Reply on: Ike #224881:
Uz ti odpovedal Viko.Kedysi sa mesta stavali v zonach. Obytne boli oddelene od administrativnych a priemyselných.
Dokonca boli planovane takzvane nemocnicne stvrte (Kramare), vysokoskolske a podobne.
Typickym prikladom za vsetko je Petrzalka. Nasledne nastava problem s prepravou cestujucich, ze jedným smerom mas narvate prostriedky MHD a opacnym vozis vzduch, co je dost neekonomicke.
V Petrzalke je tusim iba 20.000 pracovných miest. A aj tie su prevazne na severe, cize hned za mostom.
Ak by tam bol vygenerovany pocet pracovnych miest pre taky pocet ludi, aky je pocet aktivne pracujucich, tak jednak cast ludi sa prestane trepat cez mosty a po druhe zaplnis vozidla aj druhym smerom. Co ti pomoze ekonomicky pri prevadzke.
,
Viko
Naozaj sa dnes misky váh prudko preklápajú k realizáciám polyfunkčných zón, to je neodškriepiteľný fakt. Následkom je, že sa stalo prekonaným plánovanie, ako sa zo zóny sídlisko do zóny priemysel v špičkovej hodine pumpuje xy ľudí a o 8 hodín zas tých istých xy naspäť.
Samozrejme, neznamená to, že všetci budeme bývať v pešej vzdialenosti od pracoviska a inam cez deň nepôjdeme. Naopak, vzniká tým omnoho rôznorodejšie (v čase i priestore) spektrum prepravných vzťahov, ktoré sa ešte komplikuje spoločenskými zmenami (práca z domu, obmedzené využívanie MŠ, nové formy voľnočasových aktivít...) Ja si neviem predstaviť spoľahlivo to modelovať len na základe smerných limitov územnoplánovacej dokumentácie.
Kolóny na vjazdoch do BA sú práve obrazom historicky azda poslednej vlny budovania monofunkčných zón. Svet sa už posúva, takéto členenie sa ukazuje ako časovo, energeticky i finančne neudržateľné a teda pre človeka vo výsledku nepríjemné. Bolo by na širšiu diskusiu, kvôli čomu a s akými motiváciami mobilita rastie, ale nijako to nepopiera Ámosove tvrdenie, ktorého dôkazy hádam vidno na takmer hociktorom stavenisku v meste.