Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

A tramvaje duniace tam po tych koxotschych BKVckach tomu kopcu urcite neprospievaju. Radsej by ani nemali stavat podhradie, lebo aj tak sa cely kopec na to zvali, vratane hradu.

hej ! ja som okolo pol desiatej videl na obxodnej behat jednu elektricku so sedadlami pozakryvanymi igelitom.ale cislo neviem... moze byt,ze to bola jedna z tyx suprav...

Uvidime ci sa vobec niekedy bude rekonstrovat. Tu sa vzdy len hovori - "O rok na to budu peniaze" a skutek utek

Inac podla toho clanku http://rail.sk/skhist/tunely/brat.htm by tunel nemal byt po statickej stranke v zlom stave. Jediny problem je jeho netesnost a presakujuca voda.

Inac vraj cely hradny kopec je uz staticky naruseny. Povodne unikove chodby z hradu do tunela (pripadne aj pod Dunaj) sa v 80-tych rokoch vraj nielen zamurovavali ale aj odstrelovali v poodzemi. Pred par rokmi boli v tych miestach znacne uniky pitnej vody z potrubi, co len viac narusilo kopec. Organova sala bratislavskeho hradu je na tom vraj dost zle - kazdu chvilu tam chodia statici premeriavat trhliny v stenach - takze cely kopec je asi v pohybe

No, ešte treba spraviť Obchodnú, Radlinského... vôbec tých debilov, čo "priečnu os" naprojektovali, postavili, skolaudovali a prevzali, by som do radu pobil. Tak odflákaná robota, to sa len tak nevidí.
I.

Ty koxo, fakt? To by chcelo ist tam niekedy naozaj kuknut... Najlepsie ked sa bude rekonstuovat tunel. Ale udajne to nebude toto leto, ale az o rok, lebo nie su peniaze... Toto leto sa spravi iba Kapucinska.

Protiletecky kryt v elektrickovom tuneli:

Ten kryt tam naozaj je. (pred rokom som v nom bol aj s Maxom) Vchod je na prvy pohlad len bezpecnostny vyklenok. Nachadza sa asi 50 metrov od vstupu do tunela zo strany staromestskej ulice. Ciastocne ho prekryva potrubie, preto sa tam da tazko dostat - bud podliezt, alebo presplhat - kazdopadne odporucam monterky a pracovne rukavice
Vstup do krytu tvoti 5 metrov dlha chodba - Napravo su zbytky socialnych zariadeni. Samotny kryt tvori 30 - 50 m dlha tunalova rura, podobna tej v elektrickovom tuneli, akurat je asi o 50 % sirsia. Po lavej strane je este priestranna chodba, sucastou ktorej su zbytky socialnych zariadeni a sprch. Tato cjodba nas dovedie az na povrch - do arealu rozostavaneho stalinovho muzea. Konkretne na latrinu. A vy sa nachadzate na jej dne;-)

Inac v celom kryte je hrozny bordel - handry, plechovky od sprejov, pozbyte flase a iny humus. Okrem ineho aj zbytky z konstrukcii poschodovych posteli.

Jo a ak tam xete ist, odporucam radsej v lete, ked je mensia pravdepodobnost vyskytu bezdakov v tomto priestore :o)

Dosla mi SMS, ze 7783+7784 a 7785+7786 behaju po meste na skusobnych jazdach!

Nepochopil si co som mylslel, takze:
Zberacom nad prvym podvozkom otocim/zablokujem vyhybku. Zacnem supravou ist cez nu. Otazke je, ci sa dostane prantograf nad prvym podovzkom skor pod cidlo uvolnenia vyhybky ako pantograf nad 4. podvozkom na blokovanie. Chapes? Neviem ako to je presne, ale mohlo by to vyjst. Vsak je to iba o 6,4 metra viac ako na 2xT3. O tych rekonstruckiach na zobojsmernenie T4 som pocul, ale este nic nevidel. Keby sme mali K5AR, tak mame pokoj.

