Električky môže dodať viacero firiem (27.09.2005; Hospodárske noviny; s. 14; Čímová Denisa)
Podľa hovorcu primátora Bratislavy sa o dodávku rýchlo-dráhových električiek môžu reálne uchádzať najmä štyria výrobcovia - Bombardier, Siemens, Alstom a Stadler.
Spoločnosť Bombardier, ktorá vyrába vlakové súpravy pre prímestskú, regionálnu a mestskú koľajovú dopravu a so svojím vlakom Talent sa predstavila uplynulý týždeň na výstave vo Vrútkach, je jedným z možných uchádzačov o účasť v medzinárodnom tendri na dodávku rýchlodráhových električiek pre Bratislavu. Podľa hovorcu primátora hlavného mesta Milana Vajdu je Bombardier jednou z troch či štyroch firiem, ktoré reálne prichádzajú do úvahy. Z prieskumu koľajových vozidiel, ktoré používajú dopravné podniky v susedných štátoch, vyplýva, že okrem spomínanej firmy by sa mohli o dodávku električiek pre Bratislavu v budúcnosti uchádzať aj spoločnosti Siemens, Alstom a Stadler.
Námestník primátora pre dopravu Karol Kolada pre HN uviedol, že jedna päťčlánková klimatizovaná súprava s kamerovým systémom a kapacitou tristo cestujúcich stojí asi 80 miliónov korún, pričom cenové rozdiely medzi jednotlivými výrobcami sú veľmi malé. "Na to, aby bol projekt zmysluplný, však potrebujeme minimálne tridsať súprav," dodal Kolada s tým, že s takýmto počtom by sa už rýchlodráhové električky mohli napojiť aj na mestské električkové radiály. V prvej fáze, pre úsek Janíkov Dvor - Šafárikovo námestie, by podľa Vajdu mal mať bratislavský dopravný podnik k dispozícii 25 súprav.
Konečná cena, ktorú mesto zaplatí za súpravy, bude známa až po vyhodnotení medzinárodného tendra. Jeho vypísanie je reálne najskôr v roku 2006. Od jeho vypísania až po vyhodnotenie môže ubehnúť ďalší rok. "Samospráva hlavného mesta by chcela, aby rýchlodráhové električky začali premávať na prelome rokov 2008 a 2009. Je to však podmienené množstvom schvaľovania, najmä na úrovni rezortov životného prostredia a výstavby," povedal Vajda.
Spomínaný termín je reálny, len ak sa so stavebnými prácami začne najneskôr na sklonku budúceho roku. Riaditeľka sekcie dopravy a cestného hospodárstva bratislavského magistrátu Tatiana Kratochvílová potvrdila, že mesto má spracovanú projektovú dokumentáciu - stavebný zámer, ktorý v týchto dňoch posudzuje rezort životného prostredia.
Podľa hovorcu primátora Bratislavy sa o dodávku rýchlo-dráhových električiek môžu reálne uchádzať najmä štyria výrobcovia - Bombardier, Siemens, Alstom a Stadler.
Spoločnosť Bombardier, ktorá vyrába vlakové súpravy pre prímestskú, regionálnu a mestskú koľajovú dopravu a so svojím vlakom Talent sa predstavila uplynulý týždeň na výstave vo Vrútkach, je jedným z možných uchádzačov o účasť v medzinárodnom tendri na dodávku rýchlodráhových električiek pre Bratislavu. Podľa hovorcu primátora hlavného mesta Milana Vajdu je Bombardier jednou z troch či štyroch firiem, ktoré reálne prichádzajú do úvahy. Z prieskumu koľajových vozidiel, ktoré používajú dopravné podniky v susedných štátoch, vyplýva, že okrem spomínanej firmy by sa mohli o dodávku električiek pre Bratislavu v budúcnosti uchádzať aj spoločnosti Siemens, Alstom a Stadler.
Námestník primátora pre dopravu Karol Kolada pre HN uviedol, že jedna päťčlánková klimatizovaná súprava s kamerovým systémom a kapacitou tristo cestujúcich stojí asi 80 miliónov korún, pričom cenové rozdiely medzi jednotlivými výrobcami sú veľmi malé. "Na to, aby bol projekt zmysluplný, však potrebujeme minimálne tridsať súprav," dodal Kolada s tým, že s takýmto počtom by sa už rýchlodráhové električky mohli napojiť aj na mestské električkové radiály. V prvej fáze, pre úsek Janíkov Dvor - Šafárikovo námestie, by podľa Vajdu mal mať bratislavský dopravný podnik k dispozícii 25 súprav.
Konečná cena, ktorú mesto zaplatí za súpravy, bude známa až po vyhodnotení medzinárodného tendra. Jeho vypísanie je reálne najskôr v roku 2006. Od jeho vypísania až po vyhodnotenie môže ubehnúť ďalší rok. "Samospráva hlavného mesta by chcela, aby rýchlodráhové električky začali premávať na prelome rokov 2008 a 2009. Je to však podmienené množstvom schvaľovania, najmä na úrovni rezortov životného prostredia a výstavby," povedal Vajda.
Spomínaný termín je reálny, len ak sa so stavebnými prácami začne najneskôr na sklonku budúceho roku. Riaditeľka sekcie dopravy a cestného hospodárstva bratislavského magistrátu Tatiana Kratochvílová potvrdila, že mesto má spracovanú projektovú dokumentáciu - stavebný zámer, ktorý v týchto dňoch posudzuje rezort životného prostredia.
tr3mp
"Dostupnosť na zastávku MHD bola stanovená na 400 metrov, resp. do 5 minút pešej chôdze" - akurát článok zabúda dodať, že toto pravidlo bolo platné aj pred optimalizáciou (snáď jedinou výnimkou je bezprostredné okolie zastávky Výstavisko).
"cestujúci sú nútení prestupovať, t. j. vo väčšine prípadov strácať čas a platiť viac." - Tento výrok je podľa mňa nepravdivý. Keď už, tak malo byť napísané "strácať čas ALEBO platiť viac", čo by bolo na diskusiu. Vzhľadom na to, že väčšina platiacich cestujúcich má električenku, nie sú nútení platiť viac.
"aj rozhodnutie, že zrušením zastávky "Mladá garda" vyrieši problém, lebo v nej ubytovaní študenti budú prinútení cestovať električkou(!)." - Tento bod som si nie úplne istý, no ak sa nemýlim, tak zrušenie zastavovania na zastávke Mladá garda sa
plánuje len pre 59 - teda je to návrat do čias pred optimalizáciou. Ak je to zrušenie aj pre 75, tak sa ospravedlňujem.
"Bodkou symbolickou je odstránenie MHD z Viedenskej cesty - z oddychovej a obchodnej zóny, pričom nemálo Bratislavčanov si pamätá na "tam" - z niekdajšieho Mosta ČA -smerujúcu električku č. 6, resp. X." - Linka č. 6 premávala len po zastávku Sad J. Kráľa. Do uvedenej lokality premáva aj dnes linka č. 50, na opačnú stranu (keď už sa hovorí o obchodnej zóne) je možné dostať množstvom liniek na zastávku Aupark.
Alebo som ten článok vôbec nepochopil?