Pri nákupe ďalších kĺbových autobusov dopravný podnik staví na overené typy pohonov.
Ešte sa do premávky nezaradili všetky novonakúpené kĺbové autobusy a bratislavský dopravný podnik (DPB) už pomýšľa na ďalšiu obnovu vozidlového parku kĺbových autobusov. V súčasnosti DPB prevádzkuje tri stovky kĺbových autobusov, všetky s naftovým pohonom, z ktorých bude v najbližších rokoch potrebné nahradiť novými asi 140 vozidiel značiek SOR a Mercedes, ktoré dnes už majú 10 až 12 rokov prevádzky za sebou. Časť z nich by mali nahradiť aj nové hybridné kĺbové trolejbusy, ktorých dodanie sa očakáva v roku 2023.
Aby sa v prípade získania finančných zdrojov mohol nákup nových autobusov uskutočniť, DPB už teraz začína obstarávať dodávateľov nových vozidiel dĺžky do 18,8 m. Na financovanie nákupu autobusov by chcel dopravný podnik získať finančný príspevok z eurofondov, prípadne z iných podobných zdrojov. Keďže zatiaľ nie je známe, na aké vozidlá bude možné čerpať eurofondy, vyhlásené boli súťaže na dodávateľov autobusov s naftovým aj plynovým (CNG) pohonom. V prípade naftových autobusov sa bude súťažiť rámcová zmluva umožňujúca nakúpiť do 100 vozidiel (odhadovaná hodnota zákazky 33 mil. €) a pri CNG autobusoch to bude rámcová zmluva na nákup najviac 150 vozidiel (odhadovaná hodnota zákazky 52,5 mil. €). Či a koľko jednotlivých vozidiel sa nakúpi, bude závisieť od dostupných finančných prostriedkov, ktoré sa ďalšiemu vedeniu DPB podarí zabezpečiť.
V prípade štandardných 12-metrových autobusov má DPB v súčasnosti vysúťažené rámcové zmluvy umožňujúce nakúpiť 80 naftových vozidiel (v najbližších dňoch príde objednaných 63 vozidiel) a 40 vodíkových autobusov (objednané sú prvé štyri vozidlá). V minulom roku bola vyhlásená aj súťaž na 12-metrové CNG autobusy (neskôr zrušená) a 12-metrové elektrobusy (neskôr tiež zrušená).
![<a href='mailto:viko [zavinac] atlas [bodka] sk' >Viko</a>](https://www.gravatar.com/avatar/923ea944e42b99e7132e64f662ae10a4?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
Holt, asi som očakával zlepšenie v nesprávnych oblastiach...
upravovač fotiek
https://imhd.sk/ba/doc/sk/11379/Na-%C5%A0tef%C3%A1nikovu-ul-by-sa-mohla-vr%C3%A1ti%C5%A5-elektri%C4%8Dka
Ani nevieš koľko hodín som nad tým strávil. V práci som si bral dovolenku aby som mohol robiť prieskum priamo v teréne, merať dopravné prúdy, merať určité pomery, šírky ulíc (ďakujem za pomoc Danovi). Zabil som s tým celé mesiace. A to nehovorím ešte o dorpavnom simulovaní. A zapracovával pripomienky rôznych ľudí v procese vzniku. Ako ináč už v tom predošlom sci-fi z roku 2002. Ale bral som to trošku serióznejšie a išlo mi spracovať naozaj kvlitnú štúdiu.
Realita? Prvá etapa električky do Petržalky sa zhotovila, síce nie ideálne, síce so zbytočnými koľajnicami pre rozchod 1435 mm (nech sú pomníčkom tým, ktorí ich tam navrhovali a mali vlhké sny o tram-traine a pod.), ale aspoň funguje. Druhá etapa? Čiastočne ovplyvnená globálnymi udalosťami. Ale celkovo škoda slov. Štát sa na mesto vysral a nechal ho v štichu. Typické. A tretia etapa? Na tú sa rýchlo zabudlo. Prakticky môžeme hovoriť o jej tichom zrušení a pozametaní pod koberec.
Preto §1. Nikdysatotaknerobilo.
