Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Nodes: No je to po česky takze niektore slova automaticky prelozim do Slovenciny ale budem sa snazit neprekladať.

Obnovená tramvajová tarť v ulici Na Poríčí
(aneb návrat k pevné jízdní dráze po 35 letech)

Ve vyspelých evropských státech se na prelomu 20. a 21. století stala standardem konstrukce zvrsku tramvajovych tratí tzv. pevná jízdní dráha. Dúvodem je zejména výhodný pomer porizovací ceny a životnosti svršku pri nízkých nákladech na údržbu. Ten se podle dosavadnýh zkušeností zdá být dokonce až tak výhodný, že se v Nemecku v sovislosti s pevnou jízdní dráhou vžilo heslo "postav a zapomen".
Pro výše uvedené výhody bylo v roce 2001 rozhodnuto moderní kontrukci tramvajove trate na betonovej desce vyzkoušet také v Praze, a to pi obnove svršku trate v ulici NA Poríčí (v úseku Havlíčkova u. - Tešnov) v celkove délce cca 280 m dvoukolejne.
Na uvod je nutné pripomenut, že konstrukce s nosnou betonovou deskou a zabetonovanými upevnovadli se u nas skoušeli již v šedesátich letech 20. století, avšak tehdy se príliš neosvedčili. Díky nekvalitním zálivkám se spáry mezi kolejnicemi a vozovkou brzy otevreli pro zatekaní vody. To spolu se solením v zimným období, bylo príčinou berzkého rozrušovaní povrchu betonové dosky, uvolnovaní upevnovadel i zvedáni asfaltoveho krytu. Monolitické betonové dosky budované "in situ" byly považovany za prilis pracne a " málo pokrokove". Proto byl tento typ konstrukce svršku na dlouháléte opušten a standardem se v tehdejší CSSR stal svršek z velkoplošných panelu.
Svrskem navrzenym pro obnovu trate v ulici NP jsme se tedy k pevne jizdy draz o jiste miry vratili, ovsem na technicky a kvalitativne vyšši urovni.
Zakladnim principem pevne jizdny drahy je nahrada sterkoveho loze nosnou betonovou deskou zprosteho nebo i vystuzeneho betonu, ke ktere je pruzne pripevnena kolejnice. Pro zajistení presné polohy kolaje se pouziva bud predmontovany kolejovy rošt z kolejnic spojených rozchodnicemi, nebo - jak to bylo pouzito v Praze z kolejnic spojených betonovými prazcemi osazenými v roztecich 3 m v prime trati a 1,5m v oblouku. Tento rost se po vyrovnáni koleje do pazadované smerove a výskove polohyzabetonuje do nosne desky. Celou konstrukci svrsku pak v souladu s dnesnymi pozadavky doplnuje suobor izolacnych prvkov pro zajisteni dostatecneho izolacneho odporu koleje vuci okolnimu prostredi. Novodobe konstrukce svrsku s pevnou jizdni drahou take umoznuje siroke uplatneni prvku pro tlumeni hluku a vibraci.
Puvodni svrsek z velkoplosnych panelov byl vcetne podkladnych vrstev vybouran. Po zrizeni drenazi byla zemni plan dohutnena a od vrstev telesa tramvajove trati oddelena filtracni geotextilii. Na tu byla polozena ochranna vrstva sterkopisku tloustky 100mm a spodni konstrukcni vrstva ze sterkodrti 150mm. Ta tvori podklad pro nevyztuzenou betonovou desku a hrubke 250mm. S ohledem sa okolní zástavbu bola deska navrzena ako plovouci tj. ulozena ve vane z antivibracních rohoží z recyklovane pryze hrubky 2x11 mm, oprenych po stranach telesatramvajove trati o betonavéprefabrikáty tvrau L. Pri betonazi nosne desky byly vynechany kapsy pro betonove prazce zajistujici rozchod koleje a stabilizujici kolejovy rost pri montazi. Po dokonalem zrektifikovani polohy koleje byly prazce dodtecne zabetonovany. Pruznost ulozeni koljnic a izolace proti bludnym proudum je zajistena systemem ORTEC ISOLast. Paty kolejnic byly obaleny pryzovymi profily, u kterych vyrobce zarucuje i pres pouziti tuhych sverek - moznost zapruzeni kolejnice 1,5 mm ve vertikálnim i horizontalnim smeru. Kolejnice jsou izolovany nalepenymi bokovnicemi z pryzoveho recyklatu. Spary mezi kolejnicemi a krytem vozovky byly zality trvale pruznou zalivkou. Kombinaci uvedenych opatreni lze dosáhnout utlumu hluku sireneho vzduchem o cca 3 dB, u zmniho hluku a vibraci až o 8 dB. Ke snizeni celkove hlucnosti provozu prispíva i sfaltovy zákryt telesa trate s obrusnou vrstou z liteho asfaltu. Dosazene hodnoty izlacniho odporu koleje jsou vyoko nad normou pozadovanymi hodnotami.
(Dosť ťažko sa to písalo, prestal som používať diakritiku. Nemam rad Č.j. ťažko sa mi v ňom píše. Ak by ste nejake slovo bez mäkčeňov,.. nevedeli preložiť napíšte napíšem ho so všetkym aj s významom)

