Discussion Forum › General Discussion

Budem na fore uz len asi 1/2 hodiny, ale aspon zacnem.

/V prvom rade sa chcem podakovat za slusnu debatu vymykajucu sa poslednym zeriavnicko-jerabnickym excesom.../

Prva tema na debatu v tomto smere je, ze ake mesta s akym stupnom pokrytia nakladov vlastnymi trzbami maju aku tarifu. Az na vynimky plati, ze mesta s nizkym stupnom pokrytia nakladov trzbami za CL a vyssim doplatkom dotaciami /mesta v Amerike a zapad.Europe 25-35%, Blava 42-45%, je to ovplyvnene aj velkostou mesta a dlzkou jednej priemernej jazdy/ maju volnu tarifu 5 "bez obmedzenia". Cim viac sa to pritvrdzuje, tym su vacsie obmedzenia. Ak ma ZA pokrytie trzbami 56-60% /a este si vlastnou komercnou cinnostou privyrobi cca 5%/, moze dat komercne zlavy na casove listky az do 30-40%, kym mesta s vyssim podielom trzieb /a teda aj vacsou zavislostou na ich/napr. len 20%. Ale stale plati, ze tym sa zvysuje aj povinnost /aky paradox!/ dokladovat jednotlive jazdy a jednotlive zlavy na jednotlive kategorie cestujucich.

pokracovanie

Juraj: tak môžme tie výhody? ?

prave preto sme (ja a pete) pouzili ako priklad BB. Hoci je system v Ziline (laicky mozme povedat aj "zilinsky" ) priatelskejsi k cestujucim, napriek tomu je pokles porovnatelny, vyrazny a hlavne alarmujuci. Hroza ma obchadza pri pomysleni na naklady spojene s nahananim cestujucich do MHD v dalsich rokoch ak sa ten pokles nezastavi. Keby sme v BB mali k dispozicii take zdroje ako Zilina (dotacie), hned zajtra mame casove predplatne listky a nastup vsetkymi dverami.
My=bb.iMHD samozrejme

Presnejsie porovnanie s Presovom nam mozes dat ty - porovnanim napr. miestokilometrov.

Trosku ti budem oponovat. Suhlasim s nazorom, ze stupnovanie narokov na cestujucich je urcitym stupnom "buzeracie". Ale ak zoberieme fakt, ze "nultym" stupnom "buzeracie' je cestovanie uplne bez akehokolvek oznacovania, tak "svetovy" modny hit check-in, check out by mal byt jeho vrcholom a uplne /podla toho, ako je za "buzeraciu" kritizovana Zilina/ neprijatelnou moznostou! A aihla! Ono to tak nie je! Takze kde je pravda? Podla tisicrocnej historie ludstva asi niekde uprostred... A ako daleko je "zilinsky" system od tohto pomyselneho stredu?

To máš tak.... Slovensko je malé.... Žilina tiež.... I keď je na Slovenské pomery veľká, v globále je malá.... Tým príspevkom som narážal hlavne na to, že ľudia budú cestovať stále tí istí a stále tým istým smerom / vo väčšine prípadov do práce a späť, k lekárovi a späť , ..../. Určite ľuďom nebude jedno, ak napr. cestujem z Bánovej do nemocnice: musím vystúpiť pri Priore, vyliezť hore kopcom na Hurbanovu a tam 15 minút čakať na L3. A tak takému dôchodcovi teraz trvá toto spojenie zhruba 50 min. Časová tarifa mi je v takomto prípade na nič. Zástavková má svoje výhody. Ak by som mal ja byť hnaný nejakým termínovaným časovým lístkom, tak sa na celé cestovanie vykašlem a pôjdem taxíkom. Frekvencia spojov v Žiline nie je a ani nebude nikdy taká ako v Prahe alebo Blave alebo ja neviem kde / 2-5min/už len kvóli veľkosti mesta. Preto ja osobne zastávkovú tarifu vítam.

Tak aj tebe musim vysvetlit 2 veci.

1/ Pocitanie cestujucich sa robi dvoma sposobmi.
a/ Tam, kde je evidencia vsetkych jazd cez palubne pocitace a oznacovace /s vynimkou deti do 6r./, su to presne cisla. Preto je to v ZA a BB cca 18 mil. cestujucich za rok.
b/ Kde su len evidencne mesacne stvrtrocne preukazky /ci na papierovej alebo na plastovej karticke/, tam sa rata podla metodiky Statistickeho uradu automaticky PRE VSETKYCH 80 jazd na mesiac a 240 jazd na stvrtrok. Aj v tych pripadoch, kde v Ziline zistili, ze neprejazdia za mesiac 80, ale iba 50 jazd a za stvrtrok nie 240, ale iba 150 jazd.

