Discussion Forum › General Discussion

mňa napadli skôr ale niektoré úseky v Prahe a Brne čo majú slušné stúpanie ale aspoň netreba vodiť ďaleko tvrdohlavcov aby si obzreli následné príklady ako to môže fungovať.

Za neodhrnuté cesty ďakujte tejto spločnosti, ktorá vznikla len nedávno a už vyhrala tender na zimnú údržbu. ?
http://orsr.sk/vypis.asp?ID=192313&SID=2&P=0 Webstránku ani nenájdete.

V Bratislave 60, v Prahe 80, vo Wuerzburgu 100, vo Freiburgu tuším 113. Električka nevlečie za sebo 2000 ton uhlia vo Wap-kách...

...čo je pre električky "hračka" Oni zrejme uvažovali o "klasických" vlakoch s jedným HDV a kopou netrakčnej hmotnosti na jalových nápravách, pre ktoré je takéto stúpanie, samozrejme, technicky neprípustné.
Týmto teda máme všetky teórie o technických problémoch so stúpaním vyvrátené Ak máš náhodou k dispozícii rezy trate na Štefanovičovej a Predstaničnom námestí, spočítaj si sklon v tých miestach (pred križovatkou so Šancovou, tam mám pocit že je najväčší). Ja to neviem nájsť, ale nebude tam veľký rozdiel. A jazdia tam vozy so 66% adhéziou (možno o kus viac, keď vezmeme do úvahy reálne rozloženie hmotnosti), väčšinu roka bez nejakých technických problémov. Takže súprava/húsenica so 100% adhéziou (a s inými sa v BA ani rátať nedá) sa na Starý most aj v prípade zakrytej trate (ktorá je šmykľavejšia ako otvorený zvršok) musí vyškriabať "ľavou zadnou"

To je práve tragédia Slovenska, že Zločinecká sa ešte stále cíti byť kompetentná kafrať do infraštruktúry.

Koľajnice nie sú cesta.

Je menšie zlo ako hérečka, rozhodne nie je menšie zlo ako Budaj. Až začne Smer, a.s. pod cenou likvidovať tie posledné zvyšky mesta, ktoré ešte nerozkradla Ďurkova squadra, tak si spomeň.

tak na zjazde na Šafko by bolo promile 52,41 na dĺžke 105m a potom na dĺžke 125m pred križovatkou už iba 21,70 promile.

Úplne triviálne, najmä keď máš pozdĺžne rezy. Je to obyčajný pomer rozdielu výšok k vodorovnej vzdialenosti tých dvoch bodov. Teda keď si tam nakreslíš pravouhlý trojuholník, ktorého preponou bude meraná naklonená rovina, z nižšieho bodu vedieš vodorovnú čiaru (jedna odvesna) a z vyššieho zvislú (druhá odvesna), tak pomer zvislej (kratšej) odvesny k vodorovnej (dlhšej) je sklon. Inými slovami, je to tangens uhla meranej roviny voči vodorovnej rovine. Na záver to, samozrejme, vynásobíš 1000, aby to to vyšlo v promile.
(Teda napr. pri uhle 45 stupňov je sklon 1000 promile.)

ako sa dá vypočítať sklon v promile? Mám tie pozdĺžne rezy tam, ale rád by som si to vyrátal sám len neviem nikde nájsť vzorec

v DNV 0 Smer 0 SNS 0 HZDS.... čo ma nesmierne teší. Som ale zvedavý, na koho sa budú vyhovárať, keď sa z toho dna, kde sa teraz DNV nachádza, neodrazíme ?

Podla povodneho zameru z roku 2004 (pred teoriou o nadvlaku a hybride) mal byt sklon na Safarikovom namesti 42,6 ‰. Na porovnanie maximum v Bratislave je na konci Karlovej vsi vo velkosti 57,5 ‰ a rovnake elektricky v Prahe jazdia po tratiach so sklonom cez 70 ‰. Viac tuna: http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?u=700000&id_org=700000&id=73971

co ma ZSSK s projektom TEN-T??? Spravca a investor vystavby zeleznicnych trati na Slovensku je pokial viem vylucne ZSR... ZSSK je osobny zeleznicny dopravca vyuzivajuci trate ZSR...

to je práve to, že mi nepovedal aké číslo lebo si nepamätá. Ja som mu povedal, že rád by som videl čísla a výpočty. V zime to sťažujú mokré a namrznuté koľaje, to je jasné snáď nie? Ale s tým stúpaním moc neverím, aspoň teda zatiaľ nie, kým neuvidím čísla a nedám sem na porovnanie nech to niekto porovná so stúpaniami napr. na tratiach v Prahe či Brne.

Ftáčnik rozhodne nie je ideálny, ale z tých troch je to to najmenšie zlo. ?

No ale komukolvek by si pripisal sucet ich hlasov, tak poriadie nezmenis.

Aké KONKRÉTNE stúpanie - v promile - tam podľa tvojho otca vznikne a aké stúpanie je podľa neho električka schopná prekonať v zime a aké v lete?

Lebo "Smer" ?

To zalezi od toho co od neho ocakavas