Discussion Forum › General Discussion

Ak nastúpim do voza DPB a následne do voza SL, tak kde bude informácia, že som vo voze DPB už zaplatil?

Ziadna taka poziadavka nie je. Pri prestupe ku DPB ci ZSSK ziadna evidencia nie je. Pri prestupe k SL by evidencia mohla byt riesena presne tak isto ako pri papierovom listku.

Tvoje riešenie je síce fajn, ale nespĺňa požiadavku evidencie pri prestupe k inému dopravcovi, ktorá v Bratislave je.

"trend", "uchylaciny" a "by mala byt." sú veľmi pozoruhodné argumenty. ☺

Este debilnejsie riesenie ako to sucasne (a to uz je co povedat).

Trendom vo verejnej doprave je pouzivanie beznych bankovych kariet s hromadnym uctovanim (spravidla raz za den) a automatickym vyberom najvyhodnejsieho cestovneho. Tym smerom sa malo ist.

Co sa aplikacie tyka, tak ta by samozrejme bola vhodny doplnok, ale bez nejakeho scanovania kodov vo vozidle a podobnych uchylacin. A bez nutnosti zakaznickeho konta - platba by mala byt mozna aj priamo kartou (idealne s ulozenim udajov).

0,1 sekundy je zdržanie?

https://dennik.hnonline.sk/slovensko/850489-nesrovnal-chce-novu-stanicu-na-trnavskom-myte

kedy konečne prestanú blúzniť o tom, že smer Rakúsko a Maďarsko potrebuje dráhovú dopravu? Či sú úplne mimo realitu?

Prosim ziadne skenovanie QR kodov vo vozidle, to by pri nastupe velmi zdrzovalo.

Ak by sa v sucasnom systeme umoznila platba bezkontaktnou platobnou kartou, bude to podla mna dostatocne. Idealna volba aj pre obcasnych cestupujucich / turistov / tych, ktori nebudu chciet aplikaciu v mobile.

Aj v takomto rezime by sa dala oddelit on-line synchronizacia cisla karty a platnosti liska s centralnou databazou dopravcu prip. organizatora dopravy a nasledne (z pohladu zakaznika off-line) davkove zuctovanie platby medzi dopravcom a bankou. Podobne to ma napr. Londyn, kedze to umoznuje zavadzanie dennych limitov alebo roznych schem zliav.

Uvádzam jednu z alternatívnych možností voči predraženému systému elektronických peňaženiek, ktorý bol nedávno spustený:

Aplikovať systém z devädesiatych rokov v roku 2016 podľa mňa nebol dobrý nápad. Je vhodné sa pozrieť na aktuálne trendy a predikcie najbližšej budúcnpsti. Aplikácia v mobile by bola normálne 2016 riešenie. Tam by si cestujúci vytvoril kreditné konto.

Keďže je pre objednávateľov taká dôležitá evidencia, tak druhou časťou by bol označovač s dotykovou obrazovkou.
Na obrazovke by si substrát zvolil lístok (/lístky). Následne by z obrazovky označovača oskenoval QR kód aplikáciou v mobile. Komunikácia o platbe by prebehla online mobilom a nie nespoľahlivo cez označovače. Evidovalo by sa, v ktorom vozidle došlo k nákupu, tak ako aj teraz.

Žiadne karty, žiadne kartové čítačky, žiadne (ne)párovanie údajov, nižšie náklady. (Čítanie QR kódu sa na prenos informácii o platbe používa bežne, takže nič scifi.)

Ochrana hraníc prebiehala tak, že keď sa niekto priblížil k hraniciam, automaticky bol sledovaný pohľadom. Pamätám si na jeden zážitok, keď sme boli na prechádzke po ceste, ktorá vedie k vojenskému cintorínu. Bola tam jedna mladá rodinka a ich otec išiel natrhať jablká cez hranicu ? . Hneď ako prekročil hranicu zakričali pohraničiari halt, len to natrhanie mu trvalo iba pár sekúnd, tak zakročiť už nestihli.

