tr3mp
V prvom rade, k diskusii metro vs. električka. Neviem, či k niečomu dospejete, ak budete pokračovať v nastolenom konfrontačnom tóne. Ale ak používate diskusiu na to, aby ste sa mohli pohádať a osočovať, tak pokojne pokračujte. ? Prečo radšej nehľadať veci, na ktorých sa zhodneme a diskutovať postupne o celom probléme? Aspoň ja mám niekedy z príspevkov dojem, že väčšina diskutujúcich si zvolila jeden zo systémov a pre ten hľadá argumenty. 
Ako poznamenal aquila, málokto dokáže prekročiť svoj tieň, no dokážu to naozaj aj tí, ktorí si to o sebe myslia? ?
Re #55680 Red-Hawko: "Tunel musi byt aspon 20metrov pod dunajom a to neviem kde by to vyslo nad zem v 'Ba casti' niekde na Kammennom namesti?" - Keby sme mali tunel popod Dunaj, tak nie je potrebné riešiť, kde vyjsť v centre na povrch - pokračovalo by sa ďalej podzemne.
Ešte k téme mosta a tunela. Posledný tunel metra popod Vltavu v Prahe medzi stanicami Nádraží Holešovice - Ládví stál 5 447,0 mil. Kč, teda cca 7 mld. Sk. Ako sa uvádza na stránke zhotoviteľa tunelu spoločnosti Metrostav (http://www.metrostav.cz/cz/reference/referencni_stavba?id=200), "Realizovaná technologie je rychlejší a levnější, méně závislá na vnějších vlivech, ale technicky náročnější." - Čiže dlhší tunel popod Dunaj stavaný zrejme inou metódou by bol podľa môjho názoru drahší ako spomínaných 7 mld. Sk.
Len na porovnanie, v Prahe sú všetky štyri prechody popod rieky realizované tunelovo.
V Paríži je 6 prechodov mostom a 7 tunelom.
V Porte (čo by mohol byť podľa mňa vzorový systém pre Bratislavu) je jediný prechod cez rieku Douro mostom.
Čiže tunel aj most sú vhodné riešenia na prechod rieky, je len na miestnych podmienkach, ktoré sa vyberie.
Ako poznamenal aquila, málokto dokáže prekročiť svoj tieň, no dokážu to naozaj aj tí, ktorí si to o sebe myslia? ? Re #55680 Red-Hawko: "Tunel musi byt aspon 20metrov pod dunajom a to neviem kde by to vyslo nad zem v 'Ba casti' niekde na Kammennom namesti?" - Keby sme mali tunel popod Dunaj, tak nie je potrebné riešiť, kde vyjsť v centre na povrch - pokračovalo by sa ďalej podzemne.
Ešte k téme mosta a tunela. Posledný tunel metra popod Vltavu v Prahe medzi stanicami Nádraží Holešovice - Ládví stál 5 447,0 mil. Kč, teda cca 7 mld. Sk. Ako sa uvádza na stránke zhotoviteľa tunelu spoločnosti Metrostav (http://www.metrostav.cz/cz/reference/referencni_stavba?id=200), "Realizovaná technologie je rychlejší a levnější, méně závislá na vnějších vlivech, ale technicky náročnější." - Čiže dlhší tunel popod Dunaj stavaný zrejme inou metódou by bol podľa môjho názoru drahší ako spomínaných 7 mld. Sk.
Len na porovnanie, v Prahe sú všetky štyri prechody popod rieky realizované tunelovo.
V Paríži je 6 prechodov mostom a 7 tunelom.
V Porte (čo by mohol byť podľa mňa vzorový systém pre Bratislavu) je jediný prechod cez rieku Douro mostom.
Čiže tunel aj most sú vhodné riešenia na prechod rieky, je len na miestnych podmienkach, ktoré sa vyberie.
yale
Vidím to aj ako súboj dvoch predstáv o Bratislave, jeden pohľad hovorí, že toto mesto vymiera, a tomu zodpovedá konzervovanie súčasného rozsahu MHD, s postupnou redukciou, občasným nahradením autobusov elektrickou trakciou (Dlhé diely, 95ka) a postupným nenáhlivým nasadzovaním menších a komfortnejších vozidiel (minibusy, NP vozidlá). Je zvláštne, že na druhej strane súkromné subjekty investujú miliardy do výstavby bytov, kancelárskych, obchodných a skladových priestorov, a stále nachádzajú záujemcov. Ak mesto verí v svoj rozvoj, malo by začať budovať reálny nosný systém ihneď, pretože jeho výstavba už nikdy nebude lacnejšia, iba drahšia.
V Amsterdame tiež dobráci v čase hippie-éry odmietli výstavbu metra, postavilo sa tam nakoniec metro, ktoré centrum obchádza oblúkom a pod zemou ide iba pár staníc. Dnes dodatočne stavajú plné "ťažké" metro v pôvodnej severojužnej trase, napriek tomu že na povrchu chodia električky, vrátane moderných nízkopodlažných. Výstavba novej 9,5 km trate v náročných podmienkach pod vodnými kanálmi ich bude stáť v prepočte cca 53 mld. Sk - z čoho mesto Amsterdam hradí len cca 19%. Ak teda 9 km v jednom z najdrahších miest Európy a vo veľmi obtiažnych podmienkach stojí 53 mld, našich podzemných cca 4 km trasy B, navyše ľahkého nízkonákladového metra môže stáť povedzme 20-25 mld. - čo mi nepripadá taký rozdiel oproti povrchovému poloproduktu za cca 10 mld.