Vozidlá › Električky › ČKD Tatra T3

Električky typu T3 (do septembra 1961 označované ako T III) československého výrobcu ČKD Tatra Praha boli pokračovateľom typu T2 skonštruovaného na základe koncepcie amerických električiek PCC. Ich design navrhol rovnako ako pri type T2 architekt František Kardaus. Vďaka sklolaminátovému obloženiu konštrukcie však boli ľahšie. Aj vzhľadovo sa líšili od svojich predchodcov a namiesto jedného čelného svetla sa objavili dve, zakryté podvozky sa odokryli a koženkové sedadlá boli vymenené za ergonomické laminátové. Nesmrteľné "Tétrojky" boli dodané do 48 miest sveta v počte štrnásť tisíc kusov, čím sa stali svetovým rekordérom.

Električky mali modernú konštrukciu s odľahčenými sklolaminátovými čelami. Všetky vozy boli dodané v klasickom vyfarbení - podokenná časť červená, strecha sivo-krémová (krémový náter sa tiahol až nad druhé okno okrem T3/II.CS), zvyšok krémový. Jednotlivé série dodávaných vozidiel sa od seba odlišovali v detailoch.

Električky 1. a 2. série mali hrubú kovovú priečku v tretine okien, koženku pri oknách, tyče boli zafarbené krémovo, sklá na dverách umiestnené excentricky a medzi prvými a druhými dverami sa nachádzalo stanovište pre sprievodcu. Koženkové sedadlá boli v usporiadaní 1 + 1. Mechanizmus otvárania dverí mal zaoblený kryt a vodiaca lišta dverí bola rovná. Celý kryt mechanizmu bol biely, na otváracej časti bolo umiestnené oválne svetlo dverovej výstrahy "Nevystupovať". Rovnaký typ svietidla bol na strope nad dverami, kde slúžilo ako núdzové osvetlenie. Kabína vodiča pozostávala zo zásteny z hliníkových uchytení a plexiskla. Vetranie zabezpečovali veľké laminátové strešné vetráky s otváraním pomocou skrutky. Na čelách a bokoch sa nachádzali ozdobné hliníkové lišty a na zadnom čele vodorovne umiestnené koncové svetlá. Pri stredných dverách sa nachádzali výklopné schodíky na strechu. Nemali zasklené čelné označenie linky (tabuľa s číslom linky sa vkladala zvonku do držiaka), za sklom bola iba žiarovka podsvieťujúca tabuľu s číslom linky. Nad čelným sklom bol umiestnený odkvap. Prvá séria mala čelné sklo iba dvojdielne, druhá už trojdielne.

Električky 3. - 4. série sa veľmi od električiek 2. série neodlišovali. Zmenila sa iba veľkosť posuvnej časti okien.

Električky 5. - 6. série sa oproti predchodcom líšili tým, že už mali zvislo umiestnené koncové svetlá.

Električky 7. - 10. série sa oproti predchodcom líšili tým, že mali už tenkú hliníkovú priečku cez okná, tyče boli zafarbené sivou farbou, sklá na dverách boli symetrické, nemali stanovište pre sprievodcu a mali veľké plechové strešné vetráky s pákovým ovládaním. Výklopné schodíky na strechu sa od tejto série premiestnili k zadným dverám. Výrez pre dvere už nebol zaoblený, ale hranatý. Mechanizmus otvárania dverí dostal rovný kryt a vodiacia lišta dverí sa zmenila do tvaru písmena V. Svetelná výstraha "Nevystupovať" sa premiestnila na spodok krytu a dostala tvar "slzičky". Pri oknách už nebola nalepená koženka, pretože pod ňou pri starších sériách prebiehala korózia.

11. séria už mala zasklenú čelnú tabuľku, usporiadanie sedadiel 2 + 1 a sedadlá na zadnej plošine. Vodiča od cestujúcich začala deliť uzavretá kabína s posuvnými dverami, všetky časti zadnej steny kabíny boli vybavené priehľadnými plexisklami. Z predného čela odstránili odkvap nad čelným oknom.

Električky 12. série dostali hranaté smerovky, obrysové a brzdové svetlá, strešné vetráky sa zmenšili, pričom však pákové ovládanie zostalo. Sedadlá opäť výrobca umiestnil v usporiadaní 1 + 1. Spodná časť krytu ovládania dverí mala krémovú farbu. Úzka stena kabíny vodiča pri predných dverách už bola celá plná, bez plexiskla. Od tejto série bol na zadnej plošine pod oknom montovaný riadiaci panel so základnými funkciami pre cúvanie.

