Ž 1, čl. 143: "Návesť sa dáva krúžením návestnou zástavkou, akýmkoľvek predmeton alebo len rukou, v noci krúžením so svetlom akejkoľvek farby okrem zelenej alebo zvukovou návesťou - tromi krátkymi niekoľkokrát opakovanými zvukmi píšťalky, trúbky alebo húkačky.
Ten, kto túto návesť dáva, beží podľa možnosti v ústrety vozidlu, ktoré je nevyhnutné zastaviť. Po jeho zastavení oznámi vodičovi dôvod dávania návesti." http://www.zsr.sk/buxus/docs//legislativa/Predpisy/Z_1
Ale ber do úvahy, že ten minulý prípad sa stal o 4:57 ráno. O takom čase mohla byť ešte celkom tma, takže rušňovodič mohol zbadať prekážku neskôr. A navyše, neviem to iste, ale peršing môže mať aj inú brzdnú dráhu ako laminátka. ?
Chcel by som aj prispiet ohladom temy brzdenia lokomotiv, ktora sa tu rozvinula v suvislosti so zrazkou Karosy 1636 a to vlastnou skusenostou.
V roku 2004 som bol priamym svedkom podobnej situacie na tomto istom zeleznicnom priecesti. Cez priecestie prechadzal stary Liaz, no nieco sa mu posramotilo, skapal mu motor a vzapäti zacala blikat cervena. Vodic Liazu odbocujuci tiez na tu stranu ako v piatok Karosa sa niekolko krat pokusal nastartovat, no nepodarilo sa. Potom vybehol z vozidla, pretoze zo smeru ZST Nove Mesto sa uz jak na potvoru na tu kolaj kde bol Liaz blizila lokomotiva, tusim to bolo radu 240. Nastastie to bolo zo smeru, kde mal rusnovodic dostatocny vyhlad a dost casu to ubrzdit. Nakoniec sa mu to aj podarilo, zastavil asi 8-10 metrov pred Liazom.
V tomto pripade sa teda nastastie nic nestalo. O niekolko sekund sa vodicovi Liazu podarilo poruchu odstranit a tak sa pobral prec a potom sa pobrala aj lokomotiva.
Z tejto skusenosti si teda dovolim tvrdit, ze rusnovodic to aj v pripade Karosy mohol ubrzdit, keby zacal brzdit vcas. Tak isto to bola len samotna lokomotiva a isla zo strany, kde bol v dostatocnom predstihu vyhlad na priecestie.
je to navest (presne predpisana predpisom), povedal by som ze to je odvodene od ukonu ktory robis pri zatahovani (mechanickej) brzdy na zeleznicnom vozidle...
trat 131 (od komarna) sla volakedy na mlynske nivy na zeleznicnu stanicu ktora bola v priestoroch dnesnej vyskovej budovy VUB a sla "krizom" cez dnesne sidlisko, prelozka bola vybudovana odhadom niekedy v 60tych rokoch spolu s tratou 132...
Re #128086 Martin Fundárek: ja som netvrdil ze su spravene idealne
"su ale aspon troska rozumnejsie spravene"
Ako v čom. Napríklad to, že zhlavie neumožňuje výjazd z párnej skupiny na prvú traťovú koľaj, je dosť obmedzujúce pri výlukách (PK, Šenkvice, Cífer). Alebo podchod v Báhoni cca 180 m od staničnej budovy a z toho vyplývajúce masové preliezanie cez koľaje - tam to raz skončí smrťákom. Priepustnosť tiež nič moc, 15-minútový interval osobákov medzi BA a PK, ktoré predpokladá Plán dopravnej obsluhy BSK, je tak maximum, čo sa dá dosiahnuť. A tak by sa dalo pokračovať.
Ako napísal si v #128000, so zastavením vlaku je problém. Ak zostaneš visieť na priecestí a svetlá už blikajú, tak už nie je šanca blížiaci sa vlak zastaviť, pretože kým by si sa dovolal na políciu, polícia na železnice a príslušný železničný činiteľ zariadil buď vyrozumenie vlaku, alebo vypnutie napájania, tak by si už aktuálnu situáciu preberal so svätým Petrom.
Telefonovať má význam v prípade, že ešte svetlá neblikajú. Vtedy ešte môže byť dosť času na to, aby sa stretu zabránilo. Ak začnú blikať svetlá a nedokážeš odísť kvôli technickej poruche, treba urobiť už len jedno - zdrhnúť. Ak by si zdrhal pozdĺž koľají a trafil by si správne smer, z ktorého vlak príde, mohol by si ešte dávať fírovi návesť "Stoj, zastav všetkými prostriedkami", takže by sa mohol zašiť v strojovni a zachrániť si tak život (ak by si nechal na priecestí kamión s panelmi). Ale to je tak všetko.
"pokial viem na uzemi mesta je max 80km/h"
Tak to vieš blbo. Železnice nemajú žiadne "v meste" a "mimo mesta". Cez račianske priecestie (Pri Šajbách) sa môže ísť 120 a cez Ivanskú je traťová 60.
A to kedy prekladali z Krasinského na Rožňavskú? ? Na mape Bratislavy z roku 1974 idú trolejbusy cez Rožňavskú. Tak potom si vtedy mal koľko rokov? ?
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
![<a href='mailto:peon [zavinac] chello [bodka] sk' >Peon</a>](https://www.gravatar.com/avatar/17c3b38d3c3558c5b33fb0c62fc9d84c?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
PVo
V roku 2004 som bol priamym svedkom podobnej situacie na tomto istom zeleznicnom priecesti. Cez priecestie prechadzal stary Liaz, no nieco sa mu posramotilo, skapal mu motor a vzapäti zacala blikat cervena. Vodic Liazu odbocujuci tiez na tu stranu ako v piatok Karosa sa niekolko krat pokusal nastartovat, no nepodarilo sa. Potom vybehol z vozidla, pretoze zo smeru ZST Nove Mesto sa uz jak na potvoru na tu kolaj kde bol Liaz blizila lokomotiva, tusim to bolo radu 240. Nastastie to bolo zo smeru, kde mal rusnovodic dostatocny vyhlad a dost casu to ubrzdit. Nakoniec sa mu to aj podarilo, zastavil asi 8-10 metrov pred Liazom.
V tomto pripade sa teda nastastie nic nestalo. O niekolko sekund sa vodicovi Liazu podarilo poruchu odstranit a tak sa pobral prec a potom sa pobrala aj lokomotiva.
Z tejto skusenosti si teda dovolim tvrdit, ze rusnovodic to aj v pripade Karosy mohol ubrzdit, keby zacal brzdit vcas. Tak isto to bola len samotna lokomotiva a isla zo strany, kde bol v dostatocnom predstihu vyhlad na priecestie.