V komplexnej štúdii boli porovnávané viaceré možné alternatívne trasy.
Pred rokom spoločnosť J&T Real Estate predstavila v rámci projektu Spojená Bratislava zámer vybudovať novú električkovú trať cez Pribinovu a Košickú ulicu, ktorá by spolu s existujúcimi trasami v centre vytvorila mestský električkový okruh. Na základe verejného záväzku spoločnosť JTRE ďalej pokračuje v príprave tohto dopravného projektu.
Porovnávacia štúdia alternatívnych trás
V rámci pokračovania prípravy projektu výstavby tejto električkovej trate bola za uplynulý rok na základe požiadavky hlavného mesta spracovaná komplexná štúdia, v rámci ktorej boli porovnávané výhody a nevýhody navrhovanej trate s ďalšími možnými alternatívnymi trasami električky cez Mlynské nivy a Landererovu. Vyhodnocované boli tri varianty trás:
- Pribinova - Košická - Miletičova
- Pribinova - Olejkárska - Landererova - Košická - Miletičova
- Nám. SNP - Dunajská - Mlynské nivy
Alternatívou bola aj trasa Šafárikovo nám. - Dostojevského rad - Karadžičova - Krížna, ktorá sa ale pre súbeh s trolejbusovou dopravou, vedenie mimo záujmového územia a ďalšie dôvody neporovnávala.
Komplexná štúdia porovnávala trasy nielen z pohľadu prepravno-prevádzkovej efektívnosti ako jedného z hlavných kritérií, ale zohľadňoval sa tiež dopad na existujúcu električkovú sieť a celkovú MHD, pridanú hodnotu v systéme a tiež vzájomné vplyvy na cestné komunikácie. Keďže ide o husto zastavané územie, veľmi dôležitý je aj parameter priestorovej a technickej realizovateľnosti, a tiež to, či a ako je územie dopravne obslúžené dnes, či nie sú k dispozícii iné dopravné systémy (napr. trolejbus).
„Po posúdení všetkých spomenutých kritérií vyšla ako najvhodnejšia práve navrhovaná trasa Šafárikovo námestie – Pribinova – Košická s napojením na ružinovskú radiálu,“ uvádza Radoslav Grečmal zo štúdia GFI, ktoré pre JTRE spracúva projekt novej električky.
Hlavné výhody navrhovanej trate Šafárikovo nám. - Pribinova - Košická - Miletičova prezentované spoločnosťou JTRE:
- Trasa disponuje vysokou prepravnou kapacitou.
- Ide o najviac segregovanú trasu zo všetkých alternatív, pričom pre jej umiestnenie sú v území cielene vytvárané podmienky.
- Zastávky pre nástup a výstup cestujúcich nie sú spoločné s autobusmi = menšie prevádzkové problémy a jednoduchšie stavebno-technické riešenie.
- Trasa nevedie ulicami s trolejbusovým trakčným vedením, netreba riešiť súvisiace technické problémy.
- Z hľadiska dopravného zaťaženia úsek navrhovanej trate disponuje mimoriadnou atraktivitou, čo je zrejmé najviac na Pribinovej ul., kde zaťaženie dosahuje maximálne hodnoty v rámci celého systému električkovej dopravy.
- Nadväzne na vyššie uvedené je trasa najvhodnejšou alternatívou pre diametrálne vzťahy v smeroch Karlova Ves – Ružinov a Petržalka – Ružinov, čo znižuje potrebu tranzitu cez Špitálsku, resp. Obchodnú ul. s radom odporových bodov (obmedzená rýchlosť, množstvo koľajových križovatiek a pod.).
- Z dopravno-inžinierskeho hľadiska táto alternatíva nemá žiaden negatívny prvok.
Navrhované električkové zastávky na Pribinovej a Košickej
Foto © J&T Real Estate
Vedenie električkovej trate cez Pribinovu a Košickú zároveň ponúka možnosť vytvorenia ďalšej novej električkovej radiály smerom na Dolné hony, ktorá by sa mohla napojiť na pripravovanú trať na križovatke Košická - Prístavná. Prezentované boli dva varianty Vrakunsko-biskupickej radiály líšiace sa v oblasti vyústenia rýchlostnej cesty R7. Oproti dopravnému generelu, ktorý navrhoval ukončenie tejto radiály pri ŽST Podunajské Biskupice, bolo navrhnuté riešenie ukončené pri plánovanom TIOP Vrakuňa a zároveň je navrhované jej vedenie cez Prístavnú ulicu. Výstavba tejto radiály si však bude vyžadovať zmenu územného plánu mesta.
Umelecká beseda zostane nedotknutá
Pôvodne predstavený projekt električkovej trasy cez Pribinovu a Košickú počítal s napojením v smere z Petržalky na Šafárikovom nám. popred budovu Umeleckej besedy. V rámci diskusií s projektantmi a výrobcom električiek sa napokon našlo riešenie, ktoré umožní vytvoriť odbočenie zo Starého mosta priamo po komunikácii poza Umelku. „Umelecká beseda je hodnotný prvok historickej zástavby, na ktorého zachovaní nám vždy záležalo a nikdy sme neuvažovali o jeho asanácii. Riešili sme preto s projektantmi, ako zrealizovať odbočenie električky zo Starého mosta na Pribinovu. Aj keď je to finančne a technicky náročné, našli sme riešenie trasy poza Umelku a majiteľom Umeleckej besedy sme dali prísľub, že projekt žiadnym spôsobom neobmedzí funkčnosť objektu,“ uviedol Pavel Pelikán z JTRE.