Zdruzenie prevadzkovatelov MHD v SR ma preto 2 rozne udaje, kde je su jednej kategorii mesta s presnou evidenciou a v druhej so "statistickou" evidenciou. Rocenky tohto zdruzenia mam k dispozicii, pri najblizsom stretnuti budu k dispozicii. Pred niekolkymi tokmi, po zavedeni CK sme v Ziline jeden rok pocitali oboma sposobmi, pri jednom vyslo 36 mil., pri druhom 23 mil. cestujucich za rok.

Posledny faktograficky ukazovatel /ale v opacnom garde/ je cislo prepravenych cestujucich MHD. Rocne sa vykazovalo statisticky /vsak ich je len "par"/ niekolko tisic prepravenych ZTP a po zavedeni 1 Sk listkov ich bolo predanych za 6 mesiacov 537 tisic!!!

Takze moja dobra rada pre vsetkych kolegov-diskuterov na iMHD: neverte statistikam!!! A hlavne - ani ich nepouzivajte...

O tom to je! Prave Zilina by terazky nemala buzeraciu cestujucich vyhanat ludi z MHD, lebo ti uz na nu nie su tak odkazani ako v PO, BB! A ked uz su zvyknuti na auto, na drahy benzin, naspat uz nevratia.

A ked sme uz pri tom, aj v bohatsich krajoch na zapade su mesta kde vladne MHD nad IGK. Tam iste cestujucich nebuzeruju...
Prešovská MHD vozí ročne 38 miliónov ľudí, v porovnateľnom Remscheide je to 80 miliónov
http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=10.3.2004/14560P

Ovplyvni? negativne alebo pozitivne ano, ale nielen v Ziline, ale v kazdom inom meste, aj v Lyone, aj v Brezne, aj inde. Ale je to omnoho zanedbanejsi vplyv ako to, ci je v regione 9 alebo 19 %-na nezamestnanost alebo priemerna mzda je 12 alebo 17 tis.Sk/mes. Toto ma urcite omnoho vacsi vplyv ako nejaka tarifa...

A druha poznamka: NIKDY som netvrdil, ze sa zilinsky system MUSI zaviest vo vsetkych podnikoch, ani to, ze banskobystricky nastup vsetkymi dverami je super napad. Prave naopak. Stale tvrdim, ze ini chcu Ziline nanutit ine systemy a ze kazde mesto ma svoje specifika a nemali by sme si tarifne systemy navzajom ani nutit, ale ani vylucovat. A ja problem s nanucovanim "zilinskeho" systemu inym vobec nemam, ale naopak, s nanucovanim inych systemov do Ziliny skoro sustavne.

typ tarify Ti ovplyvní mieru poklesu ? viď PO vs. BB/ZA

Odbocim trochu od systemu tarify a spytam sa ta: Nevidis trochu suvislost medzi vyssou hospodarskou urovnou /na zapade tomu hovoria "stupnom blahobytu" - kde 0% su zobraci a 100% ti v Rolls-Royceoch/ a udrzanim alebo poklesom populacie vyuzivajucej MHD? Alebo inac: Jednoznacne tvrdis, ze na narast, stagnaciu alebo pokles ma vplyv IBA typ tarify? Ak ano, tak si macher, klobuk dolu, prihlas sa na Nobelovu cenu za ekonomiu...

nemal som na mysli _žilinskú_zastávkovú_tarifu, ale (žilinskú) zastávkovú_tarifu...

Si ma predbehol

Isteze sa odbornici nevedia dohodnut. Ked su ti odbornici v Ziline presvedceny ze coskoro za buzerujuci zilinsky system musi zaviest vo vsetkcy podnikoch, ked su bystricki odbornici presvedceny, ze sa ich system nastupu dverami musi zaviest v ovsetkych dopravnych podnikoch atd, tak bodaj by sa dohodli... Lenze v MHD cestuje 99% laikov, a ti si za cestovanie platia (na rozdiel od odbornikov, zeano). A hlavne oni povacsine nevedia, ze su aj systemy ine, pre nich lepsie a pohodlnejsie.

