Discussion Forum › General Discussion

Vo Viedni jazdia električky okolo centra. Tak ako v Bratislave. Vo Viedni cez centrum jazdia tri autobusové linky a prechádzajú skoro každou uličkou centra. Na rozdiel od Bratislavy. Kto chce ísť napríklad od Zochovej povedzme k Redute, buď sa vydá na okružnú jazdu okolo Bratislavy, alebo si spraví peknú prechádzku pešo.

Znamená to, že cestujúca verejnosť sa nemá čo vyjadrovať k tomu, čo tí "správni ľudia" od zeleného stola vymyslia?

bwd je ďalším dôkazom toho, ako je veľmi dôležité, aby správni ľudia boli na správnom mieste. Teda aby o doprave rozhodovali odborníci z oblasti dopravy ?

Vo Viedni ale zas cez centrum NEJAZDIA električky.. Preto tam jazdia autobusy... V Bratislave zas jazdia cez centrum električky, a nie autobusy... Nemáš to jedno???

Okrem toho tvoj problém sa už dosť podstatne riešil zrušením časti expresných liniek, ktoré stáli iba na niektorých zastávkach.. Niektoré expresné linky zostali (59, 63, 91, 75, 21..), tie však zmysel, možno až na niektoré výnimky, majú..

To chceš porovnávať viedenské centrum s bratislavským? A kde by tie linky v BA mali jazdiť? Po Michalskej, Hlavnom námestí, či kde? Alebo ti tie električkové linky cez Kamenné námestie, či Námestie SNP nestačia?

Tým že sa doprave prd rozumieš som myslel nasledovné:
1. Ako môžu zastávky liniek na seba nadväzovať? Nadväzovať na seba môžu linky, či spoje na nich, ale zastávky?
2. Pojem tarifikácia sa používa tak v oblasti telekomunikácií, ale nikde v dopravnej teórii také slovo nenájdeš. Predpokladám, že si tým myslel TARIFU. A len tak na okraj, aký je rozdiel (okrem cien) medzi pražskou a bratislavskou?

Ja netvrdím, že prestup na Kolárovom námestí je vynikajúci, ale určite si nepredstavujem riešiť to tak, že trolejbusom pridám ešte aj zastávku Nám. 1. mája. Detto platí pre zastávky VŠ Manažmentu a Kolmá. Problém zastávok treba riešiť komplexne (zlučovanie, presunutie...) a nie ich zahusťovaním a pridávaním.

Dobre, tak teda ja sa do toho nerozumiem, prečo by som sa aj mal, mám predsa iné oblasti záujmu, ale tu hovorím ako spotrebiteľ - užívateľ hromadnej dopravy, ktorá nefunguje tak, ako by fungovať mohla, keby neboli ľudia, ktorí vyjadrujú svoje vlastné skúsenosti, označovaní ako dunčoidní, namiesto toho by sa tí, ktorí tomu "rozumejú" zamysleli, či sa s tým nedá niečo urobiť. Nevedel som, že toto fórum je určené len pre nedunčoidných, myslel som, že je otvorené pre rozličné názory, ktoré sa tu dajú vydiskutovať. Čo je dunčoidné na tom, keď sa spýtam, či je normálne, keď musí cestujúci klusať pol kilometra, ak chce prestúpiť na Kollárovom námestí z trolejbusu na autobus, keď ten trolejbus z ktorého vystúpi o chvíľku pôjde bez zastavenia okolo zastávky, na ktorú sa on musí najprv pracne dostať. Čo je dunčoidné na tom, keď mi príde nezmyselné, aby ľudia museli zbytočne šľapať niekoľko sto metrov, aby nastúpili na autobus 191 na zastávke Kolmá smer do mesta, keď ten autobus pôjde bez zastavenia okolo zastávky, kde by mohli nastúpiť bez zbytočného pochodu.

prosim ta, chod robit nieco ine lebo do tohoto sa fakt nerozumies, zjavne ani niesi z bratislavy inac by si taketo momotiny nevymyslal a keby si sa do toho rozumel tak by si vedel ze prirovnavat vieden alebo prahu k bratislave je blbost, nejaksi su tu uplne ine podmienky ako v spominanych mestach. ach duncoidni ludia na tomto fore sa nejako mnozia ?

Prečo porovnávať práve Karlovu Ves, ktorá je skutočne riešená tak, že súčasný systém vyhovuje a nie je potreba obsluhovať žiadne rozsiahle územie. Mal som na mysli Petržalku, alebo aj centrum, ktoré sú riešené plošne. Prečo nejazdí cez centrum žiadny spoj? Vo Viedni jazdia tri autobusové linky, o Prahe , ktorej centrum je riešené ináč, ako viedenské, či bratislavské, ani nehovoriac.

Nevedel som, že doprave sa "prd" rozumie ten, komu sa nepáči, že keď chce napríklad prestúpiť z trolejbusu na autobus na Kollárovom námestí, musí sa predierať cez niekoľko frekventovaných prechodov pre chodcov, keď by mohol ten trolejbus zastaviť aj na zastávke, kde zastavujú autobusy. Čo je na "prd" na tom, že som sa pozastavil nad tarifikáciou jazdného, ktorá je vo svete nezvyčajná?

Nemôžeš porovnávať Viedeň s Bratislavou. Kým rozvoj mesta Viedeň je plošný, tak Bratislava sa rozrastá líniovo popri jednotlivých radiálach. Neviem si napríklad celkom dobre predstaviť, akou inou trasou by si chcel viezť linku napr. v takej Karlovej Vsi.

