Beriem. Len s jednou pripomienkou a tam by som chcel smerovať. Je posunutá do teoretickej roviny, avšak na základe histórie by sme mohli mať aj tento pohľad na vec.
Akciová spoločnosť - s radovými akcionármi, prípadne a.s. kótovaná na burze, pre mňa je rozdiel od a.s. - bývalý štátny, či národný podnik s 100 - 51 % akcií vo vlastníctve štátu.
Prejaví sa to v tom, že vláda je v prípade průšvihu ochotná intervenovať, podporovať či sa aspoň starať - čo nevravím, že by robiť nemala a nepopieram význam takejto činnosti ako takej.
Avšak v prípade veriteľov sa niekam môžme jednoznačne dostať. Veriteľom bude niekto, kto buď nemá obavu z toho, že by sa k svojmu nedostal - je to štátna a.s. a to je od bežnej rozdiel. Veriteľom už však budú aj banky. Aká je však skutočná situácia v ČSA sa môžme len domnievať.
A základná z účtovníctva. Pokiaľ sa spoločnosť nachádza v strate, znamená, že je v mínuse po účtovnej uzávierke aktív a pasív - čo značne odporuje skutočnosti, že by ju boli schopní uhradiť z odpredaja majetku. A napríklad by sa im nemuselo dariť predávať mašiny za to, čo predpokladali.
Isté je len jedno - v akej pozícii by sa ocitli Tí ktorí by na ČSA uvalila konkurz ?
A keď si povieme, že keď nie dnes, tak v nejakej tej budúcnosti - kde všade by sa dlžné peniaze dali v prípade štátnej a.s. vydolávať ?
O situácii na poli ľudských zdrojov ani nehovoriac, stačí si spomenúť na nejednu kauzu takej AlItalie, Air France či Lufthansy.
Mnohé opatrenia, ktoré sa prijali a príjmajú - možno aj smerujúc (minimálne snaha tu je) k liberalizácii a to nielen trhového prostredia smeruje koľkokrát imho opačným smerom - individuálnym znižovaním úžitkovej a pôžitkovej hodnoty, globálne k vytváraniu obrovských korporácií (aj keď by sa dalo namietať a ukázať prstom na áziu, avšak nemyslím si, že disponujeme aj podobným spoločenským modelom, aby sme na tom mohli fungovať), operačne k centralizácii sietí a trhovo vytváraním uniformného konkurenčného prostredia. Spolu s mainstreamovou mediálnou masážou spojenou takmer s nemožnosťou prístupu k alternatívnym spôsobom.
Takto nejak som to v skratke myslel ☺
Niekde som zapocul, ze vraj v roku 2009, nebudu moct premavat autobusz starsie ako 16 rokov t.j. vsetko vyrobene do 1993, sa musi zosrotovat. Ak to tak naozaj bude a bude to platit aj pre MHD tak Vrakosy skoncia..vlastne neskoncia, lebo sa rozpadnu ? Ak DPB nekupi do 5 rokov nove vozidla a razantne neobnovi park, tak nebude mat na com jazdit ? ?
myslim ze PB ma vzhladom na pocet obyvatelov a velkost mesta slusnu MHD
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
Sommelier
Akciová spoločnosť - s radovými akcionármi, prípadne a.s. kótovaná na burze, pre mňa je rozdiel od a.s. - bývalý štátny, či národný podnik s 100 - 51 % akcií vo vlastníctve štátu.
Prejaví sa to v tom, že vláda je v prípade průšvihu ochotná intervenovať, podporovať či sa aspoň starať - čo nevravím, že by robiť nemala a nepopieram význam takejto činnosti ako takej.
Avšak v prípade veriteľov sa niekam môžme jednoznačne dostať. Veriteľom bude niekto, kto buď nemá obavu z toho, že by sa k svojmu nedostal - je to štátna a.s. a to je od bežnej rozdiel. Veriteľom už však budú aj banky. Aká je však skutočná situácia v ČSA sa môžme len domnievať.
A základná z účtovníctva. Pokiaľ sa spoločnosť nachádza v strate, znamená, že je v mínuse po účtovnej uzávierke aktív a pasív - čo značne odporuje skutočnosti, že by ju boli schopní uhradiť z odpredaja majetku. A napríklad by sa im nemuselo dariť predávať mašiny za to, čo predpokladali.
Isté je len jedno - v akej pozícii by sa ocitli Tí ktorí by na ČSA uvalila konkurz ?
A keď si povieme, že keď nie dnes, tak v nejakej tej budúcnosti - kde všade by sa dlžné peniaze dali v prípade štátnej a.s. vydolávať ?
O situácii na poli ľudských zdrojov ani nehovoriac, stačí si spomenúť na nejednu kauzu takej AlItalie, Air France či Lufthansy.
Mnohé opatrenia, ktoré sa prijali a príjmajú - možno aj smerujúc (minimálne snaha tu je) k liberalizácii a to nielen trhového prostredia smeruje koľkokrát imho opačným smerom - individuálnym znižovaním úžitkovej a pôžitkovej hodnoty, globálne k vytváraniu obrovských korporácií (aj keď by sa dalo namietať a ukázať prstom na áziu, avšak nemyslím si, že disponujeme aj podobným spoločenským modelom, aby sme na tom mohli fungovať), operačne k centralizácii sietí a trhovo vytváraním uniformného konkurenčného prostredia. Spolu s mainstreamovou mediálnou masážou spojenou takmer s nemožnosťou prístupu k alternatívnym spôsobom.
Takto nejak som to v skratke myslel ☺