Nikde som nenašiel zmienku, že L128 bude premávať iba v prípade priaznivých poveternostných podmienok (ako L191 k Rusoveckým jazerám). Teda bude premávať za každého počasia?
Nemyslím si, že v Bratislave sú úzke ulice. Možno na nejaké výnimky, ale v takej Petržalke sú hlavné ulice 4-prúdové, a na mosty sú dlhé nájazdové rampy. Takže práve naopak.
Na trase L88 a ani L96 nie je žiadna úzka ulica.
Jednoznačne z tebou súhlasim. Solače su budare a maju zle vyriešene dvere ked je v nich vela ludi neda sa dostat k 2 alebo 3 dveram ked stojiš v uličke medzi pretože ulička je úska a maju malu kapacitu. Karosy by boli jednoznašne lepšie. A neviem si v blave v tych vašich uskych uliciach predstavit solaš ako boči ?
vychadza Ti to na nejakých 9 km... To nieje ani tak dolezite, ako vetvenia, krizovatky stanice...
50 miliárd... každý rok 3... môže byť... 17 ročný horizont akurát...
A koľko by bolo pozemných tratí, vozidiel a podobne ?
Za 3 miliardy investičných prostriedkov ročne do plusu (to je 100 % navyše k dnešným financiám DPB), tak máme závideniahodnú dopravu aj po pozemných tratiach v centre.
1. na Slovensku s tým firmy nemajú skúsenosti - je to všetko drahšie... pracovná sila lacnejšia, betón - neviem...
2. Napriek nekatastrofickému scenáru uvediem, že 1 km metra stojí 3 miliardy Kč - 4 miliardy Sk. Pri ktorých by som aj v pripade BA električky možno zostal... 3-4... kilometer.
Stanice budú mať podobný charakter a na krátkych úsekoch ich bude pomerne mnoho - a sú na tuneloch najdrahšie.
Kto Ti povedal, že Cestný tunel má vyššie bezpečnostné kritériá ? Videl si odsávacie v metre ?
V pripade trate na povrchu - rychlodrahy su naklady asi miliardu na km - 1,3 mld Sk.
Klasická električka - 220 mil na km - 270 mil Sk
Len toľko... pretože záverečná veta - potom sa povrchové trate môžu zrušiť - nemôžu !
Pretože postaviaš trate namiesto tratí a do je v našej situacii velmi, ale velmi zbytočné.
Moja naivna predstava ako by sa dala postupne elektricka zakopat pod zem:
1. etapa: zacat razit tunel niekde zo Zahradnickej, pred krizovatkou s Mileticovou, smerom na ASMN, Karadzicovu, Safarikovo namestie. Elektricky by zatial chodili z Ruzinova klasicky, ale stavalo by sa tak, aby mohli po dokonceni ist do tunela. Zaroven to hned spojit s tratou do Petrzalky, popod Dunaj zo Safarikovho namestia do Petrzalskej novej radialy. Po dokonceni moze cast elektriciek z Ruzinova chodit klasicky na Trnavske myto a cast tunelom na ASMN, Safko, az Petrzalku. Petrzalka by bola napojena "len" na Ruzinov a Safko a ASMN..., ale myslim ze oproti dnes 95 by to bolo "az" ☺ Dlzka tunela odhadujem tak do 5-6 kilometrov aj pod Dunajom, co nie su nejake megalomanske naklady.
2. etapa: pokracovat tunel zo Safka smerom na nabrezie, novy most, a vyustit na povrch smerom na karlovu ves a dubravku. Napojit karlovu ves, na petrzalku a ruzinov po dokonceni. Tunel menej nez 3 kilometre. Elektricky z race a zlatych pieskov by nadalej chodili starymi tratami po centrum.
3. etapa: prepojit tunelom safko - kamenne namestie - namestie SNP - stefanikova - hlavna stanica - racianske myto - trnavske myto. Asi najdrahsia cast stavby, najdlhsia tunelova cast. Po jej dokonceni vyviest na povrch na trnavskom myte smer zlate piesky, ruzinov-mileticova, raca z racianskeho myta. A tym mozno stare trate definitivne zrusit. Asi jedina neobsluzena oblast je okolie americkeho namestia, ale oproti tomu je navyse ASMN, karadzicova.
4. etapa: perspektivne - dalsie radialy smerom na prievozsku dolne hony, patronku - prazsku...
Presne tak, plný súhlas z mojej strany. Ja by som ocenil najmä na Biely kríž k horárni nad Raču (tam tiež môžu autá). Môže to byť dobrý východisový bod na turistiku mimo Bratislavy. Stačili by také 2 spoje za deň (ráno a krátko po obede). Ale to by sa tam asi malo trochu podobať na turistické stredisko (napr. možnosť občerstvenia).
A myslím, že ten Malý slavín, Pekná cesta a Kačín čo písal inTony v príspevku #61934 tiež nie sú úplná blbosť. Devínska Kobyla - jedine keby pri saleziánskom hoteli nad Dúbravkou bolo nejaké rekreačné stredisko.
navyse Sitiny sa stavaju pre auta - co znamena ovela prisnejsie bezpecnostne predpisy (protipoziarne, unikove cesty, kamery...) a vetranie vyfukovych plynov - to vsetko odpada pri elektricke, takze elektrickovy tunel by bol mozno este lacnejsie (bez stanic). Zo stanicami by bol asi drahsi, ale nie 10 nasobne.
3,5mld su naklady na tunel+krizovatky - a tie tvoria podstatnu cast, ved stavaju prepojenie harmincovej do lamaca, krizovanie lamacskej cesty a tunela, mlynsku dolinu... ale o elektricke: kolajnice a vedenie treba aj navrchu, nie? stanice treba, tak dajme tomu, ze cena stanice aj s pristupom dvihne naklady na dvojnasobok, stale mi to nevychadza 200miliard, ale tak desatina, cele centrum bratislavy (kde by bolo treba zakopavat) ma totiz tak 5 krat 5 kilimetrov... neviem preco by vjazdy mali byt prznenim, ide to urobit aj elegantne, a take miesta ako pred novym mostom, ci trnavske myto sa tym urcite velmi "nesprznia"
A potom si sa zobudil. 3 a pol miliardy su celkove naklady. Tym to u teba hasne. Však rúra, a pohoda rúra, nakoniec rúra ako rúra.
Tak možno nie je rúra ako rúra - koľajnice, vedenie, stanice, prístupy do nich, infraštruktúra, to sú také drobné navyše, pár korunové rozdiely oproti rúre akou je sitina.
A čo si myslíš, že tá električka pôjde 2 metre pod povrchom - napôjde. Pod akým uhlom musí reálne klesať pod zem - a akú časť centra tými vstupmi a výstupmi chceš S P R Z N I Ť ???
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
![<a href='mailto:peon [zavinac] chello [bodka] sk' >Peon</a>](https://www.gravatar.com/avatar/17c3b38d3c3558c5b33fb0c62fc9d84c?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
eripmav