Len doplnim, že podobna konštrukcia bola použitá aj v Bratislave pri Redute len s tým, že betón je vystužený ocelou a rozchod nie je udržiavaný pražcami, ale uchyty sú navŕtané do betónu, ak ma pamäť neklame. Oblúky sú robené VUIS panelmi.

Normálne ste ma sklamali chalani. A to si hovoríte fanúšikovia MHD. V piatok to začalo CDčkami a dnes je pondelok a sme pri zákaze odbehovania na mini nákup. Čo bude zajtra?
Posadme vodičov do nekultúrných prostriedkov (v lete nad 40°C), nedajme im jesť a piť a potom uvidíme ako sa bude jazdiť(vodič sa v prvom rade musí cítiť TipTop - uvolnene v pohode - a takto to asi ťažko docielime - keď im všetko zakážeme)

Na Národnom Námestí si väčšinou vodiči odbehujú nakúpiť vtedy, keď nestíhajú zelenú (teda nič nestratia - čakali by tak či tak)


Re #2632 eMarek: presne si to tak predstavujem - do okola CDčkááááá (ale nieee, to ma neberte vážne)

Na to sa tesim ako opat uvidim Caterpillar z inzinerskych stavieb v praci. Ani nevies ake som mal potesenie z toho, ked sa prerabala Komenskeho. Bral vsetko, ostrovcek, obrubnik zastavky - naraz! alebo ze by to bol nakoniec Poclain? BKV je vymysel z Madarska, ktory prebrala Praha, Bratislava, Kosice (a urcite aj dalsie mesta v byvalj republike), podstata spocivala v tom, ze vtedy mal DP problemy s udrzovanim stavajucich trati, tak si zvolili tot riesenie ako optimalne, len zaroven bolo aj drahe 1km/10 milionov vtedajsich Kcs. Obdobie 80tych rokov vnimam ako obdobie vsetkeho co sa da panelizovat.

Co tak si zacdckovat cele okno a urobit iba priezor pre oci? Urcite aj Vy ste si vsimli jednu vodicku, ja ju volam "uzavreta". Hocikedy ma stiahnutu roletu, akurat presne po oci, dtto ak su zaclonky, tak aj tie si zatiahne

Nuz nad L53 som sa zamyslel a vymyslel som toto, ked nechces aby chodila na Podhradovu, tak navrhujem Dargovskych hrdinov. Trasa by bola taka:

Madridska
Nadchod
MU (pripoj na L54), ktora by tu koncila
Berlinska
Hanojska
Belehradska
Sofijska
Letecka akademia
Termostav
Palackeho
Jakabov palac
Mlynska Basta
OD Mier
HM Tesco (vysvetlim preco)
Kalinovska
Fabryho
Poliklinika
Exnarova
- alebo -
potiahnut az na Lingov

