Discussion Forum › General Discussion

podla mna by si to mal chapat tak, ze ak je najblizsi oznacovac nefunkcny, tak si najdes druhy najblizsi, ktory je funkcny. Ak by boli vysetky oznacovace vo voze nefunkcne, tak potom mozes snad cestovat aj nacierno. ?

Prosim skuste sa obratit na DPB, pripadne mesto, tam mozno sedia kompetentni, toto su neziskove nezavisle stranky spravovane ani nie mestom, ani nie DPB.

Modernizácia, stále modernizácia a vozíme sa tu jak v prepravkách pre divé sviňe a to električenka stojí na mesiac tretinu normálneho dôchodku, to je neľudské, hambil by som sa. Rezort dopravy je otrasný, okrádate ľudí. ? ? ?

Prepravný poriadok DPB - čl.14 - Základné podmienky použitia cestovného lístka - hovorí:
"Cestujúci, ktorý nemá platný cestovný lístok, je povinný si ihneď pri nástupe do vozidla označiť cestovný lístok v najbližšom označovači cestovných lístkov"
Mám to chápať tak, že ak NAJBLIŽŠÍ označovač je nefunkčný, môžem cestovať načierno, keďže tu moje povinnosti končia? ☺ ☺ ☺

Ale to je prave ten problem. "Sila" tychto ludi prameni len zo strachu ostatnych. Pokial tu podobny postoj bude stale prevladat, nemozes sa rozumnym ludom cudovat, ze sa odtialto radsej odstahuju...

V podobnych pripadoch by mozno pomohla politika mesta, ktore by prikazom ulozilo podobne auta za asistencie policie nemilosrdne odtahovat. Ale to, ze policia na zle parkujucich vodicov a obzvlast vodicov blokujucich verejnu dopravu zvysoka kasle, je, bohuzial, znamy fakt...

Nejde o to, kto vlastní odťahovku, ale kto odťahuje a položme si ruku na srdce. Kto z nás by mal toľko odvahy, že by odtiahol auto s tmavými fóliami na sklách so značkou DS 777 spred krčmy a dotyčný na svoje auto vidí. Ja nie. Kvôli tomu by som doživotný pohyb na dvoch kolesách (hlavne pri našej MHD) neriskoval.

A čo je zle zrekonštruované na stanici Grinava. Niet rozdielu medzi tými čo som videl v Čechách a touto. Ako si sa mohol dočítať tak tie ostatné sa budú robiť až tento rok, tak si počkajme ako to bude vysierať.

Pardon, ten predzajuci prispevok mal byt odpovedou na tento prispevok. Ja osobne naivne dufam, ze ked zacne odtahovku realizovat mesto, budu sa bez milosti odtahovat aj taketo auta.

Nejde o to, ci sa rekonstruuju, ale _AKO_ sa rekonstruuju...

Analytici odhadujú rast HDP Slovenska medzi 5 až 5,7 %

Bratislava (SITA) - Bankoví analytici očakávajú, že v tomto roku bude slovenská ekonomika rásť 5 až 5,7-percentným tempom. Podľa hlavného analytika VÚB banky Zdenka Štefanidesa, ktorý predpokladá rast na úrovni 5 %, by hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska mal v tomto roku dosiahnuť v bežných cenách 1,43 bil. Sk. HDP na jedného obyvateľa SR by tak mal predstavovať 266 tis. Sk. Analytik Poštovej banky Miroslav Šmál očakáva, že HDP bude ťahať nielen export, ktorý síce v treťom kvartáli 2004 dosť zaostal, ale najmä rastúca konečná spotreba domácností a tvorba hrubého kapitálu. "Súvisí to s poklesom nezamestnanosti a oživením kúpnej sily obyvateľstva, ako aj s ďalším príchodom zahraničných investorov," skonštatoval Šmál.

Vzhľadom na vládou avizovaný príchod väčšieho množstva zahraničných investorov a osobitnú podporu investorov v menej rozvinutých regiónoch Šmál očakáva, že okrem konečnej spotreby domácností sa tvorba hrubého kapitálu stane položkou s rozhodujúcim príspevkom na tvorbe HDP. Jeho odhad tempa rastu HDP v tomto roku je v rozpätí 5,2 % až 5,7%.

