V Bratislave by mohli v budúcnosti jazdiť aj električky s dĺžkou 49 metrov.
Dopravný podnik Bratislava pokračuje vo vyhlasovaní verejných súťaží na dodávateľov nových vozidiel. V najnovšej súťaži bude hľadať možného dodávateľa veľkokapacitných obojsmerných električiek s dĺžkou maximálne 49 metrov a s prepravnou kapacitou aspoň 345 cestujúcich pri 5 os./m2. Výsledkom bude štvorročná rámcová zmluva umožňujúca dopravnému podniku nakúpiť do 60 takýchto električiek v predpokladanej hodnote 404,5 mil. €. Na úvod by chcel DPB kúpiť aspoň 10 električiek. Nákup električiek bude možný jedine po prípadnom získaní nenávratného finančného príspevku z fondov EÚ.
Dopravca by chcel takýmito električkami posilniť najvyťaženejšie linky, kde už štandardné veľkokapacitné električky s dĺžkou 32,5 metra nestačia.
Doplnené:
Požadovaná je nízkopodlažnosť v rozsahu aspoň 90 % podlahovej plochy pre stojacich cestujúcich. Vozidlo by malo mať čo najmenší počet rôznych typov dvojnápravových podvozkov s pevnými dvojkolesiami (otočný, neotočný, motorový, bezmotorový). Pre predĺženie životnosti kolies musí byť viac ako polovica podvozkov plne otočných, pričom plne otočné musia byť krajné podvozky. Životnosť obručí kolies musí byť najmenej 450 000 km. Električka musí byť vybavená dvoma zberačmi prúdu, napájaná však vždy iba z jedného zberača. Podporu napájania z trakčného vedenia majú zabezpečiť krátkodobé akumulátory schopné nabiť sa rekuperáciou pri brzdení a dodať energiu pri rozjazde s cieľom obmedzenia odberu prúdu z trolejového vedenia. Požadovaná je aj funkcia núdzovej jazdy v krátkom beznapäťovom úseku s využitím palubnej batérie.
Súťaže sa môže zúčastniť uchádzač, ktorý za posledných 10 rokov dodal minimálne 5 nízkopodlažných (75 % plochy pre státie) električiek dĺžky aspoň 40 metrov a minimálne 5 nízkopodlažných električiek s rozchodom 1000 mm. Požadovaná lehota na dodanie električiek je 34 mesiacov (pri objednaní do 20 električiek) až 41 mesiacov (pri objednaní viac ako 40 električiek).
Ponuky uchádzačov sa budú vyhodnocovať podľa ceny na jedno miesto vo vozidle pri 5 os./m2 (70 %) a technicko-kvalitatívnych kritérií (30 %), medzi ktorými sú podiel otočných podvozkov, výška obruče kolesa určená na opotrebenie, neodpružená hmotnosť na dvojkolesie a počet dverí s dvoma nástupnými prúdmi pre každý smer jazdy.
Súťažné podklady komplet: tu.
49 metrová električka.
U nas asi uz od buduceho roku.
![<a href='mailto:viko [zavinac] atlas [bodka] sk' >Viko</a>](https://www.gravatar.com/avatar/923ea944e42b99e7132e64f662ae10a4?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
![<a href='mailto:zakaznik.vhd [zavinac] gmail [bodka] com' >zakaznik</a>](https://www.gravatar.com/avatar/99fa8225f0d2a8ebbf9ce693b514ac82?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
Mhr1
1. Výhybky proti hrotu spomaľujú premávku, vieme aká je tu obmedzená rýchlosť. Jedine, že by boli hneď za zastávkou.
2. Po hrote už je to bezpečnejšie.
3. Pri Bratislavskej (ne)údržbe a (ne)kvalite výhybiek - viete si predstaviť ako by to zvyšovalo hlučnosť a znižovalo rýchlosť? A potrebovalo by to časté výmeny pre nerovnomerné opotrebovanie.
4. Pre mesto vybavené na väčšine koncoch slučkami je postačujúce 25-30% obojsmerných električiek. Najmä pri tých dlhých je to zbytočne drahé - toľko dverí naviac, údržba dvojnásobného počtu dverí, zbytočne menej sedadiel...
5. A pri zmiešanej premávke jedno- i obojsmerných nejaké skrátenie trasy pri nehode nie je systémové riešenie.
6. Viem si predstaviť, že by na začiatku každej radiály bola spojka ako v KV. Potom by mohla existovať plánovaná výluka, keď by sa jazdilo napr. od Račka do Rače, od Saleziánov do Ružinova, či z Vajnorskej na ZP a pod. Ale to by boli plánované a nie veľmi dlhé výluky. Zasa by sa - pri existencii spojok - dali zorganizovať rýchlo.