Ked som sa tak zamyslal, tak chyba priame prepojenie tychto dvoch sidlisk, ak si odmyslim nocnu 101tku. Ostatne ine maju medzi sebou prepojenia. No a teraz k tej zastavke HM Tesco. Preto je zvolena, lebo na tejto zastavke je vzdy velka kumulacia ludi, ktori sem chodia hlavne nakupovat a to nielen z Tahanoviec, Dargovskych hrdinov, ale aj z inych casti mesta. Takze podla mojej mienky, by im mohol prist ten spoj vhod (najma pre obyvatelov D.H. a Tahanoviec) a jednak sa jedna o poslednu zastavku (ja ju nazyvam razcestim). Interval by mohol zostat taky isty ako je teraz (nezamyslal som sa nad nim, hlavne mi slo o trasu linky).

Z praktického pohľadu ide len o to, že vodič často mimo spoja nemá kde kúpiť, čo chce.

All: Ale aj tak položím otázku - je vôbec možné tolerovať akékoľvek odbiehanie vodiča z vozidla na spoji, ktoré pritom nesúvisí priamo s výkonom služby? Smie vodič opustiť vozidlo, v ktorom má cestujúcich. Stačí si len predstaviť takú "drobnosť", keby sa napr. dalo vozidlo samo do pohybu... Čo vy na to?

Proc stale nevyjely KT8D5RN2 ?? Blokuje to Drazni urad ?

Ohľadne tých CD si to napísal veľmi výstižne a niet k tomu čo dodať. Vodiči si budú musieť uvedomiť, že takto vlastne vedome môžu spôsobiť nešťastie. A to sa týka nielen CD pozastrkaných za čelným sklom, ale aj visiacich na šňúre.

Čo sa týka odbiehaniu vodičov mimo vozidlo počas vykonávania spoja, v podstate by som proti tomu nenamietal, ale čo sa týka kúpy akejkoľvek fľaše, ktorá môže pôsobiť ako nákup alkoholického nápoja, by mal mať vodič dostatok filipa, aby si uvedomil, že sa môže nájsť hocikto, komu to môže vadiť (a oprávnene). Okrem toho aj nealkoholické pivo obsahuje alkohol, aj keď len mizivú časť, ale predsa. Ponechaním nákupu po službe alebo bez prítomností cestujúcich ušetrí stres nielen tomu, komu to vadí, ale aj sebe, keď nebude musieť na podnet cestujúceho absolvovať mimoriadnú dychovú skúšku.

Re #2626 balky:
Tak som si naozaj predstavil, že som v cudzom meste, kde som ešte nepoužil MHD (a ako dopravný fanúšik si nenaštudoval sieť vopred ). Myslím, že ako prvé by som hľadal na schéme siete miesto, kam sa chcem dostať a vyhľadal si, aké linky tam premávajú. Potom by som sa pozrel do CP danej linky, kedy mi pôjde a ak si všimnem nejaké písmenká pri čase (poznáme z SAD ), hľadal by som poznámky, kde by už hádam bolo uvedené, čo skratka znamená a nezostal prekvapený, ak by mi prišiel spoj s označením á la 29AB. Z uvedeného sa zdá, že Tvoj prípad prekvapí skôr obyvateľa mesta, ktorý jazdí iba tými svojmi linkami a nepozrie si trasu alebo CP inej linky, ktorou mimoriadne pôjde. Súhlasíš, alebo máš iný názor? :o)

Aha... tak to by možno súhlasilo...

Re #2626 balky: No veď domáci vedia a cudzí sa pozrú do CP, kde to majú vysvetlené. Myslím, že tu niet čo riešiť.

Dobre, to vieme my, domaci. Ale si predstav,ze stojis na zastavke v inom, neznamom meste a zrazu mas pred sebou takyto spoj. No nespanikaris? A kludne sa to moze stat aj domacemu, ktory tou linkou necestuje casto.
Este dobre, ze to tak pekne vyslo:A-Alpinka, B-Bankov, C by mohlo byt Cermel,D- Dargovskych hrdinov, E-Exnarova a tak by sme mohli pokracovat az na koniec abecedy.