S tými výhybkami to je samozrejme úplná momotina. 2*T6 má zberač o hodne ďalej, že:-)? Okrem asi dvoch miest sa v BA dala všade stavať výhybka elektricky aj pri tlačení vlnitoplechovky. No a keby neotočil reverz (v riadenom voze musí byť v 0) tak by nič neroztrhol, akurát by mu to nešlo:-).
Proste technicky nie je problém, stačí vyrobiť do kríža zapojenú hadicu a dosadiť na vozy dopredu koncové svetlá a červené odrazky.
Inak Germánci rpbili takú rekonštrukciu, že dorábali tramwajom (T3, T4, KT4) na druhú stranu dvere, takže aj PX bola plná kapacita - vzniklo čosi ako T5C5.
I.

My sme to prešli kedysi dávno celé ešte s dvoma kolegami z DP cestou z darovani krvi na Partizánskej:-). A potom sme priamo v tuneli veľa pekne popili a nakoniec sme vyliezli zo Žižkovej k parlamentu (vtedy ešte len stavbe:-) ). Chodba bola plná humusu, zdochnutých holubov a iných lahôdok ale prejsť sa dala celá. Dnes sa už myslím do tunela nedá vyjsť:-(.
I.

Prečo by bolo 1000 mm vtedy neprezieravých? O nejakých mačkopsoch sa vtedy ešte nikomu ani nesnívalo, 1000 mm rozchod mal lacnejšiu výstavbu, prevádzku i údržbu, menší záber pôdy, pri vtedajších rýchlostiach to bohate stačilo atď. Len škoda že sa najneskôr pri veľkej rekonštrukcii a dostavbe karloveskej radiály (prípadne už pri výstavbe vozovne Cífer) nepristúpilo k zmene rozchodu, ale vtedy to zase nebolo možné z pseudostrategických dôvodov - blízkosť št. hr. a potenciálne využívanie el. siete rakúskymi neutrálnymi agresormi na prepravu imperialisticko-agresorských nákladných vagónov...bola to veru paranoidná doba.
I.

Počas výluky Čachtická (18. 3. 2000 - 5. 7. 2000) bola org. dopravy vieteaká. No a boli tu snahy, aby l. 11 (vtedy obsluhovaná 2xT6), pri jazde do mesta z vozovne nacúvala na zastávku Pekná Cesta, a odtiaľ brala ľudí. Ako ste sami registrovali, toto a nekonalo.

Tu ide aj o to, ze vodici by to nemuseli pochopit, dalej sa ihned najde dovod s vyhybkami, lebo pantografy su moc daleko a suprava by mozno sama sebe podhodila vyhybku, dalej (neviem presne ako je to elektricky zapojene) co ak by vodic zabudol otocit reverz a supravu by roztrhol. Nie je to zas take banalne, ale nic co by sa nedalo vyriesit, ked to moze fungovat vsade inde.

uz sa budem opakovat, ale nazabudaj, ze sa to tak nikdy nerobilo, cestujuci by to nepochopili, neda sa to, ...

Pri vylukach netreba zaviest take dlhe linky autobusovej dopravy. Vozidlo sa moze "otocit" aj na stavebnych vyhybkach priamo na trati. Napr. ked je vyluka iba niekde na konci Dubravky, netreba autobusovu dopravu az z Borskej, ale iba od miesta, kde sa pracuje. Nevyhodou je polovicna obsaditelnost, kedze vzdy bere cestujucich iba prvy vozen. Je to nahrada za obojstranne elektricky, ktore v bratislave nemame (teraz odhliadnuc od historickych). Nesmieme vsak zabudnut, ze jedna solo tramvaj ma obsaditelnost klbovehou smradobusu...

Ano.

Tebou vymenovane mesta mali pred elektrickou trakciu trakciu konsku. A tu bol proste predpis v Rakusko-uhorsku, ktory nariadoval vsetkym konskym draham 1435-ku. Iba to, co bolo stavane priamo ako elektricka mohlo mat 1000 a aj to tak bolo. Neviem ci budapest, ale Kosice a tusim aj Brno mali konske tramvaje. A ak nie konske, tak urcite parne (Brno, Budapest). Preto 1435 v tychto mestach. Vtedajsie normy a predpisy boli proste take.

Aha, no už chápem, kde nastal skrat... Tomáš nie je Tomi '-)

Však o nič nejde, len som na to upozornil. Tá stránka bola aktualizovaná 7.10.2002, takže išlo mi len o Andyho tvrdenia, ktoré sú protichodné.