Si:
Nemozes sa rovnako vyviezt trolejbusom na Hlavnu stanicu a odtial ist cez Mercheg do Viedne. Totiz ta trat nie je ani elektrifikovana a do Viedne by to tade trvalo podstatne dlhsie ako po priamej trati rychlostou 160 km/h. Aj keby ten vlak isiel o 5 minut neskor z Petrzalky, urcite by to dobehola aj predbehol. A fakt nechapem ze cim by bol ten system prepojeny (ako? - vsak trat z Hlst je pretazena, kazdu chvilu ti tam ide vlak, na zeleznici je zabezpecovacka, tam sa nejazdi na dohlad ako na tramvajach...). To, co pises je presne taky nezmysel ako to co prezentoval Kovalcik. Iba s tym rozidelom, ze miesto toho aby to islo v meste pod zemou, tlacis to na existujuce elektrickove trate s tym, ze ich prestavas na 1435 mm. Chces tahat elektricky (alebo aj kockopsy, to je jedno co to bude) po zeleznicnej trati z Hlst do Lamaca s tym, ze tam este zriadis nejake dve zastavky. (to nikdy zelznice nepovolia! Uvedom si to). Ja osobne by som radsej postavil klasicku elektricku na rozchode 1000 mm z Hlst na Patronku, odtial do Lamaca a nasledne do Stupanvy, ktora v sucastnosti vobec nie je obsluhovana osobnymi vlakmi ZSR. To je velmi zaujimave a urcite by to malo zmysel, staci si pozriet plnost SADistickych liniek zo Stupavy. Zaroven by som z Patronky vybudoval odbocku k Lafranconi a pri tej prolezitosti este tych 600 metrov do Mlynskej doliny. Tym aj celu siet prepojim, bude menej zranitelnejsia. Okrem toho sa da postavit aj prepojovacia vetva medzi Lamacom a Devinskou Novou Vsou a zaroven sa cela siet napoji na vozovnu Dubravcice. Toto ma ovela vacsi zmysel ako vyhodit preniaze na zmenu rozchodu a tlacit tramvaje do regionu. Lebo ked spravim to, co som pisal, tak mozem drasticky zrusti vsetky gumokoly v tejto lokalite (rozmej autobusy). Ked spravim to co si mi pisal ty, tak ich tam muisim nechat a dufat, ze mi ludia presadnu zo SADistickych busov na tramvaj. Alebo dufat ze presadnu z aut na tramvaj (co je este mejen realne). Ja som za to, najprv nahradit vnutromestske gumokoly tramvajami a az potom zistovat ako to vyzera v regione. A aj potom ti musi byt jasne, ako to so zatazenostou trati ZSR vyzera a ako to bude vyzerat.
A este si mi neodpisal na moje otazky, zrejme si nepochopil, ktore som myslel, tak ich este raz napisem:
1. Co rozchodu 1000 mm chyba? Co tomu rozchodu fakt chyba?
2. Ako by vyzerali elektricky v Zeneve, Bazileji a inych mestach (kde ich uspesne prevadzkuju na 1000 mm rozchode), keby tam boli taky ludia ako Vy a presazovali by stale zmeu rozchodu. Povedzme ze by to preslo a vyhodili by sa na to peniaze. Myslite si ze by zmena rozchodu v nejakom bode viditelne zlepsila pre cestujuceho komfort alebo atraktivnost? Nehovoriac o tom, ze co by sa s tymi peniazmi dalo urobit, keby sa neminuli na zmenu rozchodu (trate, podvozky, vyhybky, depa, posuvanie vrchneho vedenia, etc...).
