Prepravný poriadok DPB - čl.14 - Základné podmienky použitia cestovného lístka - hovorí:
"Cestujúci, ktorý nemá platný cestovný lístok, je povinný si ihneď pri nástupe do vozidla označiť cestovný lístok v najbližšom označovači cestovných lístkov"
Mám to chápať tak, že ak NAJBLIŽŠÍ označovač je nefunkčný, môžem cestovať načierno, keďže tu moje povinnosti končia? ☺ ☺ ☺
"Cestujúci, ktorý nemá platný cestovný lístok, je povinný si ihneď pri nástupe do vozidla označiť cestovný lístok v najbližšom označovači cestovných lístkov"
Mám to chápať tak, že ak NAJBLIŽŠÍ označovač je nefunkčný, môžem cestovať načierno, keďže tu moje povinnosti končia? ☺ ☺ ☺
Ámos Keynes
Modernizácia časti V. eurokoridoru v SR s nákladmi 2 mld. eur
Bratislava (SITA) - Modernizácia slovenskej časti V. železničného eurokoridoru, ktorý je nosným eurokoridorom prechádzajúcim cez územie Slovenska, si podľa predpokladov Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) vyžiada finančné prostriedky v objeme 2 mld. eur. Ako ďalej agentúru SITA informovala hovorkyňa ŽSR Nela Blašková, financovanie je zabezpečené prostredníctvom fondov Európskej únie (EÚ). "V súčasnosti vybrané úseky financuje Kohézny fond, ktorého maximálna finančná participácia je 85 %," povedala Blašková.
Modernizácia V. eurokoridoru je rozdelená do niekoľkých úsekov, pričom podľa Blaškovej je zatiaľ identifikovaných päť z nich. Zatiaľ jediným úsekom, na ktorom sa už realizujú práce, je úsek Bratislava Rača - Trnava v dĺžke približne 42 kilometrov. Práce na tomto úseku sa začali už v roku 2000, ukončenie prác predpokladajú ŽSR v roku 2007. "V rámci tohto úseku sa v roku 2001 ukončili práce na trati Cífer - Trnava v dĺžke 5,8 kilometrov, pričom finančné prostriedky vo výške 12,5 mil. eur smerovali zo štátneho rozpočtu a z úverov ŽSR," uviedla Blašková. O dva roky neskôr sa ukončila modernizácia 4,7-kilometrového úseku Bratislava Rača - Svätý Jur. Z celkových nákladov stavby 6,7 mil. eur, bolo podľa Blaškovej 75 % z fondov EÚ, zvyšok zo štátneho rozpočtu.
V súčasnosti sa modernizujú ďalšie úseky na tejto trati. "Úseky Svätý Jur - Pezinok a Pezinok - Šenkvice, ktorých celková dĺžka predstavuje zhruba 10 kilometrov, by mali byť ukončené v roku 2005," skonštatovala Blašková. Na prvý z týchto úsekov by malo podľa nej smerovať 6,7 mil. eur, druhý si vyžiada 29 mil. eur, pričom oba úseky sú na 75 % financované z fondov EÚ a 25 % smeruje zo štátneho rozpočtu. V tomto roku sa začala aj modernizácia úseku Šenkvice - Cífer v dĺžke 9,6 kilometrov, ako aj modernizácia priľahlých železničných staníc v Bratislave-Rači, Svätom Jure, Pezinku, Šenkviciach, Cíferi a Trnave. Projekt si podľa Blaškovej vyžiada 142 mil. eur, pričom 62 % z tejto sumy bude smerovať zo štátneho rozpočtu a zvyšok bude z fondov EÚ. Ukončenie prác, ktoré realizuje spoločnosť Skanska, a.s., predpokladajú ŽSR podľa Blaškovej v lete roku 2007.
Ďalším úsekom v rámci V. eurokoridoru je úsek Trnava - Piešťany, ktorého náklady odhadujú ŽSR na 129,2 mil. eur. Na financovaní tohto úseku sa bude podľa Blaškovej podieľať štátny rozpočet a fondy EÚ, konkrétne ISPA a Kohézny fond. "Víťazom medzinárodného tendra pre tento úsek je konzorcium firiem vedených ŽS Brno, kde patrí Doprastav, Železničné stavebníctvo Bratislava, Železničné stavby Košice a Alpine Mayreder," podčiarkla Blašková.
Tretím úsekom spomínaného koridoru je úsek Piešťany - Nové Mesto nad Váhom, ktorého projektová dokumentácia sa v súčasnosti posudzuje v Bruseli. Keďže ŽSR na tento úsek ešte nevypísali medzinárodné výberové konanie, neuvádzajú ani náklady stavby, ktoré by však podľa Blaškovej mal uhradiť príspevok zo štátneho rozpočtu a z Kohézneho fondu. V štádiu príprav je aj projektová dokumentácia pre štvrtý úsek Nové Mesto nad Váhom - Púchov, na ktorý plánujú ŽSR vypísať medzinárodný tender v druhej polovici roku 2005. Posledným úsekom je úsek Púchov - Žilina, ktorého projektová dokumentácia je len v úvodnom štádiu príprav. Začať s modernizáciou na tomto úseku plánujú ŽSR podľa Blaškovej až v roku 2008.
Cieľom modernizácie V. eurokoridoru je zvýšiť traťovú rýchlosť do 160 kilometrov za hodinu a zjednotiť tak dopravný systém s pravidlami EÚ. Koridor, ktorý prechádza cez Taliansko, Slovinsko, Maďarsko, Slovensko a Ukrajinu, má celkovú dĺžku 2 831 kilometrov. Slovenská vetva koridoru je dlhá 536,2 kilometrov, čo je zhruba 19 % z celkovej dĺžky koridoru. Na území Slovenska prechádza koridor z Bratislavy cez Žilinu a Košice až po Čiernu nad Tisou a končí pri štátnej hranici s Ukrajinou.
A nech mi už nikto nikdy nepovie (a on vie koho myslím) že pri budovaní koridorov na Slovensku sa nerekonštrujú aj stanice.