Myslim ze sa vsetci zhodneme, ze bystricky system nastupu prednymi dverami je horsi ako zilinsky... Ako je ale mozne ze v Ziline mate rapidnejsi pokles cestujucich ako v BB?

prepravene osoby v BB:
2002 - 23 000 000
2003 - 19 600 000
2004 - 17 700 000

prepravene osoby v ziline:
2002 - 23 283 584
2003 - 19 334 000
2004 - 17 281 000

Cim to je? Ze by cestujucim bolo jedno ako su bozerovani?

Kedze si ma vobec nepochopil, tak este raz od Adama.

1/ Neeexistuje zilinska zastavkova tarifa, tak ako neexistuje hannoverska zastavkova tarifa, bratislavska casova tarifa, norimberska pasmova tarifa ci kodanska zonova tarifa. Existuje iba tarifa casova, zastavkova, pasmova, zonova a volna, pripadne ich kombinacie, definovanie presneho poctu ich vyhod a nevyhod vzhladom na miestne pomery, t.j. velkost a konfiguraciu mesta, prestupovy koeficient, hybnost obyvatelstva, percento trzieb za CL atd. atd.

2/ Je potrebne si objektivne zadefinovat mnoztvo a velkost tychto vyhod-nevyhod a po analyzovani horeuvedenych miestnych pomerov zvazit, ci najvacsia vyhoda alebo najmensie zlo bolo aplikovane v tom-ktorom meste. A nakoniec v Ziline.

neviem ci to tu uz bolo, ale mozeme porovnat pocty cestujucich BB a ZA.

rok 2002 2003 2004
BB 23,0 19,6 17,7
ZA 23,3 19,3 17,2

A teraz mi povedzte v com je Zilina lepsia (recnicka otazka)! Ak sa aj tento rok \"preteka\" s Bystricou (DUFAM ze NIE) tak to nebude len o iluzornej strate z prestupu.

A zaver mojho uvodu do kulturnej diskusie:

Nikde, od vysokoskolskych skript pocnuc az po svetovy kongres UITP, si nikto nedovoluje akukolvek variantu nazvat pseudotarifou. Vsade je iba odborna diskusia o vacsich alebo mensich vyhodach jednotlivych variant z roznych pohladov /a ze ten alebo onen tarif a jeho zdovodnenie sa navzajom vylucuju je teda principialne uplne scestne - samozrejme plati len pre majitela jedinej a absolutnej pravdy/, pricom prave tieto rozne uhly pohladov su zakladom odbornych diskusii a jednotlive vyhody alebo nevyhody su iba ich odvodenymi dosledkami.

Je samozrejme uplne normalne a slusne, ze o tom mozeme diskutovat aj tu, a som k tomu plne k dispozicii, ale nie na urovni kocisov prazskej konky z 19. storocia a im prislusneho vyjadrovania.

dobre, tak začnime od Adama (ehm...Žiliny). Aké sú výhody žilinskej zastávkovej tarify?

Okrem tychto 5 "cistych" odbornych variant este existuju aj ich rozne kombinacie takmer vo vsetkych moznostiach /cas-zona, cas- pasmo, jednorazovy-predplatny CL atd./, pricom z pohladu cistej matematickej kombinatoriky /n nad m - kto ma aspon maturitu, vie, o com pisem/ ide o skutocne bohate mnozstvo rieseni.

Ale plati jedna zasadna premisa, a to, ze vsetkych 5 variant je z pohladu dopravnej teorie postavenych na jednu uroven, ani jedna odborna literatura nezovseobecnuje, neprotezuje ani nezavrhava ani jednu moznost.

Kazda skutocne odborna dopravna teoria a literatura poukazuje na vacsie ci mensie vyhody alebo nevyhody z mnozstva roznych popisanych cistych variant, alebo ich kombinacii. A to z este vacsieho mnozstva teoretickych alebo praktickych pohladov. Medzi tie najzakladnejsie patria: konfiguracia mesta, velkost mesta, hybnost obyvatelstva, percento trzieb, ktorymi je dopravca nuteny pokryvat naklady atd atd atd....

No a ja chcem napisat iba 2 veci.
1/ Ani najstudovanejsie a najprofesorskejsie a najpraktickejsie a najpomazanajsie hlavy doteraz nedokazali VO VSEOBECNOSTI JEDNOZNACNE preferovat alebo vylucit hociktoru hlavnu variantu, podvarianty alebo ich kombinacie. Tym doraznejsie by sa nemali taketo jednoznacne tvrde zavery robit medzi laikmi. 2/ Diskutovat sa o nich, samozredme nielnze moze, ale aj MUSI, ale na kulturnej a aspon trochu odbornej urovni. Bez urazok a robenia blbcov z diskusnych partnerov.