Podľa analytika Tatra banky Elizeja Macha bude pre tohtoročný HDP typický rastúci domáci dopyt a negatívna kontribúcia čistého exportu. "Keďže počítame s výraznejším prehĺbením deficitu zahraničného exportu, napriek vyššej dynamike celého domáceho dopytu, očakávame, že oproti minulému roku sa mierne spomalí rast HDP z vlaňajších 5,4 % na tohtoročných 5 %," skonštatoval Macho. Roky 2006 a 2007 budú podľa neho charakteristické opätovným zrýchlením dynamiky rastu HDP. "Je možné, že v roku 2007 rast dosiahne až okolo 8 %," uzavrel analytik Tatra banky.

Ja viem, že to sem nepatrí, ale kto nechce nech nečíta.

Aj dnes tak bolo. Hneď za zastávkou Miletičova smer ASMN pri nejakom bare stáli vo vyhradenom pruhu dve autá jeden DS 777 a druhý Kn 333. Som zvedavý kto by si dovolil ich odtiahnuť. Jedine snáď kuláči ? ale aj tých by muselo byť veľa.



Modernizácia časti V. eurokoridoru v SR s nákladmi 2 mld. eur

Bratislava (SITA) - Modernizácia slovenskej časti V. železničného eurokoridoru, ktorý je nosným eurokoridorom prechádzajúcim cez územie Slovenska, si podľa predpokladov Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) vyžiada finančné prostriedky v objeme 2 mld. eur. Ako ďalej agentúru SITA informovala hovorkyňa ŽSR Nela Blašková, financovanie je zabezpečené prostredníctvom fondov Európskej únie (EÚ). "V súčasnosti vybrané úseky financuje Kohézny fond, ktorého maximálna finančná participácia je 85 %," povedala Blašková.

Modernizácia V. eurokoridoru je rozdelená do niekoľkých úsekov, pričom podľa Blaškovej je zatiaľ identifikovaných päť z nich. Zatiaľ jediným úsekom, na ktorom sa už realizujú práce, je úsek Bratislava Rača - Trnava v dĺžke približne 42 kilometrov. Práce na tomto úseku sa začali už v roku 2000, ukončenie prác predpokladajú ŽSR v roku 2007. "V rámci tohto úseku sa v roku 2001 ukončili práce na trati Cífer - Trnava v dĺžke 5,8 kilometrov, pričom finančné prostriedky vo výške 12,5 mil. eur smerovali zo štátneho rozpočtu a z úverov ŽSR," uviedla Blašková. O dva roky neskôr sa ukončila modernizácia 4,7-kilometrového úseku Bratislava Rača - Svätý Jur. Z celkových nákladov stavby 6,7 mil. eur, bolo podľa Blaškovej 75 % z fondov EÚ, zvyšok zo štátneho rozpočtu.

V súčasnosti sa modernizujú ďalšie úseky na tejto trati. "Úseky Svätý Jur - Pezinok a Pezinok - Šenkvice, ktorých celková dĺžka predstavuje zhruba 10 kilometrov, by mali byť ukončené v roku 2005," skonštatovala Blašková. Na prvý z týchto úsekov by malo podľa nej smerovať 6,7 mil. eur, druhý si vyžiada 29 mil. eur, pričom oba úseky sú na 75 % financované z fondov EÚ a 25 % smeruje zo štátneho rozpočtu. V tomto roku sa začala aj modernizácia úseku Šenkvice - Cífer v dĺžke 9,6 kilometrov, ako aj modernizácia priľahlých železničných staníc v Bratislave-Rači, Svätom Jure, Pezinku, Šenkviciach, Cíferi a Trnave. Projekt si podľa Blaškovej vyžiada 142 mil. eur, pričom 62 % z tejto sumy bude smerovať zo štátneho rozpočtu a zvyšok bude z fondov EÚ. Ukončenie prác, ktoré realizuje spoločnosť Skanska, a.s., predpokladajú ŽSR podľa Blaškovej v lete roku 2007.

