáky si pekne pockáme..potom budu volby...zas nic...
Čoby predpis, prd predpis ? DPB má roky nie počet osôb na meter štvorcový ale počet sardiniek na meter štvorcový ? A ako vidíš je v tom mrdník ako sa patrí. Nerobia si s ničím hlavu. Také dačo ako systematickosť vo vypravovaní vozidiel vôbec neexistuje. Najkapacitnejšie čo máme - TAMbusy premávajú kade tade, dva na 21, dva na 83, jeden na 34, niečo na 31,39,87,78,75,... To len ako príklad. Čiže niežeby sa pristúpilo na nejaké racionálne kroky aby napríklad TAM-BUSy boli výlučne na 21 a 83, alebo na 39. By som kľudne TAM-bus oželel v Petržalke, keby to malo pomôcť inde. Viď teraz bordel, že na 133 jazdí aj Solaris aj Tedom, alebo na 32 detto. A aj iné skvosty vo výprave dokazujú, že osobné záujmy alebo lenivosť prevládajú nad vôľou zaviesť nejaký systém. ?
Je asi lahsie vyrovnat "bus kolaje " alebo zaliat vytlky ako robit daco so zlym sklonom vozovky . Aj taka Tomankova na DD je v oboch smeroch nakrivo ale vtom horsom sklone - t.j. naklapa sa vozidlo na opacnu stranu.
Nepochopil si. DPB má právo obstarať vozidlo s kapacitou 185 miest a pokiaľ by vozidlo s kapacitou napr. nad 170 vyrábal len 1 výrobca, a ten splní podmienku, tak ho DPB kúpiť od neho môže.
no ja som tvrdila iba to, čo aj predbežné oznámenie o tendri...že vozdilo s min kapacitou preprav. osob 185 ... a keďže štandardné kĺbáky do 18 to jednoducho nespĺňajú, tak sotáva iba capacity a ten Man Lions GLX či ako sa to menuje. prećo, podľa teba či ináč vychádza logicky? a prečo by sor spĺňala túto podmienku, to už ako keď majú na stránke udané že max. 161 os? necháááápem....
Všetko sa dá keď sa chce ? 161 cestujúcich je ale pri koľko osôb na meter štvorcový? Donedávna som videl v K2S na kabíne šoféra počty 44+177 pre kapacitu a minulý víkend som si v 7128 všimol už počet 44+136 a tu na stránke čítam 44+108 (tak ako v Brne majú stanovené, tam je to 157 myslím). Jedna vec je čo dakto z vedenia DPB alebo magioriátu povie a druhá je čo sa naozaj spraví, lebo už to ako ten tender na klbáky smeruje sa poriadne vzďaluje tomu čo nadrístali, Ďur(k)ovský, Záhradník a Kadnár a ostatná zberba okolo nich. Hlavne drb, že finančná kríza nezabráni tomu aby bol tender aj na druhý pokus vyhlásený na rovnaký počet vozidiel bol pekný pokus.
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
Martin Fundárek
"Električka" do Viedne bola normálnerozchodná železnica. Napájanie bolo trojaké: vo Viedni 600 V, v Bratislave (až po stanicu Kopčany) 550 V a v úseku Gross Schwechat-Kopčany 15 kV 16 2/3Hz. V stykových staniciach sa prepriahali rušne. Zo stanice Kopčany viedla koľaj do stanice Petržalka.
Trať bola otvorená 1.2.1914.
V r. 1924 sa zmenili napájanie na úseku Kopčany-hranica na 550 V a vozne boli zo staníc Kopčany a Berg na hranicu vytláčané.
V r. 1935-36 bola trať z centra po hranicu prestavaná na úzky rozchod, na hranici sa zriadila výhybňa a tam sa prestupovalo z vlaku na bratislavské električky. Spojovacia koľaj do ŽST Petržalka bola zrušená.
7.10.1939 (iné pramene uvádzajú 9.10.) bola zastavená doprava na úzkom rozchode. Nemci prestavali časť trate späť na normálny rozchod a zaústili ho do južného zhlavia Petržalky (1941). Zvyšok (od kopčianskej stanice po most) bol údajne rozobraný.
3.4.1945 bola zastavená doprava z Bergu do Petržalky, trať bola opustená a doprava sa už neobnovila (to isté platí o trati z Kittsee).
V r. 1951 bola obnovená premávka na úseku Šafárikovo nám.-Petržalka sad.
Trasa viedla cez cestnú časť mosta, ďalej približne po dnešnej Viedenskej ceste, Rusovskej ceste a Kopčianskej ul., potom zahla súbežne s dnešnou Bratskou do stanice Kopčany (bola hneď za zákrutou) a ďalej pokračovala smerom k hranici.
Popri "električke" viedla cez Petržalku aj železnica. Viedla zo stanice Nové Mesto (neskôr Nivy - stála tam, kde je dnes VÚB) popri Dostojevského rade, cez železničnú časť mosta, esovitým oblúkom pomedzi dva petržalské štadióny a popri Krasovského ulici do stanice Petržalka. Ďalej sa odkláňala doľava (severnejšie než dnes, už v mieste zhlavia, tam, kde odbočuje vlečka do Matadorky) a pokračovala do Rusoviec. (Dnešné vedenie trate pochádza z obdobia výstavby sídlisk v Petržalke.) Otvorená bola v r. 1891. Po zrušení stanice Nivy niekoľko rokov bola trať napojená popri Prístavnej ulici na stanicu ÚNS a po dokončení Mostu hrdinov Dukly (Prístavný) bol úsek od Košickej po Krasovského zrušený.
Z Petržalky pokračovala priamo trať do Kittsee, otvorená bola v r. 1897.
Dnešná vlečka je nepochybne pozostatkom trate po nemeckej prestavbe - samozrejme, koľajisko bolo prestavané a rozšírené.