Sice to bude mierne mimo temu, ale v nedelu som sa bol previest po jednej z trati, ktora sa ma rusit (Zbehy - Radosina). Z clanku, v ktorom je zoznam trati (http://www.pravda.sk/dennik/2002/11/27/ekonomika/13/article.80922.html) som si spocital, ze celkova usetrena suma je 548,4 mil. korun. V clanku sa vsak nepise, ci je usetrena suma za mesiac/rok/navzdy - to je dost vazny nedostatok. Na porovnanie:
"Ďalšou obrovskou investíciou bude podľa Beladiča vonkajší polkruh od Galvaniho ulice, ktorý prostredníctvom tunela popod Malé Karpaty pomôže prepojiť diaľnicu D61 s Lamačom. Tunelovú spojnicu rieši štúdia Projektového ústavu dopravných stavieb v dvoch variantoch - s jediným obojsmerným tunelom dlhým 6,1 km alebo s dvoma samostatnými tunelovými rúrami s dĺžkou 5,63 km. Dĺžka trasy je v oboch prípadoch 13,1 kilometra. Prvý variant by stál asi 13,2 mld. Sk, druhý 14,3 mld. Sk."
Teda pri 1. lacnejsom variante vychadza 1 km dialnicneho tunela na 2,163 mld Sk. A ak su usetrene ceny za zrusenie osobnej prevadzky na trtiach za rok, mozeme za 1 km dialnice, dotovat prevadzku zeleznic skoro 4 roky (presnejsie 3,944 roku).
Samozrejme, nema zmysel udrziavat neefektivne spoje. To ale neznamena rusit vlaky. Napr. vyssie spominana trat Radosina - Zbehy, z Radosiny sme sa v 1x 810 viezli styria, postupne sa vlak zaplnal a do ciela dorazil pomerne plny (celkova kapacita 55 sediacich) - a to bol vikend obed (cize minimalna prevadzka). Naviac vsak subezne vedie bus linka Piestany - Nitra, hoci trat vedie idealne stredom dedin a je idealne dostupna. Takto sa rozklada kapacita medzi bus a vlak a oba vyzeraju zdanlivo nevytazene. Pritom licencie na prevadzku dopravy sa prideluju, takze by nebol az taky problem povedat, ze kde vedie vlak, nechodil by subezne bus. Samozrejme, treba dokladne zabezpecit pripoje (Bus z Piestan odchadza po prichode rychlika a po prichode do Radosiny nan nadvazuje vlak. A na vlakovych zastavkach nadvazuju spoje do dedin neleziacich priamo pri trati.) Tym by sa usetrilo zopar busov (ktore by o to castejsie mohli jazdit inde pri tych istych km vykonoch a zaroven by bol aj vlak vytazeny. Zaroven by sa odstranili stavy, ze pridem niekde vlakom a zistim, ze bus zo stanice leziacej vedla odisiel par minut pred odchodom vlaku. Mozno by pomohlo, keby sme mali jedneho prevadzkovatela vlakov aj busov ako v Rakusku. Ozaj, ked uz spominam Rakusko, preco je OBB spolkovymi zeleznicami (drahami) a nie sukromnymi?
Pritom to, co som pisal, sa netyka len nejakych vidieckych oblasti, ale aj regionalnej dopravy v okoli Bratislavy. Taka BID tiez nefunguje tak ako by mala ...
"Ďalšou obrovskou investíciou bude podľa Beladiča vonkajší polkruh od Galvaniho ulice, ktorý prostredníctvom tunela popod Malé Karpaty pomôže prepojiť diaľnicu D61 s Lamačom. Tunelovú spojnicu rieši štúdia Projektového ústavu dopravných stavieb v dvoch variantoch - s jediným obojsmerným tunelom dlhým 6,1 km alebo s dvoma samostatnými tunelovými rúrami s dĺžkou 5,63 km. Dĺžka trasy je v oboch prípadoch 13,1 kilometra. Prvý variant by stál asi 13,2 mld. Sk, druhý 14,3 mld. Sk."
Teda pri 1. lacnejsom variante vychadza 1 km dialnicneho tunela na 2,163 mld Sk. A ak su usetrene ceny za zrusenie osobnej prevadzky na trtiach za rok, mozeme za 1 km dialnice, dotovat prevadzku zeleznic skoro 4 roky (presnejsie 3,944 roku).
Samozrejme, nema zmysel udrziavat neefektivne spoje. To ale neznamena rusit vlaky. Napr. vyssie spominana trat Radosina - Zbehy, z Radosiny sme sa v 1x 810 viezli styria, postupne sa vlak zaplnal a do ciela dorazil pomerne plny (celkova kapacita 55 sediacich) - a to bol vikend obed (cize minimalna prevadzka). Naviac vsak subezne vedie bus linka Piestany - Nitra, hoci trat vedie idealne stredom dedin a je idealne dostupna. Takto sa rozklada kapacita medzi bus a vlak a oba vyzeraju zdanlivo nevytazene. Pritom licencie na prevadzku dopravy sa prideluju, takze by nebol az taky problem povedat, ze kde vedie vlak, nechodil by subezne bus. Samozrejme, treba dokladne zabezpecit pripoje (Bus z Piestan odchadza po prichode rychlika a po prichode do Radosiny nan nadvazuje vlak. A na vlakovych zastavkach nadvazuju spoje do dedin neleziacich priamo pri trati.) Tym by sa usetrilo zopar busov (ktore by o to castejsie mohli jazdit inde pri tych istych km vykonoch a zaroven by bol aj vlak vytazeny. Zaroven by sa odstranili stavy, ze pridem niekde vlakom a zistim, ze bus zo stanice leziacej vedla odisiel par minut pred odchodom vlaku. Mozno by pomohlo, keby sme mali jedneho prevadzkovatela vlakov aj busov ako v Rakusku. Ozaj, ked uz spominam Rakusko, preco je OBB spolkovymi zeleznicami (drahami) a nie sukromnymi?
Pritom to, co som pisal, sa netyka len nejakych vidieckych oblasti, ale aj regionalnej dopravy v okoli Bratislavy. Taka BID tiez nefunguje tak ako by mala ...
si