Zdravím, niekedy v apríli sa chystám krátko navštítiť Košice a preto by som sa chcel radu čo a kde by som si z oblasti MHD rozhodne nemal nechať ujsť.
Vďaka

Je to ľahké, A=Alpinka, B=Bankov, Z=ZOO. Takže 29 premáva len do Čermeľa, 29A zachádza z Čermeľa na Alpinku, 29B zachádza z Čermeľa na Bankov a 29AB zachádza na Alpinku, ale po ceste sa otočí cez Bankov. V opačnom smere má 29 konečnú Kavečany, Kostol a 29Z Kavečany, ZOO.

CD za oknom moze mat presne ten istu efekt, ako kruhove zrkadlo lekara na ORL (ostatne, to zrkadlo vyzera podobne ako CD, dokonca ma v strede dieru). Ten ho tiez pouziva ako nepriamy zdroj svetla, aby si mohol posvietit pacientovi do krku. Na koho si chcu posvietit (= oslnit ho) vasi vodici?

Este sa chcem s vami podelit o jeden zazitok, ktory ma v sobotu pobavil. Je zname, ze niektore cisla liniek su doplnene o dodatkove pismena, co vyjadruje, ze konkretny spoj je odlisny od bezneho spoja. Asi najviac sa takych pismen vyskytuje na L29. A prave touto linkou som cestoval v sobotu.Na svetelnom paneli krasne ziarilo: 29AB. Hm, vobec som nemal sajnu, co tie pismena znamenaju, no nastastie som siel len na ZST.

A este sa vratim k pivovej flasi, kupenej vodicom na L13. Niekomu sa to nepacilo, no myslim si , ze par sekund nikoho nezabije, navyse co ak mal spoj naskok a touto kratkou prestavkou sa priblizil k casu odchodu uvedenom v CP?A ked aj siel normalne, tak ziskal mensie meskanie, co tiez nevidim ako problem.
Dokonca som parkrat pil pivo s vodicom priamo na konecnej. Len v tom bol maly hacik- bolo nealkoholicke. Takze aj keby mal bol vodic videny, ako kupuje PIVOVU flasu, dokonca ju aj otvara a pije z nej,to este neznamena, ze poziva alkoholicke napoje. Len by to bolo neprijemne pre cestujucich, ktori by to videli a mozno by sa dostalo aj nejake hlasenie na vedenie podniku.
Pokial viem tak aj na ZST sa vodici skladali na nejake tie pivecka, resp. flase vodky.
Vodici trolejov si zase casto odskakuju do bufetu Zastavka pri Narodnej banke.

Netusil som, ze s tymi CDckami rozvirim taku diskusiu. Naozaj si myslis,ze tie CD nie su nebezpecne? Troleje jazdia sice pomaly, nemalo by sa nic stat. Ale Sarko ma pravdu, ved nehody sa nestavaju vtedy, ak je vsetko OK, ale prave vtedy, ked je nepredvidava zhoda nahod. A tou nahodou moze byt aj nestastny uhol dopadu slnecneho luca na CD, nasledne jeho odraz k protiiducemu autu a to prave v momente, ked sa bude priblizovat ku krizovatke, resp. k prechodu pre chodcov. A trolejbus ani nemusi byt v pohybe, bude stat na zastavke(takze tvoj argument o pomalej jazde v meste- 60km/h neberiem do uvahy).
A dalsi pripad:Predne skla maju take rozmery, aby mal vodic dostatocny vyhlad. Nielen do dialky, ale aj tesne pred vozidlo. U vozidiel MHD je to o to dolezitejsie, lebo ludia dobiehavaju na spoj tesne spoza vozidla, ale pribiehavaju aj tesne pred vozidlom. Preco asi maju Solarisy tak upraveny lavy spodny okraj predneho skla? roleje maju klasicky-rovny, no ked si za spodny okraj pozasuva CDcka, ma znemozneny pohlad pred vozidlo. Staci znova nahoda,ked nejake dieta nizsej postavy bude dobiehavat na spoj, vodic vsak medzitym zavrie dvere, rozbehne sa a...
Starostlivost o vozidlo by vziadnom pripade nemala znizovat bezpecnost cestnej premavky.

