Reply on: El Sergio #36917:
Teraz neviem či to bola S43 alebo 43S bola to posila pre 43 (teraz 93) a je to vybudovaná konečná (točňa) pre túto linku ako je trojuholníková križovatka medzi zastávkami Lúčanka a Znievska) Kedysi tam bola aj predajňa električeniek. Teda ak si dobre pamätám na to všetko, lebo som bol vtedy malý.
, by okolo benzinky iba zatocila, teraz su tam semafory. :))
yale
To, čo tu máme, je historicky a politicky (tlakom miestnych častí a rôznych skupín) vygenerovaná sieť liniek bod-bod, bez ohľadu na to, či ide o trolejbus, autobus alebo električku.
Bratislavská električka nie je ani rýchloelektričkou, ani nosným systémom. Nemá na to dostatočnú rýchlosť, frekvenciu (a tým ani kapacitu) a kvalitu, a ostatné spoje nie sú podriadené tomu, aby cestujúcich navážali na jej trasu.
Áno, počet prestupov sa zavedením nosného systému zvýši! A ľudia sa musia naučiť prestupovať, ale to budú robiť iba vtedy, ak budú vedieť, že spoje nosného chodia v dostatočnej frekvencii a budú mať k dispozícii kvalitné prestupové uzly. Skrátka, celá bod-bod dopravná sieť sa musí prerobiť na sieť s prestupovými uzlami a zbernicovým systémom. Pretože bod-bod systém je komplikovaný, neefektívny a ťažko rozširovateľný. A je to tak, že mnohí ľudia stratia priame spojenie - ktoré im dnes chodí raz za pol hodinu. V súčasnosti, ak chce cestujúci ísť z Karlovky na Zlaté Piesky, počká si na 4-ku, pretože každá električka sa krúti po centre inak a neexistuje tam jeden logický prestupový uzol na vajnorskú radiálu.
Električka sa dá prebudovať na nosný systém - treba rekonštruovať trate, zaviesť segregáciu trate alebo aspoň preferenciu mimo centra, trocha zriediť zastávky na radiálach, nasadiť vozidlá umožňujúce rýchly nástup v úrovni podlahy (alebo aspoň s nízkou podlahou), zredukovať počet liniek v prospech vyššej frekvencie a samozrejme zabezpečiť, aby ostatné druhy dopravy navážali cestujúcich k prestupovým bodom.
Bohužiaľ, v centrálnej mestskej oblasti sa ani s povrchovou električkou nedá nič urobiť, tam musí ísť pod zem - na povrchu neexistuje dostatočný priestor pre nerušenú prevádzku frekventovaného systému, ani na prestupné stanice. Vedenie nosného systému podľa územného plánu (trasa A,
Som toho názoru, že jednoduché zakončenie petržalskej električky na Šafárikovom námestí je riešenie, ktoré iba nahradí časť autobusov z Petržalky električkou, ale neprinesie nijaký zásadný príspevok k zmene systému na nosný a najmä nie je nijakým prínosom pre dopravu v centre a už vôbec nie v ostatnej sieti. Pôjde len o provizórium, ktoré za súčasných podmienok rýchlo zdegraduje na ďalšiu radiálu pomaloelektričky DPB - nových vozidiel nebude dosť, začnú tam jazdiť T3 dvojičky atď atď. A za 15 rokov sa zistí, že starý most už opäť nevyhovuje a bude ho potrebné opäť rekonštruovať či postaviť nanovo (aj súčasné návrhy hovoria, že starý most aj po rekonštrukcii bude mať len pár desaťročí života). Vyhodené peniaze, ktoré nič nevyriešia, iba oddialia začiatok reálneho riešenia zas minimálne o dekádu.
Preto som názoru, že treba začať od začiatku budovať trasu B až po Trnavské Mýto. V Petržalke by trasa bola zapustená tesne pod povrchom, popod Dunaj tunelom, hlavný prestupný bod Kamenné námestie, samozrejme obsluha Hlavnej stanice, na Trnavskom Mýte (Filiálka) ďalší veľký prestupný bod, neskôr ďalej smer Ružinov (ružinovská radiála by bola opäť iba plytko zapustená).
Či tam budú fungovať od začiatku vozidlá kapacitného systému (metro) alebo moderné električky (pre-metro) je na zváženie, v každom prípade súčasné (t.j. historické) električky by tam nechodili. Samozrejme, podzemné trasy a stanice by neboli metrom pražského typu, ale výrazne zjednodušeným systémom zameraným najmä na funkčnosť, nijaké mramorové stanice. Výhodou takéhoto systému by bolo aj to, že jeho prevádzkovateľom by nemusel byť DPB.
Takže ja hovorím - treba budovať od začiatku nosný systém v trase podľa územného plánu, a nech odborníci posúdia, či tam bude chodiť moderná električka alebo niečo iné.