Informačná kampaň
V rámci prípravy projektu spoločnosť JTRE pripravuje ďalšie diskusie s odborníkmi, ale i s verejnosťou. Pre prezentáciu projektu električky Pribinova - Košická spoločnosť vytvorila internetovú stránku pod novou značkou Nová električka.
Realizácia trate do 7 rokov
V ďalšej fáze prípravy projektu bude spracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie. Spoločnosť JTRE odhaduje, že výstavba električkovej trate Pribinova - Košická by mohla byť reálna v horizonte 4 až 7 rokov. Zároveň naďalej deklaruje ochotu významnou mierou prispieť na výstavbu tejto trate, pričom celkové náklady sú odhadované vo výške 30 mil. €.
„Naša spoločnosť sa významne podieľa na dynamickej premene Bratislavy v zóne Eurovea City, Nivy a priľahlých území. Vnímame našu spoločenskú zodpovednosť a preto riešime aj širšie súvislosti územia, akými určite je dopravná obslužnosť lokality. Už pred viac ako rokom sme sa verejne zaviazali, že chceme investovať nielen financie, ale aj naše odborné znalosti do rozvoja tohto územia, v ktorom sa o pár rokov bude denne pohybovať viac ako stotisíc ľudí. Bude preto potrebná kvalitná a bezkolízna dopravná infraštruktúra, a tá v Bratislave stojí na verejnej električkovej doprave. Budúce nové centrum mesta nemôže byť odkázané iba na autá,“ uviedol Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ JTRE.
Viko
územie - Tá električka sa naplní tak či tak, výber je viacmenej len o tom, či ju necháme ísť priamo s preferenciou, alebo kľučkovať a stáť na križovatkách. Osobne si dokonca myslím, že zóna pri Dunaji bez poriadneho dopravného napojenia potrebuje kvalitnú MHD urgentnejšie, než blok zo štyroch strán obklopený existujúcimi linkami, ale ok, to sú stále dojmy. Kým sa niekto neodhodlá nakresliť izochróny a vypočítať do nich potenciál cestujúcich, otázka obsluhy je len tliacahním do vetra a je preto zbytočné, aby sa ňou ktokoľvek z nás oháňal. Ja ale zohľadňujem aj to, že v ÚP je aj trať Mlynskými nivami, ktorá (ak motyka vystrelí a fakt sa spraví) by Landererovej bola zbytočne blízko.
údržba - ako spomína MatejBA, zbytočne zamieňaš východiskový stav za cieľový. Tak ako v dobe tisíckrát zaplátaných Ik280 by nikto neveril na komplet vozopark v celistvom laku, tak nás môže prekvapiť ako sa za 10 rokov zlepší údržba tratí. A potom čo, budeme si trieskať hlavu načo sme sa rozhodli pod vplyvom strachu z hluku ktorý nenastal? Opakujem, choď do Reduty, zváž si mieru hluku (z nie zrovna dobre spravenej) trate hneď vedľa a porovnaj si s tým, ako veľmi počuješ exteriérové ruchy v sálach nového SND. Som presvedčený, že ani len tresky by si v tom betónovom kolose nepočul. Inak je vtipné, ako ti leží na srdci pár oddychujúcich čo by sa strhli na buchnutie, ale o ľudí, čo to deň-noc počúvajú v bytoch, sa ani neobtrieš.
umelecké dielo - za argument vydávaš niečo neskutočne subjektívne. Tak, ako mne napriek celkovému umeleckému cíteniu plus silnému pochopeniu a až inklinácii k modernej/súčasnej tvorbe v umeniach hentá priekopa nikdy nemala čím učarovať, tak isto sa ti tam môžu rozplývať fajnšmekri na transport dizajn opovrhujúci miestnou architektúrou, či iné kombinácie záujmov. Tvoj pohľad nie je jediný na svete.
preťať líniu - dovolím si tvrdiť, že urbanizmus založený na nejakých "hlbokých" líniách nielenže šuští kancelárskym papierom, ale je aj dávno prekonaný. Skús si zobrať za mierku človeka, jeho pohyb a vnímanie. Budova SND síce je stavebnou dominantou, ale kvôli štruktúre programu väčšinu dňa nie je magnetom verejnosti, takže málokto má dôvod prejsť celou líniou od vody k budove - a ak by aj náhodou chcel, bráni mu najprv "umelecká kaskáda" ktorú treba obísť, potom neprívetivé (ba až dementné) riešenie rôznych nástupných terás divadla. V skutočnosti už dnes sa dá vnímať isté podvedomé členenie priestoru - relax schody pri vode, priečna promenáda, centrálne námestie, trochu vydelený nástupný priestor divadla. Súvislý priestor neexistuje už dnes, takže trať by podľa mňa nebola veľkým zásahom mentálne, fyzicky ani priestorovo (aký to je podiel plochy? 5%?), tobôž keď sú pozdĺž nej pripravené terénne prekážky už teraz.
A potom je tu samozrejme kontrast medzi tvojim vnímaním pevného dopravného systému ako zabijaka verejného života a reálne vyskúmanými účinkami na podvedomú hierarchizáciu, orientáciu; mestotvorného prvku podporujúceho dojem "živosti" (dôležitý pre vnímanie bezpečia) a koniec koncov i tržby.