Ďalším úsekom v rámci V. eurokoridoru je úsek Trnava - Piešťany, ktorého náklady odhadujú ŽSR na 129,2 mil. eur. Na financovaní tohto úseku sa bude podľa Blaškovej podieľať štátny rozpočet a fondy EÚ, konkrétne ISPA a Kohézny fond. "Víťazom medzinárodného tendra pre tento úsek je konzorcium firiem vedených ŽS Brno, kde patrí Doprastav, Železničné stavebníctvo Bratislava, Železničné stavby Košice a Alpine Mayreder," podčiarkla Blašková.

Tretím úsekom spomínaného koridoru je úsek Piešťany - Nové Mesto nad Váhom, ktorého projektová dokumentácia sa v súčasnosti posudzuje v Bruseli. Keďže ŽSR na tento úsek ešte nevypísali medzinárodné výberové konanie, neuvádzajú ani náklady stavby, ktoré by však podľa Blaškovej mal uhradiť príspevok zo štátneho rozpočtu a z Kohézneho fondu. V štádiu príprav je aj projektová dokumentácia pre štvrtý úsek Nové Mesto nad Váhom - Púchov, na ktorý plánujú ŽSR vypísať medzinárodný tender v druhej polovici roku 2005. Posledným úsekom je úsek Púchov - Žilina, ktorého projektová dokumentácia je len v úvodnom štádiu príprav. Začať s modernizáciou na tomto úseku plánujú ŽSR podľa Blaškovej až v roku 2008.

Cieľom modernizácie V. eurokoridoru je zvýšiť traťovú rýchlosť do 160 kilometrov za hodinu a zjednotiť tak dopravný systém s pravidlami EÚ. Koridor, ktorý prechádza cez Taliansko, Slovinsko, Maďarsko, Slovensko a Ukrajinu, má celkovú dĺžku 2 831 kilometrov. Slovenská vetva koridoru je dlhá 536,2 kilometrov, čo je zhruba 19 % z celkovej dĺžky koridoru. Na území Slovenska prechádza koridor z Bratislavy cez Žilinu a Košice až po Čiernu nad Tisou a končí pri štátnej hranici s Ukrajinou.

A nech mi už nikto nikdy nepovie (a on vie koho myslím) že pri budovaní koridorov na Slovensku sa nerekonštrujú aj stanice.

Skús napísať na ots@dpb (samozrejme z to musíš dať) .sk a tam ti hádam odpovedia.

..dufam ze nizkopodlaznost nie je zabezpecena eskalatormi rovnomennej znacky, ktore nemali odbytisko, tak ich pouzili v tramvaji ?

Ale chcelo by to o tej tramvaji daky komplexnejsi material, design nie je az taky zly IMO..

Ospravedlň prosím moju nevzdelanosť ale o výrobcovi električiek KONČAR som jak živ nepočul.
A ty čo na to povieš. Treba vyskúšať alebo radšej nie?

Inak koľko % NP to má? A koľko to asi stojí, či to je drahšie ako od našich bývalých bratov.

Ups sorry, môj mozok zle spracoval informáciu a 3.1 zamenil za 1.3. Pokúsim sa to zvaliť na pokročilú nočnú hodinu, kedy som to písal.

O tom sa tam už písalo.

Pastni to plz aj na bratislava.sk, nech si aj nas magistrat precita, ako uzasne "preferovanu" MHD tu mame, a ako tie semafory vydatne "pomahaju" ... A kedze nechcem byt vulgarny, tento prispevok koncim.

Kym som tie 4 cesty vycerpal (jazdieval som na ne prvidelne), tak sa mi asi 2x stalo ze sa mi ten listok vypral alebo som ho stratil, takze aj preto je lacnejsi, lebo s tym asi preventivne pocitaju ?

Miro: to su rovnake 30minutove listky. Zlava je poskytnuta pre nizsie vyrobne naklady a je uplne jedno, kolko ludi nan cestuje.