Nodes: No je to po česky takze niektore slova automaticky prelozim do Slovenciny ale budem sa snazit neprekladať.
Obnovená tramvajová tarť v ulici Na Poríčí
(aneb návrat k pevné jízdní dráze po 35 letech)
Ve vyspelých evropských státech se na prelomu 20. a 21. století stala standardem konstrukce zvrsku tramvajovych tratí tzv. pevná jízdní dráha. Dúvodem je zejména výhodný pomer porizovací ceny a životnosti svršku pri nízkých nákladech na údržbu. Ten se podle dosavadnýh zkušeností zdá být dokonce až tak výhodný, že se v Nemecku v sovislosti s pevnou jízdní dráhou vžilo heslo "postav a zapomen".
Pro výše uvedené výhody bylo v roce 2001 rozhodnuto moderní kontrukci tramvajove trate na betonovej desce vyzkoušet také v Praze, a to pi obnove svršku trate v ulici NA Poríčí (v úseku Havlíčkova u. - Tešnov) v celkove délce cca 280 m dvoukolejne.
Na uvod je nutné pripomenut, že konstrukce s nosnou betonovou deskou a zabetonovanými upevnovadli se u nas skoušeli již v šedesátich letech 20. století, avšak tehdy se príliš neosvedčili. Díky nekvalitním zálivkám se spáry mezi kolejnicemi a vozovkou brzy otevreli pro zatekaní vody. To spolu se solením v zimným období, bylo príčinou berzkého rozrušovaní povrchu betonové dosky, uvolnovaní upevnovadel i zvedáni asfaltoveho krytu. Monolitické betonové dosky budované "in situ" byly považovany za prilis pracne a " málo pokrokove". Proto byl tento typ konstrukce svršku na dlouháléte opušten a standardem se v tehdejší CSSR stal svršek z velkoplošných panelu.
Svrskem navrzenym pro obnovu trate v ulici NP jsme se tedy k pevne jizdy draz o jiste miry vratili, ovsem na technicky a kvalitativne vyšši urovni.
Zakladnim principem pevne jizdny drahy je nahrada sterkoveho loze nosnou betonovou deskou zprosteho nebo i vystuzeneho betonu, ke ktere je pruzne pripevnena kolejnice. Pro zajistení presné polohy kolaje se pouziva bud predmontovany kolejovy rošt z kolejnic spojených rozchodnicemi, nebo - jak to bylo pouzito v Praze z kolejnic spojených betonovými prazcemi osazenými v roztecich 3 m v prime trati a 1,5m v oblouku. Tento rost se po vyrovnáni koleje do pazadované smerove a výskove polohyzabetonuje do nosne desky. Celou konstrukci svrsku pak v souladu s dnesnymi pozadavky doplnuje suobor izolacnych prvkov pro zajisteni dostatecneho izolacneho odporu koleje vuci okolnimu prostredi. Novodobe konstrukce svrsku s pevnou jizdni drahou take umoznuje siroke uplatneni prvku pro tlumeni hluku a vibraci.
Puvodni svrsek z velkoplosnych panelov byl vcetne podkladnych vrstev vybouran. Po zrizeni drenazi byla zemni plan dohutnena a od vrstev telesa tramvajove trati oddelena filtracni geotextilii. Na tu byla polozena ochranna vrstva sterkopisku tloustky 100mm a spodni konstrukcni vrstva ze sterkodrti 150mm. Ta tvori podklad pro nevyztuzenou betonovou desku a hrubke 250mm. S ohledem sa okolní zástavbu bola deska navrzena ako plovouci tj. ulozena ve vane z antivibracních rohoží z recyklovane pryze hrubky 2x11 mm, oprenych po stranach telesatramvajove trati o betonavéprefabrikáty tvrau L. Pri betonazi nosne desky byly vynechany kapsy pro betonove prazce zajistujici rozchod koleje a stabilizujici kolejovy rost pri montazi. Po dokonalem zrektifikovani polohy koleje byly prazce dodtecne zabetonovany. Pruznost ulozeni koljnic a izolace proti bludnym proudum je zajistena systemem ORTEC ISOLast. Paty kolejnic byly obaleny pryzovymi profily, u kterych vyrobce zarucuje i pres pouziti tuhych sverek - moznost zapruzeni kolejnice 1,5 mm ve vertikálnim i horizontalnim smeru. Kolejnice jsou izolovany nalepenymi bokovnicemi z pryzoveho recyklatu. Spary mezi kolejnicemi a krytem vozovky byly zality trvale pruznou zalivkou. Kombinaci uvedenych opatreni lze dosáhnout utlumu hluku sireneho vzduchem o cca 3 dB, u zmniho hluku a vibraci až o 8 dB. Ke snizeni celkove hlucnosti provozu prispíva i sfaltovy zákryt telesa trate s obrusnou vrstou z liteho asfaltu. Dosazene hodnoty izlacniho odporu koleje jsou vyoko nad normou pozadovanymi hodnotami.