DP si to asi nechá do chvíle, keď to začne rad-radom mimovoľne vykoľajovať. Pri prevedení BKV bude potrebné celý zvršok zlikvidovať a trať postaviť nanovo. Vyjde to lacnejšie ako akákoľvek, hoci aj kompletná oprava.

Som zvedavy, kedy a ako sa budu opravovat tie useky s panelmi BKV. Jazero, Terasa, Alejova, Kuzmanyho...Vsetky postupne budu potrebovat kompletnu opravu.

Južná trieda je prevedená pomerne kvalitne, má to len menšie muchy, ale tie sa dajú pomerne ľahko odstrániť, keďže sa jedná o voľne uložený (zhutnený kamenivom) a otvorený úsek na vignolách S49.

Čo sa týka DT, samozrejme vodiči musia dodržiavať predpisy ako pre ostatné výhybky (detto ako v BA), ale nájdu sa niektorí, ktorí o tom vedia a pokusne si dovolia ísť aj rýchlejšie. 50 km/h sa určite ešte nekonala, to som mal problém presvedčiť vodiča, aby išiel 50 km/h cez trolejovú križovatku s trolejbusovým vedením, kde je povolená 25-ka.

K monolitickému prevedeniu sa staviam rezervovane, pretože je to zatiaľ veľmi drahý špás a je to len novinka. O BKV paneloch sa tiež hovorilo ako o systéme "postav a zabudni", ale čas ukázal, že je to presne naopak. Na smolu sa v 90-tych rokoch takto nepredvídavo zrekonštruovalo cca 80% tratí.

Ja som zástancom trate na otvorenom zvršku už len z jediného dôvodu, je to najlacnejší, ľahko a rýcho opraviteľný systém. Vignolová koľajnica sa pritom opotrebováva pomalšie než žliabková. Monolitická doska naopak nemusí byť vždy 100%-ná, stačí, že v dlhšom jednoliatom úseku niekde praskne a už nepomôže žiadna oprava, už to bude dilatačná špára, ktorá bude "pracovať". Monolitické prevedenie je najvhodnejšie na krátke úseky, hlavne napr. na klasické koľajové križovatky (do písmena "V" alebo triangle) alebo výhybky do/z obratiska a podobne. Otvorená trať má aj nespornú výhodu v tom, že je úplne izolovaná, takže autá si nemôžu dovoliť žiadne nedovolené skracovanie cez trať a nedisciplinovaným ľuďom sa po kamenive veľmi zle chodí. Tento fakt teda vytvára automatickú a lacnú ochranu pred neželanými kolíziami. Je to ideálne prevedenie pre prevádzku, ktorá neoplýva financiami alebo do toho nechce veľa peňazí vrážať nechce.

Podobnú predstavu zatrávnenia by som mal aj ja, avšak obávam sa, že Tebou spomínané "účka" by bol dosť drahý špás, tráva by odspodu nemala prirodzenú vhlkosť (musela by byť znova draho zavlažovaná) a plech začne rýchlo podliehať korózii a aj keď pomalému, ale istému zvetrávaniu. Možno by to bolo lepšie vyriešiť nejakými pozdĺžnymi rámami, ktoré by boli pospájané z profilov "L" a v spodnej časti rámu by bola pripevnená pevná sieťovina (z nekorodujúceho materiálu) vyplnené v štýle anglického trávnika. Pozdĺž trate by boli rámy vyrobené ako skladačka a presne na mieru, s tým, že by sa dali ľahko odmontovať a trať podbiť. Veľkou nevýhodou je, že na pozdĺž alebo naprieč zatrávnenom úseku budú trávu ničiť ľudia prechádzaním po nej a v pravidelných intervaloch bude potrebné zničené úseky vymieňať. Oprava trate bude pritom zdĺhavejšia a náročnejšia. Pokiaľ by sa prevádzka na také niečo odhodlala, musí si byť vedomá, že o uvedený úsek sa bude musieť pravidelne starať. Ak nie, nemá to zmysel a trať bude vyzerať menej esteticky ako pri otvorenom prevedení.