Discussion Forum › General Discussion

kolaje by mali mat +- rovnaky potencial ako zem (tento pol obvodu je zemneny), problem moze nastat pokial je to zemnenie zle, moze tam byt zbytkove napatie (jeho vyska zodpoveda velkosti prretekajuceho spatneho prudu a vyske odporu medzi tou kolajou a miestom zemnenia
rovnako tak ta napriklad moze nerpriamo zabit aj prud z blesku alebo skratu ktory sa uz dostane do zeme, ale pokial si prilis blizko, tak aj rozdiel napati na zemi moze byt dostatocne vysky (problem hlavne pre 4nohe vacsie zvierata, problematike sa vravi krokove napatie ak by si to hladal)
a vykon ktory stratis na tom zbytocne vysokom odpore spatneho vedenia je stratovy, ten nechces ani omylom ani kvoli ekonomike prevadzky....

Tak to ti bude musiet vysvetlit niekto, kto sa v tom vyzna lepsie

Ale podla mojho nazoru ak to je tak, ako hovoris, tak to bude asi preto, lebo aj tak stale nebudes cestou najmensieho odporu - to bude kabel co odvadza elektrinu z kolajnice.

Električka je predsa jednosmerný prúd. Ale vlaky tu na západe sú obojsmerný, takže neviem, do akej miery to hrá rolu.

Ale rozumiem kam mieriš. Elektrický potenciál nuláku (koľajnice) je rovnaký ako potenciál zeme. Preto ak sa chytíš nuláku, nemal by si dostať zásah. To isté by malo platiť o koľajnici.

Ale, ak sa chytíš nuláku, ktorý je zapojený v obvode, tak šupu dostaneš. Preto by si eventuálne mal dostať aj z koľajnice teste pred elekričkou. Teda za predpokladu, že tá nie je v každom bode uzemnená. A to sa pýtam, či je alebo nie.

Podla mna to bude preto, lebo kolajnica bude ako nulak a drat ako zivy drat (ale ci to tak je...)

Rozumiem. Koľajnica je teda vodič. Vodič je aj trakčné vedenie. Ak sa chytím trakčného vedenia a zároveň som na zemi, prúd si nájde kratšiu cestu a moje telo sa stane vodičom, teda dostanem zásah. Prečo rovnaká logika nefunguje aj s koľajnicou. Úplne bežne môžem stáť jednou nohou na koľajnici a druhou na zemi, nič sa mi nestane. Prečo ma v tomto prípade nezasiahne spätný prúd idúci z približujúcej sa električky?

K tým listom. Ak sa na konečnej chytím kolesa zapnutej električky (napríklad kúriaciej), schytám zásah?

#232090 + mozes si vsimnut ze ak je na kolajniciach spina (napriklad "piesok" po pieskovani, listy teraz na jesen a pod.) a voz potrebuje vyraznejsie pridat a je vsetkymi osami na tomto izolacnom sajrajte, tak vecer budes moct vidiet iskrenie spod kolies.... (v pripade ze aspon jedno koleso ma mimo sajrajtu, tak prud si voli cestu najmensieho odporu a tychto javov si velmi nevsimnes)

Vedla trate mas vzdy dve skrine (SS/NS), z ktorej idu kable z meniarne k trati - z jednej do troleja, z druhej ku kolajniciam.

V tunajšej galérii je táto - https://imhd.sk/ba/galeria-media/galerie-vyhladavanie/160266/Jazda-po-manipulacnej-trolejbusovej-trati-Palisady-Kuzmanyho-Tolsteho-Ul-Obrancov-mieru-Stefanikova-ul?&ref=ba%2Fgaleria%2Fgalerie-vyhladavanie%3Fghp%3DTolst%25C3%25A9ho%2Bul.%26ghe%3D%26ghv%3D%26ghl%3D%26gha%3D%26ghdo_d%3D%26ghdo_m%3D%26ghdo_r%3D%26ghdd_d%3D%26ghdd_m%3D%26ghdd_r%3D%26ghg%3D0&ghp=Tolst%C3%A9ho+ul.&ghg=

Ahojte, vraví sa, že neexistujú hlúpe otázky, iba hlúpe odpovede, preto možno otázka na ľudí z fachu. Ako vlastne funguje prenos elektrickej energie v električke?

V trolejbuse viac-menej rozumiem, jedným drôtom ide elektrický prúd do trolejbusu a druhým sa vracia ku zdroju. Predpokladám, že príkon trolejbusu závisí hlavne od polohy akcelerátora a nastavenia kúrenia. Chápem to tak, že trolejbus vlasné umožní prúdu "skrat" cez svoj motor, čím využíva energiu a prenáša ju na pohyb. Zvyšok energie (vďaka rezistorom?) zostáva v trakčnom vedení, ktorú môže čerpať ďalší trolejbus v poradí. Tiež prepdpokladám, že celkový odber v napájacom úseku je obmedzený a teda je (zrejme) obmedzený aj počet trolejbusov, resp. ich príkon v rámci nich. Preto musí v prípade kolóny trolejbusov, čakať nasledujúci na odjazd do doby, kým predchádzajúci nie je vo vzdialenosti 50 m.

Kadiaľ sa ale vracia spätný prúd v prípade vlaku/električky. Vraví sa a aj články na internete to potvrdzujú, že cez koľajnice. Ok, predpokladám, že tie sú uzemnené, teda prúd nejde cez koľajnice naspäť do meniarne, teda dotyk s koľajnicou nie je životu nebezpečný. Ako častu sú ale uzemné? Neznamená to, že hoci nie je nebezpečný dotyk človeka s koľajnicou, stále je nebezpečný dotyk človeka s napr. s kolesom? Nevšimol som si výstražné značky na podvozku. Na streche sú.

Ja som fyziku nikdy v škole nežral. Výučba spočívala vo výpočte a učení sa abstraktných rovníc, ktoré boli odpojené od reality. Záujem o fyziku som nadobudol asi pred dvoma rokmi. Preto mám zrejme hlúpe elementárne otázky, ale k tomuto som na internete nenašiel nič zrozumiteľne popísané.

Nemá niekto nejaké fotografie z manipulačnej trolejbusovej trate Tolstého-Kuzmányho-Palisády ?
Díky moc

že tam nie je výhybka a vodič musí ručne prehodiť palice

To čo znamená ?

Áno, pri jej prejazde palice zbehnú do luftu

Aj toto je zbiehacia vyhybka ale ho musí vodič vystúpiť ?

Cez ten víkend si vodiči prehadzovali palice manuálne. Vraj je výhybka funkčná, len nezapojená.

Vďaka za doplnenie, služby z Trnávky som robil len na samom začiatku mojej "kariéry" v 1985-om, potom som jazdil už len z Hroboňky. A keď som v auguste 1989 končil, tak skleník s najvyšším číslom bola 6253-ka...

Cez víkend 19-20. októbra tadiaľ išla linka 212.

Mam otázku ! Kedy sa naposledy využila výhybka z karadžičovej na záhradnícku ? Ta vyhybka má ešte starý systém konštrukcie a vyzerá že je nefunkčná

Takto fungovali trolejové výhybky na električkových systémoch s tyčovými zberačmi. Dá sa vidieť v prevádzka vo vozovni Střešovice v Prahe, keď sa pri nejakej väčšej akcii vytiahne voz s funkčným tyčovým zberačom.