Výšku zisku však DPB neprezradil.
Za 20 rokov trvania akciovej spoločnosti Dopravný podnik Bratislava sa po prvýkrát podarilo vygenerovať kladný hospodársky výsledok. Súčasné vedenie Dopravného podniku Bratislava pod vedením generálneho riaditeľa Ing. Ľubomíra Belfiho nastúpilo do podniku v júli 2011. Vzhľadom na nepriaznivú situáciu v podniku boli prijaté viaceré zmeny na rôznych úrovniach riadenia. Okamžite boli zavedené úsporné a organizačné opatrenia s cieľom zefektívnenia hospodárenia a činnosti podniku. Potreba zásadných zmien vyplynula z výsledkov komplexného a personálneho auditu, na základe ktorých rozhodovalo o zmenách predstavenstvo spoločnosti.
„Medziročné znižovanie straty z hospodárenia boli dosahované i napriek tomu, že bežný transfer určený na prevádzkové výdavky DPB v roku 2014 v porovnaní s rokom 2011 poklesol o 0,3 mil. €. Požiadavka na prepravné výkony však zostala približne na rovnakej úrovni. Od roku 2011 sa strata z hospodárenia podniku medziročne znižovala. V roku 2011 sa nám ju za pol roka podarilo znížiť približne na polovicu a všetky hospodárske výsledky za ucelené trojročné obdobie od roku 2012 bez nákladov na opravu tunela, v celkovej strate nepresiahli jeden milión,“ hovorí generálny riaditeľ DPB Ľubomír Belfi.
Za rok 2014 DPB vďaka všetkým prijatým úsporným opatreniam neskončil v strate, ale naopak v zisku. Zatiaľ však ide o neoficiálne údaje, ktoré musí potvrdiť audit, avšak zmeny vedenie DPB nepredpokladá. Podľa DPB sa zisk podarilo dosiahnuť bez toho, aby to pocítila cestujúca verejnosť redukciou vozidlových kilometrov.
„Minulý rok sme mali dokonca výrazné výpadky na tržbách z titulu udelenia výnimky bezplatného cestovania pre rôzne skupiny obyvateľov, ako napríklad držiteľov Zlatého Jánskeho plakety, protifašistických a protikomunistických bojovníkov, ktoré sú vo výške približne 600-tisíc € bez DPH. Výpadky sme pocítili aj v súvislosti s tým, že predplatné cestovné lístky sa vlani nezvyšovali o mieru inflácie, čo spôsobilo stratu približne 150-tisíc € bez DPH,“ vysvetľuje generálny riaditeľ DPB Ľubomír Belfi. „Mesto v minulom roku neuhrádzalo stratu z uplynulých období, čo predstavovalo ďalší mínus vo výške až 2,6 milióna €. Sumárne sme mali cash flow nižší o takmer 3,5 milióna €,“ dopĺňa generálny riaditeľ DPB.
„Našou základnou filozofiou je nevytvárať stratu a skvalitňovať služby pre cestujúcu verejnosť. Medzi najväčšie úspechy osobne považujem získanie finančných zdrojov z eurofondov na obnovu vozového parku a modernizáciu údržbovej základne. Prvýkrát v histórii má hlavné mesto možnosť financovať obnovu vozového parku z prostriedkov EÚ. Na modernizáciu vozidlového parku a modernizáciu údržbovej základne v prvej etape sa celkovo preinvestuje až 230 miliónov €,“ vyjadril sa generálny riaditeľ DPB Ľubomír Belfi. Ku koncu roka 2014 už bolo dodaných spolu 57 nových trolejbusov zo 120, nová obojsmerná električka (celkovo pribudne až 30 jednosmerných a 30 obojsmerných) absolvuje v súčasnosti proces homologizácie a podnik nakúpil za výhodných úverových podmienok až 100 nových autobusov, ktoré budú kompletne dodané na jeseň tohto roka.
Na otázku, či sa zisk po oficiálnom schválení auditom použije na investičné projekty generálny riaditeľ uvádza, že o týchto prostriedkoch musí rozhodnúť hlavné mesto ako akcionár a valné zhromaždenie DPB, a.s.
Solider
Podľa mňa tou podstatou je nepochopenie postavenia jednotlivých strán. Ak vieme, že DPB je dopravca a magistrát je objednávateľ, mali by sa podľa toho aj správať. DPB okrem vykonávania mestskej dopravy vykonáva aj plánovaciu činnosť, čo by mala byť primárne úloha magistrátu, pretože ten má prirodzene lepší prístup k údajom, napríklad prostredníctvom vzťahu občan – poslanec alebo občan – mestský úrad. Magistrát dnes v tomto vzťahu pôsobí len ako bankomat, DPB si naplánuje svoju zábavu a magistrát ju poslušne platí. Bez možnosti spätne alebo priebežne kontrolovať, či naplánovaný stav súhlasí s reálnym stavom.
Neexistencia plánovacej činnosti na magistráte súvisí aj s predvolebnými zásahmi do linkovania. Ak neexistuje plán dopravnej obsluhy ani dopravný generel, neexistuje tak akýkoľvek dokument, na ktorý by sa dalo odvolať a ktorý by tieto zásahy mohol a mal regulovať. Analogická situácia platí na tvorbu cestovných poriadkov v réžii DPB, ktoré vychádzajú z toho, ako sa kto vyspí a ako mu to osobne vychádza a nie je to v podstate viazané na žiaden vyšší záväzný dokument.
Ďalší problém z toho vyplývajúci je, že sa nerobí systematická obnova vozového parku. Ani sa nemôže, pretože dokument o výprave jednotlivých typov vozidiel na konkrétne linky je opäť len zdrap papiera. Dlhé roky sa nakúpi naraz obrovské množstvo vozidiel, ktoré potom naraz prestanú služiť, alebo sa nakúpia vozidlá bez konkrétneho uplatnenia. Dopravca nemôže vykonávať dopravu v predpísanej forme, pretože mu chýbajú vozidlá (B 9,5). Dopravca si zažiada 100 nových vozidiel – len preto, že to je okrúhle číslo, hoci potreba môže byť povedzme 107 vozidiel v inej skladbe vozov?
Pokiaľ ide o platby za objednané výkony, DPB môže vyjadriť svoj postoj napríklad hromadným štrajkom. Ale iba teoreticky. Pri existencii štyroch odborových organizácii, z ktorých každá zastupuje iné záujmy, sa nikdy pre spoločný cieľ nedohodnú. Rovnako aj krátenie prémií kvôli dobrému hospodárskemu výsledku, čo je ozajstné svinstvo, by vo fungujúcej spoločnosti nijako neprešlo.
Privatizácia mestského podniku podľa mňa k ničomu nevedie. Najprv treba zadefinovať podmienky, aby mohla firma fungovať. Netreba aplikovať starú dzurindovskú verklikovanú frázu „čo je verejné, je neefektívne“, pretože často má tá neefektivita pôvod buď v neexistencii pravidiel alebo v ich nedodržiavaní a nevymáhaní. Ak raz nefunguje vzťah medzi objednávateľom a dopravcom, treba hľadať príčiny prečo, vyhodnotiť ich a prijať nápravné opatrenia, aby vzťah fungoval.