Ak správne chápem, a nepletiem si terminológiu, tak pri posledných opravách (priecestia a podobné krátke kúsky tratí) sa už používajú medzi pražce a koľajnice tlmiace gumené podložky a pružné svorky
Len je tých panťákov bohužiaľ málo. Preto ich treba používať v takých reláciách ako Kúty-Trnava a Galanta-Sereď (aspoň v minulosti, teraz už neviem), kde by väčšinu vlakov zvládla žehlička s dvoma Bdt. Pamätám si v roku 1990 alebo 1991 cestu polnočným vlakom z Trnavy na Bukovú v náhrade za panťák v podobe dvoch laminátok a 5*Bymee, kde som bol ja, dvaja fírovia, dvaja konduktori a gazda ? . Zastavovali mi kdesi v lese, odkiaľ to bolo na Bukovú najbližšie ? .
No jasné, ja len som si nebol plne istý samozrejme, ako bývalému BEÚSakovi Ti verím. Zaujímavý výklad, najviac sa mi páči, ako si písal nejaké STN (nejaké S49 SB01 a tak) ☺
To je pre tzv. Dunčovitých, čo nemôžu prestupovať ?. A okrem toho v MHD neplatí "režimka" ? . Ale vážne: Asi z technologických dôvodov - na odstavné sa zrejme všetko nezmestí.
Ako desať rokov električkár a šotouš si dovolím vedieť, kde je aký zvršok položený . Teraz k Ružinovskej. Na Ružinovskej sú BKV panely preto, že pôvodná trať bola položená na pozdĺžnych železobetónových prahoch. Ich rozbitie a likvidácia by bolo tak drahé, že bolo radšej zvolené také riešenie, že sa to všetko dobetónovalo do jednej roviny, na to sa položila špeciálna tlmiaca gumová rohož (vyznačujúca sa výborným zosilňovaním hluku električiek ? ) a BKV panely. Bolo to posledné použitie BKV panelov v Bratislave, inak sa už všade na zakrytý zvršok používali VÚIS panely (ktoré boli prvýkrát použité pri rekonštrukcii Špitálskej - vtedy ešte ulice Československej armády - kde spoľahlivo slúžia dodnes) a na otvorený zvršok koľajnice S49 na betónových pražcoch SB8 upravených pre oba rozchody na rebrových podkladniciach s klasickými tuhými svorkami.
Jedno upresnenie - zastávka NIE JE dopravňou. (Pre neznalých: Dopravňa je miesto na trati na riadenie dopravy vlakov. Patria sem stanice, výhybne, niektoré odbočky, hradlá, hlásnice a oddielové návestidlá autobloku. Nákladiská a zastávky dopravňami nie sú.)
No, siroko daleko nebol vozen v DNV, cZE nie, s tym nie je problem. To by potom vo Viedni vsetko skapinalo okolo nasich voznov ?
ETCS je velky problem - financny. Je to dost drahe.
Osobné vlaky idúce v klasickej súprave majú zvyčajne 6 vozňov - ale nie sú zďaleka tak obsadené, aby to neodviezol panťák. (Len by sa na jednu štvorku museli "potlačiť" aj dvaja cestujúci. - No, to som trochu prehnal, dvaja zvyčajne sedia aj dnes, ale traja málokedy.)
1. Najbližšia výhybka od Vinohradov v smere na Trnavu je na odbočke Vinohrady, čiže cca 1 km od zastávky Bratislava-Vinohrady.
2. V tom, že Bratislava-Vinohrady je len zastávka, máš úplnú pravdu. (Ale nie je nemožné prebudovať ju na stanicu.)
mas pravdu prave pozeram ze v grafikone 2002/2003 chodil jeden do Petrzalky. Vychadzal z Kutov a okolo 6tej rano mi tu stal na UNS. Ale nechapem aky to malo vyznam pre cestujucich zo Zahoria ist naokolo do Petrzalky. Trva to 2x tak dlho ako busom z Hlavnej stanice do Petrzky ist naokolo cez N.Mesto a UNS.
Daniel má pravdu, trať z Predmestia na Filiálku nikdy dvojkoľajná nebola. Pri rekonštrukcii len redukovali počet koľají na priecestí s Jarošovou - vytrhali výťažnú koľaj (za priecestím zostali koľajnice až do šturcu) a vlečku do Figara zaústili do traťovej koľaje. Medzi podjazdom pod traťou na Nové Mesto a Riazanskou bolo pár vlečiek (dve sú tam dodnes, len sa nepoužívajú, ale mám taký matný dojem, že kedysi ich bolo viac - moja mama zasa pracovala v Tesle, tak som sa tam tiež dosť nachodil - tá vytrhaná koľaj, kde parkoval Tvoj otec, bola asi jednou z nich).
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.