Dúfam, že ty to nebudeš vnímať ako výsluch: Ako to pokračovalo, resp. skončilo? A kde konkrétne si to zažil? ? Btw posledné domy na Pressburger Strasse sú dosť blízko hranice, ich obyvatelia a návštevníci nemali so svojimi vojakmi problémy? A neviem si predstaviť ako pri hranici fungovali poľnohospodári - či už slovenskí na slovenskej strane, ale aj rakúski na rakúskej strane.

Záhadou je mi aj to, že keď z Kopčianskej ul. na Pressburger Strasse nesmú jazdiť autá, tak prečo tam nie je nejaká mechanická zábrana [cez ktorú by bez problémov prešli chodci aj cyklisti]? Veď most z DNV do Schlosshofu je z oboch strán zabezpečený proti prístupu áut. Len dúfam, že od tých závor majú policajti, hassiči záchranári kľúče keby bolo treba...

Hliadky už boli ale policajné, nebolo to ako pár mesiacov pred decembrom 2007, keď som mal v pätách tmavozelený Land Rover, z ktorého vyskočili traja príslušníci Grenzeinsatz Bundesheer so samopalmi Steyr AUG a rádiostanicami s metrovou anténou ? Vtedy mi naozaj nebolo všetko jedno, pretože som taký akčný zásah vôbec neočakával ?

To aj u nás, poväčšinou. Ale v tomto konkrétnom prípade išlo o Kopčiansku, ktorá bola tie prvé schengenské dni medializovaná, že Kittsee - obyvatelia aj starosta si neželajú, aby sa tade voľne prechádzalo (mysleli tým hlavne počerných obyvateľov Kopčan). Preto tam ešte prvé dni boli stále hliadky (ako už písal solider).

Poliaci na to nepotrebovali ani dva týždne - úderom polnoci si zúrivá Straž Graniczna zbalila samopaly, odišla a mohlo začať korzo.

Chcel som chodiacej otázke Peonovi dať príklad hranice dvoch krajín EÚ, jednej schengenskej a jednej non-schengenskej. Hranicu SRB/HU (non-EÚ/EÚ) tiež poznám veľmi dobre, raz mi tam Maďar prefilcoval celé auto, lebo mu môj spolucestujúci podal pas tak, že musel spraviť krok, čo sa ho nesmierne dotklo.

HU/RO je slabota, skôr by som odporúčil HU/RS ? Tam som si raz znenazdajky poklepanie po kufri auta od maďarského colníka vysvetlil ako "môžeš ísť", pričom on myslel "otvor kufor "? Po zaradení jednotky a plnom knedlíku nastal tiež trocha rozruch ?

A asi dva týždne po vstupe do Schengenu už tam nikde nebol jediný policajt a ľudia už tam chodili výletovať...

Ak nie si schopný porozumieť textu, tak radšej nediskutuj. Ja som reagoval na to tvoje naháňanie po poli. Samozrejme nikoho za nelegálne prekročenie hranice nestrieľali zozadu a bez výstrahy. Ale keby si pred ich očami a napriek výstrahe prekročil hranicu a ešte pred nimi utekal, tak by ťa picli a fertig. A ti výsluchy si nechaj pre iných.

Normálne to bola strážená štátna hranica, vojaci mali určité pozorovacie stanovištia, hliadkovali, hranica nebolo miesto, kam sa chodilo prechádzať. Prechádzalo sa iba cez riadne hraničné priechody. Kopčianska nebola oficiálnym priechodom, dokonca aj po vstupe SR do Schengenského priestoru tam stáli hliadky, ktoré kontrolovali konkrétny vstup do Kittsee a naznačovali, že si miestni neželajú, aby táto ulica bola priechodným korzom pre Slovákov do ich obce.