(Dosť ťažko sa to písalo, prestal som používať diakritiku. Nemam rad Č.j. ťažko sa mi v ňom píše. Ak by ste nejake slovo bez mäkčeňov,.. nevedeli preložiť napíšte napíšem ho so všetkym aj s významom)
Len doplnim, že podobna konštrukcia bola použitá aj v Bratislave pri Redute len s tým, že betón je vystužený ocelou a rozchod nie je udržiavaný pražcami, ale uchyty sú navŕtané do betónu, ak ma pamäť neklame. Oblúky sú robené VUIS panelmi.
Obnovená tramvajová tarť v ulici Na Poríčí
(aneb návrat k pevné jízdní dráze po 35 letech)
Ve vyspelých evropských státech se na prelomu 20. a 21. století stala standardem konstrukce zvrsku tramvajovych tratí tzv. pevná jízdní dráha. Dúvodem je zejména výhodný pomer porizovací ceny a životnosti svršku pri nízkých nákladech na údržbu. Ten se podle dosavadnýh zkušeností zdá být dokonce až tak výhodný, že se v Nemecku v sovislosti s pevnou jízdní dráhou vžilo heslo "postav a zapomen".
Pro výše uvedené výhody bylo v roce 2001 rozhodnuto moderní kontrukci tramvajove trate na betonovej desce vyzkoušet také v Praze, a to pi obnove svršku trate v ulici NA Poríčí (v úseku Havlíčkova u. - Tešnov) v celkove délce cca 280 m dvoukolejne.
Na uvod je nutné pripomenut, že konstrukce s nosnou betonovou deskou a zabetonovanými upevnovadli se u nas skoušeli již v šedesátich letech 20. století, avšak tehdy se príliš neosvedčili. Díky nekvalitním zálivkám se spáry mezi kolejnicemi a vozovkou brzy otevreli pro zatekaní vody. To spolu se solením v zimným období, bylo príčinou berzkého rozrušovaní povrchu betonové dosky, uvolnovaní upevnovadel i zvedáni asfaltoveho krytu. Monolitické betonové dosky budované "in situ" byly považovany za prilis pracne a " málo pokrokove". Proto byl tento typ konstrukce svršku na dlouháléte opušten a standardem se v tehdejší CSSR stal svršek z velkoplošných panelu.
Svrskem navrzenym pro obnovu trate v ulici NP jsme se tedy k pevne jizdy draz o jiste miry vratili, ovsem na technicky a kvalitativne vyšši urovni.
Zakladnim principem pevne jizdny drahy je nahrada sterkoveho loze nosnou betonovou deskou zprosteho nebo i vystuzeneho betonu, ke ktere je pruzne pripevnena kolejnice. Pro zajistení presné polohy kolaje se pouziva bud predmontovany kolejovy rošt z kolejnic spojených rozchodnicemi, nebo - jak to bylo pouzito v Praze z kolejnic spojených betonovými prazcemi osazenými v roztecich 3 m v prime trati a 1,5m v oblouku. Tento rost se po vyrovnáni koleje do pazadované smerove a výskove polohyzabetonuje do nosne desky. Celou konstrukci svrsku pak v souladu s dnesnymi pozadavky doplnuje suobor izolacnych prvkov pro zajisteni dostatecneho izolacneho odporu koleje vuci okolnimu prostredi. Novodobe konstrukce svrsku s pevnou jizdni drahou take umoznuje siroke uplatneni prvku pro tlumeni hluku a vibraci.
Puvodni svrsek z velkoplosnych panelov byl vcetne podkladnych vrstev vybouran. Po zrizeni drenazi byla zemni plan dohutnena a od vrstev telesa tramvajove trati oddelena filtracni geotextilii. Na tu byla polozena ochranna vrstva sterkopisku tloustky 100mm a spodni konstrukcni vrstva ze sterkodrti 150mm. Ta tvori podklad pro nevyztuzenou betonovou desku a hrubke 250mm. S ohledem sa okolní zástavbu bola deska navrzena ako plovouci tj. ulozena ve vane z antivibracních rohoží z recyklovane pryze hrubky 2x11 mm, oprenych po stranach telesatramvajove trati o betonavéprefabrikáty tvrau L. Pri betonazi nosne desky byly vynechany kapsy pro betonove prazce zajistujici rozchod koleje a stabilizujici kolejovy rost pri montazi. Po dokonalem zrektifikovani polohy koleje byly prazce dodtecne zabetonovany. Pruznost ulozeni koljnic a izolace proti bludnym proudum je zajistena systemem ORTEC ISOLast. Paty kolejnic byly obaleny pryzovymi profily, u kterych vyrobce zarucuje i pres pouziti tuhych sverek - moznost zapruzeni kolejnice 1,5 mm ve vertikálnim i horizontalnim smeru. Kolejnice jsou izolovany nalepenymi bokovnicemi z pryzoveho recyklatu. Spary mezi kolejnicemi a krytem vozovky byly zality trvale pruznou zalivkou. Kombinaci uvedenych opatreni lze dosáhnout utlumu hluku sireneho vzduchem o cca 3 dB, u zmniho hluku a vibraci až o 8 dB. Ke snizeni celkove hlucnosti provozu prispíva i sfaltovy zákryt telesa trate s obrusnou vrstou z liteho asfaltu. Dosazene hodnoty izlacniho odporu koleje jsou vyoko nad normou pozadovanymi hodnotami.
