Discussion Forum › General Discussion

Napísal som opäť vedeniu Dopravného podniku, tak si dovolím podelíť sa s tým aj na tejto stránke

Je naivné sa domnievať, že starým časom odzvonilo. To, že Vašimi činmi vzdávate hold určitým minulorežimovým tradíciám, ma preberá z tejto naivity. Oprášenie spartakiády a nacvičovanie výstupov (nástupov a prestupov) s cvičencami (cestujúcou verejnosťou) sa zdá, má podstatne hlbšie korene, ako som si myslel.
Nie je to tak dávno (17.5.2004), keď som sa okrem iného dotkol aj problému výluk (citujem : „Tiež nás nesmierne tešia neustále výluky, hlavne však ich dĺžka v počte dní. Veľmi nám to spríjemňuje naše cestovanie a už to ani nestíhame sledovať kde, kedy a koľko. Ako bývalý zamestnanec železničného staviteľstva sa len nestačím diviť, ako si to z časového hľadiska viete pekne dlhodobo rozložiť a určite aj zdôvodniť. Aj za "mojej éry" sa takéto práce uskutočňovali a to, že tieto činnosti sa vykonávali aj po sobotách, nedeliach či po nociach bolo pravdepodobne omylom a je to už prekonané. Ľudia si zvyknú. Ja však nie.“).
Z hľadiska prepravy verejnosti do Rače a z nej je to už u vás pomaly rutinná záležitosť či račiansky folklór a tak na tejto trase jedna výluka strieda druhú. Za posledné 3 či 4 roky ich bolo „požehnnane“. A pritom jedna bola priam gigantická, keď celý úsek medzi Vinohradmi a Komisárkami prešiel celkovou, generálnou rekonštrukciou. Nie je mi jasné, keď po takejto rozsiahlej a náročnej oprave treba znova vykonávať identické činnosti za peniaze daňových poplatníkov a „spríjemňovať“ im už beztak „radostné“ cestovanie. Nuž Spartakiáda má svoje tradície a netreba nechať jej účastníkov vyjsť z cviku.
Netvrdím, že nemohlo prísť k nejakej krízovej situácii. Ale jej riešenie nemôže byť na úkor cestujúcej verejnosti. Tobôž, ak tam vládne taký pracovný harmonogram (viď. citát) a neutíchajúce pracovné nadšenie, aké možno vidieť na spomínanom úseku. (Napr. v sobotu 6.11.2004 cca o 10.00 hod som mal možnosť vidieť na danom úseku až 6 pracovníkov a o cca 13.30 hod. už ani nohy, podobne je to tak aj v pokročilejších popoludňajších hodinách cez pracovné dni). Ale čo sa dá už robiť, keď je to naplánované a vykalkulované na presný počet dní. Spartakiáda je totiž všemocná.
Nie je nič krajšie pri nacvičovaní spartakiády ako ochota a ústretovosť vašich niektorých vodičov. Hlavne v takomto „vľúdnom“ počasí. Nič vás nepoteší viac, ako keď vodič linky X3 vám dá jasne najavo, ako s vami súcití. Pri prestupovaní na Vinohradoch z prichádzajúcej električky a smerovaní po prechode k „jeho“ stojacemu vozidlu, vám svojim manifestačným odchodom dá jasne najavo, kto je pánom na cvičisku (piatok 5.11.2004 o 22.10 hod.). Dovoľte mi teda, aby som sa mu touto formou poďakoval. (A samozrejme aj vám). Ešte lepšou formou odmeny by však mohla byť jeho fotografia pred rozvinutou zástavou vašej firmy, či nastúpenou jednotkou vašej organizácie.
Ak sa vám bude (samozrejme zase) zdať, že ide akožeináč „o kritiku a invektívy a že by som mal vyberať slová, nakoľko aj vo vašej spoločnosti pracujú ľudia, ktorým záleží na kvalite poskytovaných služieb a rovnako aj ich mrzí súčasná situácia v električkovej doprave“, tak vás potom pozývam na pravidelné cestovanie medzi pravidelných i nepravidelných účastníkov spartakiády. Možno sa dozviete toho viac.
Hoci sme v tomto prípade na jednej lodi MHD a spája nás jeden verejný záujem (a vesmír), tak si myslím, že to naše spoločné cestovanie a nacvičovanie spartakiády nehrozí.


V Bratislave 9.11.2004 Miroslav Daniš