Re #80914 bwd: Z tohto príspevku vidím, že nechápeš viacerým veciam a doprave sa prd rozumieš, napr: "zastávky liniek na seba nenadväzujú", "nechápem ani tarifikáciu" ?

Nie, nezabudol. Len nepochopím, na čo je dobrá napríklad taká linka 94, ktorá len kopíruje 93, pričom by pokojne mohla obslúžiť aj odľahlejšie lokality. Nechápem tiež, prečo nezastavujú všetky linky na všetkých zastávkach na svojej trase, nechápem, prečo zastávky liniek na seba nenadväzujú. Nechápem viac vecí v bratislavskej MHD, napríklad nechápem ani tarifikáciu - prečo nemôže byť riešená tak, ako v Prahe, alebo vo Viedni. Nechápem, aký problém by predstavovali hustejšie zastávky tam, kde je väčšia frekvencia cestujúcich, prečo by nemohol napríklad autobus mať zastávku pred a hneď aj za veľkou a komplikovanou, pre peších aj nebezpečnou križovatkou, ako som uviedol na príklade viedenskej 11A. Myslím si, že by sa mali kompetentní pozrieť na riešenie dopravy v Prahe, či Viedni a v Bratislave by bez problémov mohli vytvoriť podobný systém, kde by metro, alebo U-Bahn nahradili električky/autobusy, ktoré dnes ten nosný systém vlastne aj tvoria. V Bratislave úplne chýba obslužný systém.

A celkom by som bol rád, keby sa už konečne zrealizovalo prehodnotenie a presunutie zastávok električiek v centre mesta, pretože tie zastávky sú v centre fakt dosť od veci..

A vážne máš pocit že zastávky v Bratislave sú tak ďaleko od cestujúcich? Ja si myslím presný opak: sú nahustené až moc... a okrem toho je tu výhoda, že nemusíš šlapať do podzemia..

Dovolím si s tebou nesúhlasiť. Zabudol si, že vo Viedni existuje okrem autobusov a električiek aj metro, ktoré plní funkciu nosného systému!!! Vďaka tomu sa tam môžu električky a a autobusy prepletať cez všetky možné ulice a obslúžiť ich čo najviac..
Lenže v Bratislave je situácia podstatne iná! Nosným systémom sú (alebo majú byť) oficiálne električky, čo samozrejme nespochybňujem. Lenže: na niektorých reláciách (v určitých smeroch) električky jednoducho NIE SÚ a tam nosnú funkciu plnia AUTOBUSY! Jasným príkladom je Petržalka(linky 93, 95, 68), Patrónka-Brnianska-Pražská-Šancová-Trnavská-Rožňavská(linky 61, 63, 34, 83, 21, 204, 209, 201, 210).. Toto sú osi, na ktorých už dávno mala byť električka, ale NIE JE, a preto tu nosnú funkciu plnia autobusy a trolejbusy! Keď im pridáš ďalšie zastávky a začneš ich prepletať aj cez malé ulice, zničíš tým celú MHD v Bratislave..totiž nikto ich už potom nebude využívať.. ? ?

moja rec

O nosnom systéme v Bratislave by som hovoril až potom, keď nejaký funkčný systém MHD vybudovaný bude. Pretože toto, čo máme teraz, je všetko iné, len nie systém. Zase si dovolím uviesť ako príklad viedenskú MHD. Vo Viedni sú trasy autobusov riešené tak, aby obslúžili čo najviac zákazníkov, je bežné, že jazdia aj v paralelných uliciach - mesto je preštrikované autobusovými linkami krížomkrážom. V Bratislave sú aj autobusové linky vedené ako "nosné", ich trasy nevedú k cestujúcim, cestujúci musia za linkami, alebo z liniek šľapať kilometre. Preto si myslím, že pokiaľ nie je linkovanie normálne, nezaškodilo by aspoň existujúce linky zahustiť zastávkami. A už vôbec nepochopím, keď na existujúcich zastávkach niektoré spoje, hoci prázdne, nezastavujú. Vo Viedni sa snažia využiť každú jednu zastávku, v Bratislave prázdne autobusy prefrčia okolo zastávok bez zastavenia. Jeden príklad z Petržalky - zastávka Kolmá (VŠ managementu) smer hl.st., zastavujú len linky 93 a 94 (v nedeľu a sviatok len 93), pričom 91, 191, 95. Prečo? Prečo nemôžu napríklad zastavovať trolejbusy na zastávke Kollárovo námestie tam, kde zastavujú autobusy, ale o pol kilometra ďalej? Že by bolo treba príjazdy na zastávku skoordinovať? Ľahšie je zastávky rozdeliť, veď hlúpy cestujúci si môže zabehať, keď prestupuje. Takže až bude konečne funkčný systém, potom možno hovoriť aj o jeho rozdelení na nosnú, či obslužnú časť. Dovtedy treba využiť aspoň to, čo máme.

no LOOOOL.... ? ? ?

Vyzera to na Vrakosu B741 ?

To, že v Bratislave sú mnohé zastávky umiestnené nelogicky, súhlasím, ale zastávky vo vzdialenosti 30, u električiek (ktoré majú plniť v Bratislave úlohu akože nosného systému) menej ako 250-300 metrov je absolútna zvrátnenosť