Nemozes sa rovnako vyviezt trolejbusom na Hlavnu stanicu a odtial ist cez Mercheg do Viedne. Totiz ta trat nie je ani elektrifikovana a do Viedne by to tade trvalo podstatne dlhsie ako po priamej trati rychlostou 160 km/h. Aj keby ten vlak isiel o 5 minut neskor z Petrzalky, urcite by to dobehola aj predbehol. A fakt nechapem ze cim by bol ten system prepojeny (ako? - vsak trat z Hlst je pretazena, kazdu chvilu ti tam ide vlak, na zeleznici je zabezpecovacka, tam sa nejazdi na dohlad ako na tramvajach...). To, co pises je presne taky nezmysel ako to co prezentoval Kovalcik. Iba s tym rozidelom, ze miesto toho aby to islo v meste pod zemou, tlacis to na existujuce elektrickove trate s tym, ze ich prestavas na 1435 mm. Chces tahat elektricky (alebo aj kockopsy, to je jedno co to bude) po zeleznicnej trati z Hlst do Lamaca s tym, ze tam este zriadis nejake dve zastavky. (to nikdy zelznice nepovolia! Uvedom si to). Ja osobne by som radsej postavil klasicku elektricku na rozchode 1000 mm z Hlst na Patronku, odtial do Lamaca a nasledne do Stupanvy, ktora v sucastnosti vobec nie je obsluhovana osobnymi vlakmi ZSR. To je velmi zaujimave a urcite by to malo zmysel, staci si pozriet plnost SADistickych liniek zo Stupavy. Zaroven by som z Patronky vybudoval odbocku k Lafranconi a pri tej prolezitosti este tych 600 metrov do Mlynskej doliny. Tym aj celu siet prepojim, bude menej zranitelnejsia. Okrem toho sa da postavit aj prepojovacia vetva medzi Lamacom a Devinskou Novou Vsou a zaroven sa cela siet napoji na vozovnu Dubravcice. Toto ma ovela vacsi zmysel ako vyhodit preniaze na zmenu rozchodu a tlacit tramvaje do regionu. Lebo ked spravim to, co som pisal, tak mozem drasticky zrusti vsetky gumokoly v tejto lokalite (rozmej autobusy). Ked spravim to co si mi pisal ty, tak ich tam muisim nechat a dufat, ze mi ludia presadnu zo SADistickych busov na tramvaj. Alebo dufat ze presadnu z aut na tramvaj (co je este mejen realne). Ja som za to, najprv nahradit vnutromestske gumokoly tramvajami a az potom zistovat ako to vyzera v regione. A aj potom ti musi byt jasne, ako to so zatazenostou trati ZSR vyzera a ako to bude vyzerat.
A este si mi neodpisal na moje otazky, zrejme si nepochopil, ktore som myslel, tak ich este raz napisem:
1. Co rozchodu 1000 mm chyba? Co tomu rozchodu fakt chyba?
2. Ako by vyzerali elektricky v Zeneve, Bazileji a inych mestach (kde ich uspesne prevadzkuju na 1000 mm rozchode), keby tam boli taky ludia ako Vy a presazovali by stale zmeu rozchodu. Povedzme ze by to preslo a vyhodili by sa na to peniaze. Myslite si ze by zmena rozchodu v nejakom bode viditelne zlepsila pre cestujuceho komfort alebo atraktivnost? Nehovoriac o tom, ze co by sa s tymi peniazmi dalo urobit, keby sa neminuli na zmenu rozchodu (trate, podvozky, vyhybky, depa, posuvanie vrchneho vedenia, etc...).
Martyk
Nejdůležitější je boční zrychlení (odstředivá síla) a případně i další podobné síly. Tyto síly jsou závislé pouze na geometrické poloze koleje (GPK) a s rozchodem nemají společného vůbec nic. V praxi jednoznačně platí, že obloukem o poloměru 30 m pojedeš s monorailem stejně rychle, jako s vozidlem na rozchodu 2300 mm. Tedy asi do 25 km/h, protože při vyšší rychlosti by ti cestující padali ze sedaček. To je jednoduchá fyzika, se kterou neudělá nic žádný rozchod. Proti tomu se můžeš bránit v zásadě dvěma věcmi:
1) přechodnicemi - ty zajistí plynulý náběh bočního zrychlení. Lidské tělo naprosto podvědomě přenese těžiště (nakloní se) a tudíž můžeš obloukem projet rychleji, než kdyby ta síla vznikla skokem.
2) převýšením - v oblouku s převýšením se vozidlo nakloní a boční zrychlení tím pádem netlačí lidi ke straně, ale šikmo k podlaze.
Různé pískání a drncání v obloucích má jiné příčiny, než je rozchod kolejí a brněnský debilismus by se projevoval naprosto stejně na rozchodu 500 mm, jako se dnes projevuje na 1435 mm. Znovu opakuju, že f Prase(ti) tyhle jevy skoro nejsou a dobře víš, že u vás je pár dost drsně hvízdajících a drncajících oblouků. Tyhle problémy prostě s rozchodem nemají nic společného.
Ty sám jsi tady jako jedinou měřitelnou výhodu metrového rozchodu uvedl, že jakési (snad podélné) síly, které působí na svršek. Takové výhody se týkají pouze stavby a údržby tratí. Těžko však mohou ovlivnit jízdní vlastnosti a chování vozidla na trati. A podle mě jistá menší údržbová náročnost tratě v obloucíh nedokáže vyvážit vyšší nároky na niveletu koleje (aby se zabránilo kývání). To je vidět na TEŽ. Tratě DP Blava jaksi vzhledem k existenci trabustů nejsou vhodné pro jakékoli srovnávání.
Optimální šířka tramvaje je 2,6 m, je to kompromis mezi kapacitou (požaduje se maximální šířka) a využitím plochy ulice (požaduje se co nejužší těleso). 2,5 m, které máte v Bratislavě se tomu pěkně blíží a zúžení vozidel není nejvhodnějším řešením. I TEŽ se rozhodly pro širší vozidla. To je ale námět na dlouhou studii, pro kterou tady není dost místa a já ani zdaleka nejsem dostatečně odborně navýši, abych ji dokázal zpracovat.