13. - 15. séria sa od predchádzajúcej líšila v ďalších detailoch. Na zadné čelo pribudli tri svetlá (spätný chod a 2 ukazovatele magnetickej brzdy), svetlá dverovej výstrahy dostali valcový tvar, núdzové svetlá nad dverami sa zmenili na hranaté. Tlačidlo záchrannej brzdy bolo umiestnené už len pri stredných dverách. Zmenila sa aj kabína vodiča, stena kabíny na ľavej strane za vodičom už nemala priehľadné plexisklo, nakoľko sa sem umiestnil odpojovač napätia 600 V. Reproduktor z tejto steny sa premiestnil nad bočné okno.

V 1970-tych rokoch sa začali odstraňovať ozdobné lišty, pretože sa pri opravách často lámali. Po roku 1978 bola z električiek prvých štyroch sérií odstraňovaná koženka z medziokenných priestorov. Vozne zároveň dostali nový riadiaci pult a sedadlá.

Prvé generálne opravy sa začali vykonávať v roku 1981. V tom istom roku boli v DP Brno zrekonštruované vozidlá #243_II, 258, 289_III, 291_III, 292_II a 309_II na typ T3M, pričom dostali tyristorovú výzbroj TV1. Je potrebné podotknúť, že k pri vývoji tejto výzbroje poslúžila ČKD Trakce električka #263 už v roku 1969, ešte pred odovzdaním DP. Jej jazdné skúšky prebehli v sieti DP Praha.

V rokoch 1999 až 2000 bolo v ŽOS Zvolen, a. s., zmodernizované vozidlo #359 na typ T3 Mod. Ten dostal výzbroj Elektrického výskumného a projektového ústavu Nová Dubnica s asynchrónnymi motormi. Po modernizácii sa ukázalo, že použitie tejto výzbroje bolo nešťastným krokom a len s veľkými problémami a zdržaním sa vozidlo podarilo uviesť do premávky - nie však na dlho. Od roku 2005 je dlhodobo odstavené vo vozovni.

V rokoch 1999 až 2001 prešlo v dielňach vozovne Bardejovská generálnou opravou vozidlo #361. Na vozidle bola vymenená kabeláž, opravená pôvodná elektrická výzbroj, dosadený polopantograf Lekov EPDE 01-2600, modernizovaný interiér - dosadené nové čalúnené sedadlá značky EMAR, nové madlá a kabína vodiča. Do vozidla bol namontovaný optický informačný systém BUSE. V podobnom rozsahu sa oprave podrobili aj vozidlá #337 (v 2004) a #364 (v 2006, s informačným systémom EM-TEST a s obnovou pôvodného pantografu). Strednou prehliadkou k električke #361 prešla #414, ktorej bol dosadený polopantrograf Lekov EPDE 01-2600 a optický informačný systém BUSE. Všetky tieto vozidlá pri opravách boli nalakované do tmavotyrkysovo - bieleho náteru.

Postupne sa zmodernizovali tieto "Tétrojky":

• Typ T3M
  • 1981: 243_II, 258, 289_III, 291_III, 292_II, 309_II
• Typ T3Mod
  • 1999 - 2000: 359

Zaujímavosťou je veľká prehliadka vozidiel #417 a 418 v roku 2006. V rámci nej obe vozidlá dostali zväčšený výrez pre inštaláciu displeja na prednom čele, avšak ich inštalácie sa už nedočkali.

Medzi električky upravené na pracovné vozidlá patrili vozy #100 (ex 261_II), 101 (ex 298). 101_II (ex 298_II), 102 (ex 271) a 112 (ex 102_II, 229_II).

Do električiek sú od roku 2008 postupne pri stredných a veľkých prehliadkach montované tlačidlá samoobslužného otvárania dverí. Do niektorých vozidiel sú inštalované aj elektronické informačné tabule.

Električky T3 jazdili na všetkých električkových linkách a až do konca ich pravidelnej prevádzky ich bolo možné stretnúť na každej z prevádzkovaných električkových liniek okrem linky 5.

Električky spočiatku premávali samostatne, neskôr sa začali spájať do dvojvozňových súprav. V rokoch 1979 až 2001 premávali na linkách R aj trojvozňové súpravy. Neskôr premávali aj ako súpravy aj ako sólo vozne, podľa prevádzkových potrieb boli niektoré sólo vozne spájané alebo súpravy rozpájané. Od roku 2006 boli všetky električky (aj B-vozne súprav) schopné samostatnej prevádzky.

Vyraďovanie sa začalo už v roku 1969 vďaka odpredaju vozidla #263 Dopravnému podniku hl. mesta Prahy.

V rokoch 2001 až 2004 bolo postupne odstavených 32 električiek, z ktorých už mnohé boli vyradené a zlikvidované.

Vyradenie posledných 55 kusov električiek T3 prebehlo v rokoch 2014 až 2016 v súvislosti s nákupom električiek Vario LF2+. Tieto vozidlá boli odpredané a po generálnej oprave slúžia v mestách Kyjev a Mariupol.
Meracie vozidlo #101/II bolo po niekoľko ročnom chátraní zlikvidované koncom roka 2019.