(Dosť ťažko sa to písalo, prestal som používať diakritiku. Nemam rad Č.j. ťažko sa mi v ňom píše. Ak by ste nejake slovo bez mäkčeňov,.. nevedeli preložiť napíšte napíšem ho so všetkym aj s významom)
Len doplnim, že podobna konštrukcia bola použitá aj v Bratislave pri Redute len s tým, že betón je vystužený ocelou a rozchod nie je udržiavaný pražcami, ale uchyty sú navŕtané do betónu, ak ma pamäť neklame. Oblúky sú robené VUIS panelmi.
Sarko
Južná trieda je prevedená pomerne kvalitne, má to len menšie muchy, ale tie sa dajú pomerne ľahko odstrániť, keďže sa jedná o voľne uložený (zhutnený kamenivom) a otvorený úsek na vignolách S49.
Čo sa týka DT, samozrejme vodiči musia dodržiavať predpisy ako pre ostatné výhybky (detto ako v BA), ale nájdu sa niektorí, ktorí o tom vedia a pokusne si dovolia ísť aj rýchlejšie. 50 km/h sa určite ešte nekonala, to som mal problém presvedčiť vodiča, aby išiel 50 km/h cez trolejovú križovatku s trolejbusovým vedením, kde je povolená 25-ka.
K monolitickému prevedeniu sa staviam rezervovane, pretože je to zatiaľ veľmi drahý špás a je to len novinka. O BKV paneloch sa tiež hovorilo ako o systéme "postav a zabudni", ale čas ukázal, že je to presne naopak. Na smolu sa v 90-tych rokoch takto nepredvídavo zrekonštruovalo cca 80% tratí.
Ja som zástancom trate na otvorenom zvršku už len z jediného dôvodu, je to najlacnejší, ľahko a rýcho opraviteľný systém. Vignolová koľajnica sa pritom opotrebováva pomalšie než žliabková. Monolitická doska naopak nemusí byť vždy 100%-ná, stačí, že v dlhšom jednoliatom úseku niekde praskne a už nepomôže žiadna oprava, už to bude dilatačná špára, ktorá bude "pracovať". Monolitické prevedenie je najvhodnejšie na krátke úseky, hlavne napr. na klasické koľajové križovatky (do písmena "V" alebo triangle) alebo výhybky do/z obratiska a podobne. Otvorená trať má aj nespornú výhodu v tom, že je úplne izolovaná, takže autá si nemôžu dovoliť žiadne nedovolené skracovanie cez trať a nedisciplinovaným ľuďom sa po kamenive veľmi zle chodí. Tento fakt teda vytvára automatickú a lacnú ochranu pred neželanými kolíziami. Je to ideálne prevedenie pre prevádzku, ktorá neoplýva financiami alebo do toho nechce veľa peňazí vrážať nechce.
Podobnú predstavu zatrávnenia by som mal aj ja, avšak obávam sa, že Tebou spomínané "účka" by bol dosť drahý špás, tráva by odspodu nemala prirodzenú vhlkosť (musela by byť znova draho zavlažovaná) a plech začne rýchlo podliehať korózii a aj keď pomalému, ale istému zvetrávaniu. Možno by to bolo lepšie vyriešiť nejakými pozdĺžnymi rámami, ktoré by boli pospájané z profilov "L" a v spodnej časti rámu by bola pripevnená pevná sieťovina (z nekorodujúceho materiálu) vyplnené v štýle anglického trávnika. Pozdĺž trate by boli rámy vyrobené ako skladačka a presne na mieru, s tým, že by sa dali ľahko odmontovať a trať podbiť. Veľkou nevýhodou je, že na pozdĺž alebo naprieč zatrávnenom úseku budú trávu ničiť ľudia prechádzaním po nej a v pravidelných intervaloch bude potrebné zničené úseky vymieňať. Oprava trate bude pritom zdĺhavejšia a náročnejšia. Pokiaľ by sa prevádzka na také niečo odhodlala, musí si byť vedomá, že o uvedený úsek sa bude musieť pravidelne starať. Ak nie, nemá to zmysel a trať bude vyzerať menej esteticky ako pri otvorenom prevedení.