Áno, vyhadzovali sa peniaze na projekty metra, tram-trainu, zmeny rozchodu koľajníc (našťastie sa to podarilo v prvopočiatkoch zastaviť!), Filiálky a pod. Reálne sa nič systémové nerobilo, akútne sa iba plátalo, jedno provizórium bolo nahradené iným, často prakticky rovnakým, iba v lepšom technickom stave (kým bolo nové). Doslova sa zabetónovali tvarovo nevhodne riešené križovatky. Prvá lastovička pozitívnej zmeny je Floriánske nám. Ale to bolo kedy? Takýmto tempom to bude trvať desaťročia než vôbec dosiahneme to, čo mal byť štandard už dávno!
Pletieš si dve základné veci. Prevádzku/údržbu a plánovanie/projektovanie. A potom je tu ešte realizácia projektov (v tomto je DPB iba čiastočne zpodovedný, lebo iné úrady majú výkonnú/kontrolnú moc).
V roku 2003 som spísal mimoriadne kritický článok a bol aj tu na imhd, ale kamsi sa rokmi "stratil". Takmer všetko čo v ňom kritizujem sa výrazne zlepšilo! Ale nie všetko. Problémy zlých projektov pretrvávajú, aj keď súčasné vedenie mesta je prvé, ktoré sa snaží o to, aby boli projekty kvalitné čo sa ich celkového mestotvorného charakteru týka. Konečne vnímajú problém komplexnejšie a vidia viac než iba "technické riešenie". Ale ich komunikácia, alebo ABSENCIA komunikácie, keď im človek niečo vo svojom voľnom čase vypracuje, ma serie. Teda už nie. Už mi je celý MIB ukradnutý. A vôbec, celé mesto. To asi aj vysvetľuje prečo mi Ivan nič neposlal, lebo som mu presne toto povedal. Napriek tomu mi odpvedal že pošle. Povedal som OK, pozriem si to, možno k tomu niečo napíšem, ale nebudem na tom základe čokoľvek ďalšie robiť, nech to po mne nechce. Lebo naozaj nechcem moju úchylku povzbudzovať. Nemám žiadne skutočné vzdelanie v problematike, som smouk a doslova diletant. Pochybujem nad všetkým čo som v živote vypracoval. Aj na tým čo ti tu ukazujem. Ustúpil som pravde, konštatujem že veci sú naozaj tak ako sú a ináč by nemôžu. Lebo §1. Nikdysatotaknerobilo. Ale znova odbáčam od témy.
Dnes už nevidím problém v tom, že by boli projekty už v základe nekvalitné (nie že by som bol so všetkým spokojný), naozaj sa môžeme sporiť už iba o dopravno-technickej vhodnosti navrhovaných traťových pomerov, konkrétnych technologických návrhov jednotlivých konštrukcií, armatúr, umiestnenia zastávok a pod.
Problém ktorý vidím teraz, je mimo moju diletantskú "expertízu", je to totiž problém sútaží, zmlúv, dodávateľských vzťahov, právnych klauzilí v zmluvách a ich interpretácií, vonkajších vyplyvov globálneho charakteru, nielen ekonomického. A to je oveľa tvrdší oriešok. Máme určité zákony podľa ktorých musíme konať, občas to má za následok žiaľ prúsery, najmä pri dopravných stavbách, lebo sa tlačí na cenu, nie kvalitu a skúsenosť zhotoviteľa s techológiami nutnými pre úspešnú realizáciu stavby tak, aby spĺňala očakávania a nie aby dopadla ako Karloveská radiála, kde sú podľa mňa stažnosti na hluk opodstatnené.
Všetky tieto záležitosti sú už mimo kompetencie DPB alebo mesta. A hoci sa situácia v DPB za posledné desaťročia zlepšila, najmä počas posledných rokov pod súčasným vedením mesta, je to maximum čo môžeme očakávať. 3. etapa električky z Petržalky na Hlavnú stanicu je mŕtva. Sú obrovské problémy s 2. etaopu. Modernizácie ružinovskej a vajnorskej radiály sú odložené hodne ďaleko, račianska sa asi vôbec nerieši. Po skúsenosti s Karlovou Vsou a súčasných problémoch v Petržalke sa ani nečudujem. Nechcem však ukazovať na mesto, lebo to nesie iba časť viny za to, že to vyzerá ako vyzerá. A v prípade Petržalky je mesto viac obeťou ako spolupáchateľom.
Akékoľvek vízie o náhrade liniek 83 a 84 a iných električkou sú čistá fantasmagória. Bol by zázrak, ak by boli nahradené aspoň tým hybridným trolejbusom. To by bolo aspoň provizórium oveľa vyššej úrovne než to, čo vidíme posledné polstoročie.
Nezabudni, §1. Nikdysatotaknerobilo.