Reakcia na: Mike #224890:
Minulý rok som viedol diplomovú prácu, kde študentka toto sčasti skúmala v okresoch Pezinok a Senec vo vzťahu k Bratislave. Nebol to výskum do Nature a porovnávala roky 2001 a 2011, no vyšiel jej vysoký nárast.V roku 2001 1 056 225,68 km/denne a v roku 2011 1 700 587,29 km/denne. Pohyb mimo skúmaného územia neuvažovala. Oba údaje jednosmerne a účel len zamestnanie.
Rovnica bola jednoduchá:
vzdialenosť i-j * počet dochádzajúcich i-j
Skúmala to aj na úrovni obcí (aký prepravný výkon ktorá genereuje) a hybnosť rástla bez ohľadu na to, či sa obec populačne zmenšovala alebo zväčšovala (tu boli rozdiely veľké).
Ten prieskum bol parciálny a vôbec nešiel do hĺbky, no nejaké trendy to tiež naznačuje.
,
Viko
Naozaj sa dnes misky váh prudko preklápajú k realizáciám polyfunkčných zón, to je neodškriepiteľný fakt. Následkom je, že sa stalo prekonaným plánovanie, ako sa zo zóny sídlisko do zóny priemysel v špičkovej hodine pumpuje xy ľudí a o 8 hodín zas tých istých xy naspäť.
Samozrejme, neznamená to, že všetci budeme bývať v pešej vzdialenosti od pracoviska a inam cez deň nepôjdeme. Naopak, vzniká tým omnoho rôznorodejšie (v čase i priestore) spektrum prepravných vzťahov, ktoré sa ešte komplikuje spoločenskými zmenami (práca z domu, obmedzené využívanie MŠ, nové formy voľnočasových aktivít...) Ja si neviem predstaviť spoľahlivo to modelovať len na základe smerných limitov územnoplánovacej dokumentácie.
Kolóny na vjazdoch do BA sú práve obrazom historicky azda poslednej vlny budovania monofunkčných zón. Svet sa už posúva, takéto členenie sa ukazuje ako časovo, energeticky i finančne neudržateľné a teda pre človeka vo výsledku nepríjemné. Bolo by na širšiu diskusiu, kvôli čomu a s akými motiváciami mobilita rastie, ale nijako to nepopiera Ámosove tvrdenie, ktorého dôkazy hádam vidno na takmer hociktorom stavenisku v meste.