Reakcia na: ufo #6634:
Myslím si, že najlepšie by bolo zakúpiť kĺbové nízkopodlažné vozidlá, veď na Košickej vo vozovni je ešte miesta dosť vedľa odstavených kĺbových Karos, ktoré už ani nevedia ako vyzerá mesto.
S vlečkou do automobilky KIA sa uvažovalo hneď od začiatku výstavby závodu ako aj s prístupovou komunikáciou. Oneskorenie výstavby bolo spôsobené okrem iného aj nevykúpením pozemkov pod infraštruktúru. Ak bude predpokladaná výroba 200 až 300 tis automobilov ročne, k tomu však musíme pripočítať nielen finálny výrobok, ale aj logistiku, tak preprava bude veľmi zaujímavá. Teraz má veľkú šancu aj Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s., ale nemôže čakať so založenými rukami ako jej sestra Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. Tá by chcela voziť cestujúcich do automobilky, ale je nepripravená a s argumentmi typu chceli by sme, malo by sa, Kia s nami nedebatuje a podobne, to ďaleko nedotiahne. SAD-ka a DPMŽ, s.r.o. konajú a hoci sme si to na diskusnom fóre predstavovali s dopravou hlavne cez ZSSK, tak týmto dvom prajem, nech si zarobia.
![<a href='mailto:vlcik [zavinac] vlcik [bodka] sk' >VLK</a>](https://www.gravatar.com/avatar/114433942ff17391a8f9fd024893f25a?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
Jozef
2.12.2002 – Výber zo Žilinských novín č. 49 v roku 2002, tesne pred komunálnymi voľbami poslancov do MZ v Žiline. Text je prepísaný presne, vrátane interpunkčných znamienok, tak ako bol uverejnený pred tromi rokmi v Žilinských novinách. Porovnajte príspevok o trolejbusovej doprave od p. Stuchla uverejnený aj v tomto roku #6512
Ing. arch. Antonín Stuchl, autor kolektívu smerného územného plánu Žiliny z 80-tyh rokov minulého storočia napísal o trolejbusovej doprave:
Mesto za 800 miliónov Sk „darovalo“ obyvateľstvu niekoľko trolejbusových tratí. Ich ekologický význam je v mori áut nulový, pretože v meste sa stále viacej a niekde už aj 10-násobne prekračujú limity kysličníka dusíka. A ich ekonomický význam je dokonca záporný. (V Prahe už z estetických a ekonomických dôvodov zrušili všetky trolejbusy). Za 800 miliónov Sk mohla mať Žilina takmer všetky trate už obsadené ekologickými autobusmi na stlačený plyn (sledovali sme ich na pešej Kärtnerstrasse vo Viedni) a vybudovanú až aj väčšinu peších atraktívnych prepojení.
Ing. arch. Juraj Gallo, za regionálne združenie Spolku architektov Slovenska v Žiline napísal o trolejbusovej doprave:
Aký je potom ekologický efekt z novozavedenej trolejbusovej dopravy? Mimochodom, Žilina patrí asi k posledným mestám Európy, kde sa na konci 20. storočia zaviedli trolejbusy ako nový dopravný systém mestskej hromadnej dopravy. Prvý trolejbus na svete vyrobil Siemens v roku 1892 (!) v Berlíne. Vtedy to bola naozaj novinka! Ale o sto rokov neskôr už existovali lacnejšie a flexibilnejšie systémy ekologickej dopravy. V čase, keď vo vyspelom svete sa mestá postupne zbavovali masívnych stĺpov a drôtov, hyzdiacich mestské prostredie, a trolejbusy nahradili elektrobusmi, autobusmi na plynový alebo hybridný pohon. Žilina sa zadrôtovala pavučinami trolejových vedení. Osadením masívnych stĺpov si tiež veľmi neprezieravo zablokovala možnosti úprav komunikácií a križovatiek v budúcnosti.