Ohrozit vas urcite pravo nema. Ci bol jeho postup v poriadku zavisi od toho ci tam doslo k nejakemu ohrozeniu. Kedze tu pises, predpokladam ze vas nezrazil ale isiel tak aby ste este stihli prejst. V takom pripade je to v poriadku.
zdravim , chcem sa opytat ci je z hladiska zakona ok tato situacia
isli sme skupina 4 ludi cez prechod na namesti SNP popred stojacu elektricku na zastavke smerom do petrzalky
prechod je situovany tak ze chodci idu viacmenej hned pred prednou maskou elektricky a priblizne ked sme boli priamo pred stredom vozu sa vodic rozbehol do nas s pouzitim klaksonu
viem ze chodci nemaju na priechodoch prednost pred elektrickou ale takato situacia sa mi nepozdava preto sa chcem poradit ci mam alebo nemam pravo podat staznost na vodica
Bud im nevadila lebo chodila menej casto (+ tam boli vozidla s automatom, nie manualom ktory obcas vodici pretacaju), alebo im vadila, ale mesto na taketo nezmyselne poziadavky nereagovalo.
215 sa vracia na pôvodnú trasu ktorú mala do 19.8. z dôvodu sťažností obyvateľov Záhorskej Bystrice. Zastávku Mariánsky potok spoje doteraz prechodili, keďže obsluhovali zastávku Trstínska, ktorá je bližšie k zástavbe - vzhľadom na jej zrušenie sa obnovila obsluha zast. Mariánsky potok (pre tú istú oblasť).
V novom CP 215-ky vidím, že nebude prechádzať cez Trstínsku a Záhorskú. Veľmi túto časť mesta nepoznám. Vie mi niekto povedať ako to tam bude fungovať? Prečo všetky spoje cez Mariánsky potok doteraz len prechádzali a zrazu tam majú zastávku. A vôbec prečo spravili takýto krok?
Možnosť používať ostrovné zastávky sa uvádza ako jedna z výhod obojsmerných električiek - ja ju považujem za dosť zásadnú, viď Budapešť. Ale to sa už točíme v kruhu...
Trochu oneskorene, ale predsa by som sa rád vrátil k výhodám/nevýhodám oboj- či jednosmerných vozov. Vývoj = pokrok bol jasný - od obojsmerných k jednosmerným. K obojsmerným sa vracajú niektoré novo obnovené prevádzky, keďže tam, keď električky v 30. a 40. (50.,60.) rokoch zrušili, žiadne moderné a teda ani jednosmerné väčšinou nemali. Takže si ani inú električku ako obojsmernú predstaviť nevedeli.
Jednosmerné majú samé výhody (jedna kabína vodiča, dvere na jednej strane, teda menej dverí, a s tým súvisiaca nižšia cena, viac miest na sedenie) a len jednu nevýhodu: vyžadujú obratiská, či už slučky, triangle alebo objazdy okolo blokov domov.
Oproti tomu obojsmerné majú negáciu všetkých vyššie uvedených výhod vrátane zbytočne vyššej ceny (i údržba, dverí i stanovíšť je 2x viac), ale jednu zásadnú výhodu: sú operatívne, dajú sa použiť pri výlukách, provizórnych ukončeniach... Lenže systém, ktorý je všade vybavený slučkami (okrem petržalského provizória) by sa v žiadnom prípade nemal zamerať na obojsmerné vozy.
Na druhej strane, pre operatívnosť je výhodné mať aj obojsmerné vozy. Zastúpenie obojsmerných sa uvádza obvykle od 10 do 20 (25%). V Bratislave je to 30 zo 144 vlakov, t.j. necelých 21%, teda úplne optimálne.
A možnosť striedania nástupíšť, raz vpravo, raz vľavo? Pre cestujúceho veľmi nepraktické. Usalašíš sa (napríklad s batožinou) pri zatvorených dverách a na ďalšej zastávke sa ti práve tieto otvoria. Je to výhodné len na dlhších úsekoch, napríklad v podzemí (Göteborg, ale i v Rusku takto jazdia v podzemí T3!) či na estakáde (Wien) - a našli by sa mnohé ďalšie príklady. Predpokladám, že viete, že oba systémy majú výhradne jednosmerné vozy. Rieši sa to jednoduchým prekrížením a ľavostrannou premávkou v uvedenom úseku. Ale ide o dlhší úsek, nie "raz tam a raz tu".
Neviem o tom, že by sa nejaká trať pripravovala s nástupištami naľavo.
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
Mhr1
Jednosmerné majú samé výhody (jedna kabína vodiča, dvere na jednej strane, teda menej dverí, a s tým súvisiaca nižšia cena, viac miest na sedenie) a len jednu nevýhodu: vyžadujú obratiská, či už slučky, triangle alebo objazdy okolo blokov domov.
Oproti tomu obojsmerné majú negáciu všetkých vyššie uvedených výhod vrátane zbytočne vyššej ceny (i údržba, dverí i stanovíšť je 2x viac), ale jednu zásadnú výhodu: sú operatívne, dajú sa použiť pri výlukách, provizórnych ukončeniach... Lenže systém, ktorý je všade vybavený slučkami (okrem petržalského provizória) by sa v žiadnom prípade nemal zamerať na obojsmerné vozy.
Na druhej strane, pre operatívnosť je výhodné mať aj obojsmerné vozy. Zastúpenie obojsmerných sa uvádza obvykle od 10 do 20 (25%). V Bratislave je to 30 zo 144 vlakov, t.j. necelých 21%, teda úplne optimálne.
A možnosť striedania nástupíšť, raz vpravo, raz vľavo? Pre cestujúceho veľmi nepraktické. Usalašíš sa (napríklad s batožinou) pri zatvorených dverách a na ďalšej zastávke sa ti práve tieto otvoria. Je to výhodné len na dlhších úsekoch, napríklad v podzemí (Göteborg, ale i v Rusku takto jazdia v podzemí T3!) či na estakáde (Wien) - a našli by sa mnohé ďalšie príklady. Predpokladám, že viete, že oba systémy majú výhradne jednosmerné vozy. Rieši sa to jednoduchým prekrížením a ľavostrannou premávkou v uvedenom úseku. Ale ide o dlhší úsek, nie "raz tam a raz tu".